Iste platí to aj pre čerešne. Nezabudni nechať vnútorný púčik na vrcholci ale keď vyženie potom v lete úplne odstrihneš na spodnejší slabší do strany rastúci konárik "na prevod".

no, už som bol v tom, že tomu rozumiem )
čiže :
1. môžem tak zastrihnuť aj čerušnu nepodarenú aj jablonku zlevybratú..
2.nechám holý kmen, iba zastrihnem jeho vrch..
3. v lete, zastrihnem cca 3-5 konárikov do kotlovitej koruny...ostatné preč..
4. zastrihnem ich na vnútorný, nie vonkajší púčik ?

Veľmi dobre si to zhrnul a potom ten konárik z vnútorného púčika odstrihneš a tie pod ním skrátiš zasa na vnútorný a tak dookola...

wabi,
ešte raz dakujem za ochotu,
ale môj pes ma predbehol.....čiže na " holo" pôjde čerešna, a 3 zo 4 jabloní...

p.s. nechce niekto pred kozub kožu z mladého boxera ??

Tvarovanie a rez čerešní

Čerešne sa tvarujú ako štvrťkmene alebo zákrpky s pyramidálnou alebo pyramidálno dutou korunou v spone 6,0-8,0 x 3,5-6,0 m. Pre stromy pestované vo forme ovocných stien sa používajú slabo rastúce podpníky - Colt, P-HL-A a tie sa vysádzajú v spone 5,0-6,0 x 3,0-4,5 m a používa sa tvar voľne rastúcej palmety. Čerešne neznášajú prísne tvarovanie ani príliš hlboký rez, najmä nie ak ho robíme v nevhodnom termíne. Základné konáre majú mať uhol odklonu aspoň 45 o a majú byť v dostatočnom odstupe od seba, inak hrozí nebezpečenstvo ich vylamovania a tvorby glejotoku.

Čerešňa vytvára krátky postranný obrastspravidla dobre i bez rezu a zakladá vo väčších vzdialenostiach poschodia. Hlbší rez neznáša a reaguje naň glejotokom. Po zbere môžeme robiť odstránenie poškodených konárikov. Taktiež čo najskôr vylamujeme všetky nepotrebné letorasty rastúce vzpriamene do koruny. Ich rast tiež možno zamedziť Lorettovym rezom.
Pri zmladzovaní znižujeme staré koruny, rezom na prevod na vhodné konáre, pričom rany dôkladne ošetríme. Zmladzovanie celej koruny ako pri jadrovinách sa nerobí.

Zahnova metóda rezu

Vychádza z princípu, že bočný konár nesmie v žiadnom prípade presahovať polovicu hrúbky konára z ktorého vyrastá (v mieste rozkonárenia). Predpokladom takého stavu je dodržiavanie správnej podradenosti a nadradenosti konárov, aby bočné konáre príliš nemohutneli a neobmedzovali rozvoj materských konárov.
Pri odstraňovaní hrubších konárov niekedy musíme použiť metódu postupného zosadenia rezom na dlhý "relatívne oslabene aktívny čapík". Pri tomto postupe konár, ktorý zamýšľame odstrániť najprv skrátime rezom na prevod na nadol smerujúci konár. Ponechaný útvar rastie relatívne slabšie (hrubne pomalšie ako materský konár), nesmie byť však príliš krátky aby nezaschol. Ponechaná vetvička na "čapíku" ho udržuje natoľko aktívny, že strom tento zásah prežije bez následkov. Dĺžka "čapíka" závisí od jeho pomeru k hrúbke odstraňovaného konára. Čím hrubší a aktívnejší je odstraňovaný konár, čím kolmejšie je jeho postavenie, čím vlhkejšie je stanovište, tým dlhší "čapík" nechávame. Princíp je potom v postupnom prevedení funkcie a pomeru dĺžky na vybraný konár. Konár, ktorý chceme odstrániť najprv oslabíme skrátením, čím sa ponechávaný konár posilní a priemer nakoniec odrezaného konárika je menší ako polovica materského konára. "Čapík" potom odrežeme rezom na konárový krúžok.
Na zachovanie vhodného pomeru hrúbky konárikov treba dbať už v škôlke a silnejšie bočné letorasty treba oslabiť v raste zaštipovaním.

Voľne rastúca koruna Spon výsadby 6,0-8,0 x 5,0-6,0 m, výška kmeňa 0,9-1,1 m.
Výchovný rez voľnejších tvarov trvá 2 až 4 roky. Cieľom je zapestovať pevnú a relatívne riedku korunu s 3 až 4 kostrovými konármi a terminálom, ktorý možno neskôr zosadiť rezom na prevod na vhodný kostrový konár.
Pri výsadbe hrotiaka odmeriame výšku kmeňa a ponecháme nad ňou 6 - 10 zdravých púčikov, z ktorých zapestujeme základy kostrových konárov. Pri použití stromčeka so zapestovanou korunkov pri nepravidelnej korunke možeme konáriky zosadiť na jeden najvhodnejší, vzpriamený a postupovať ako v predchádzajúcom prípade. Ak máme korunku s dvoma bočnými konárikmi, zrežeme ich na prvý vonkajší púčik a stredník na 6 púčikov.
V prvom roku zapestujeme 4 kostrové výhonky, v lete vyštipneme nepotrebné a rastúce pod ostrým uhlom odklonu. V druhom roku pri jarnom reze výhonky kostrových konárov zrežeme do rovnováhy, v priebehu vegetácie vylomíme konkurenčné letorasty. Ak sú konáriky rovnomerne rozložené, tak sa výchovný rez končí a zasahujeme len v nevyhnutných prípadoch. Druhé poschodie sa spravidla založí samo, odporúča sa však vhodným rezom predísť tvorbe kostrových konárov blízko seba (praslenovito usporiadaných).

Dutá koruna čerešní podľa Sargerovej metódy

Spon 4,6 x 4,6 m, výška tvaru 3 m, podpník vtáčnica alebo mahalebka. Výsadba sa zakladá s použitím hrotiakov.
V prvom roku sa hrotiak skráti vo výške 0,9 m. Z hľadiska potreby oslabenia rastu sa odporúča robiť rez po napučaní púčikov. Ponechané púčiky vyprodukujú vertikálne rastúce prírastky. V ďalšom roku na jar stromček zrežeme pod týmito vertikálnymi prírastkami, čím sa podporí zmohutnenie bočných konárikov s väčším uhlom odklonu, z ktorých založíme korunku. V lete ponecháme 3 základy kostrových konárov vzdialené 0,25 m od seba. Pri jarnom reze v ďalšom roku tieto skrátime do roviny 1,2 m nad pôdou. Z vytvorených letorastov v lete ponecháme 2, ostatné úplne odstránime. Na jar 4. roka nižšie postavený, von z koruny smerujúci výhonok yviažeme do vodorovnej polohy, neskracujeme ho, horný výhonok, ktorý bude pokračovaním kostrového konára skrátime vo výške 0,7 m nad rozkonárením. Rovnako pokračujeme v ďalších rokoch do dosiahnutia výšky 3 m, kedy predlžovanie kostrových konárov ukončuejeme rezom na prevod na vhodný bočný konár.

Štíhle vreteno čerešní

Použitie štíhleho vretena aké je známe pri jabloniach je v prípade čerešní komplikované silným rastom odrôd čerešní a podpníkov a výrazným akrotonický charakter rastu. Spon 4-4,5 x 1,5-2,5 m (1000 až 1650 stromov na 1 ha), výška stromu je 2,0 až 3,0 m. Na výsadbu sa používajú hrotiaky alebo stromčeky s predčasným obrastom. Pri tomto type vretena sú vhodné sú i stredne silno rastúce až silnejšie rastúce podpníky

Odporúčané spony pre čerešne v tvare vretena podľa K.Hrotkó na rôznych podpníkoch:

- Prunus mahaleb SL 64, Dunabogdány: 4-4,5 x 2,5m
- Prunus mahaleb, PiKu 4.20: 4 x 2-2,5m
- Mahaleb x Mazzard hybrid MaxMa 14, MaxMa 97, Prob hybrid, Tabel Edabriz, Gisela 5: 4 x 1,5-2m

Základom štruktúry tohoto typu vretena sú trváce bazálne konáre a dominantný stredný konár. Konáriky rodivého obrastu sa nachádzajú na bazálnych konároch a na stredníku. Rozkonárené bazálne konáre, ktoré vyvažujú silný vrcholový rast stredníka a akrotonické rozkonárovanie.
Vyvažujúce bazálne konáre sa ohýbajú 80 až 90 o od vertikály, v prvom roku pomocou rozperiek, neskôr použitím dvojstupňového sektorového rezu počas jedného až dvoch rokov. Stredník počnúc druhým rokom zostáva bez rezu. V blízkosti vrcholového púčika sa na ňom spravidla vytvárajú silné letorasty, ktoré sa však koncom júna zaštipujú na 3 až 4 listy. Tenké, horizontálne prírastky vyrastajúce zo stredníka sú základom rodivých konárikov v nasledujúcich rokoch v prípade, že sa neodstránia ich vrcholové púčiky. Dvojstupňový sektorový rez sa na nich používa iba jeden krát, kvôli jeho dobrému vplyvu na rozkonárovanie.

....najdi si na nete toto : http://www.kohaplant.sk/2008070001-t...vocnych-drevin

Nuž s písaním si sa legolas moc nenadrel. Proste si to prekopíroval zo stránky kohaplantu a ten to zasa skopčil z článku Olega Paulena, na ktorého som sa aj ja odvolával ako na človeka s možno najväčším talentom na strihanie stromov.
Ano, treba na to talent a nie len slepé kopirovávanie postupov ako keď sa kopírujú všade rovnaké texty.
Aj špičkový šefkuchár varí podľa receptu a predsa to chutí inak ako vo vývarovni kde samozrejme tiež dodržujú normy rovnakej receptúry. A to ten "guláš" nie je živý. to už by bolo fakt zle!
Stromy sú živé a nie je čerešňa ako čerešňa. Nielen odroda a podpník. Záleží tiež aj do pôdy a klímatických podmienok, vlhkosti veku, vitality a podobne. To je najlepšie vidno na reakcii stromu na rez. Strihanie stromov nie je len neustále opakovanie stereotypov ako keď sa kopíruje bezmyšlienkovite text z jedného miesta na druhé...
Na porade by mali byť viac vlastné skúsenosti a postrehy... než iba kopírovanie príručky.

Čerešňu som zrezala, ako si v jeseň radil, výhonok vyzerá zdravý, ale aj na ostatných stromoch kde boli lepové pásy sú rany a poškodená kôra.

no, snažím sa napísané pochopiť, ale, úprimne, príliš tomu nerozumiem:
Vie niekto, čo je to
1. čapík
2."na prevod"
3. konárový krúžok
4. hrotiak
5. "konáriky zosadiť"
6. bazálne konáre
??
Mama mi hovorí, že sa majú stromy zrezať, ale kto ich zreže? Muž je zaneprázdnený, otec 100 km ďaleko, Svokor už nežije.... Je to tažšie, než som si myslela. Len sa zamýšľam nad tým, kto bude tie ovocné stromy vedieť zrezávať o takých 30 rokov? Už budeme ako na Západe: samý priemysel, počítače, ale žiadne ovocné stromy, menej zvierat... pritom je to tak krásne hobby! Aspoň pre mňa určite.

• Home
• Biológia ovocných drevín
• Termíny rezov ovocných drevín
• Spôsoby rezu
• Neplodnosť a jej odstraňovanie
• Štepenie ovocných stromov
• Jablone
• Marhule
• Broskyne
• Slivky
• Čerešne
• Višne
• Orech, Lieska
• Ríbezle, Egreše
• Naše úspechy
• Kontakt

Spôsoby rezu

Spôsoby rezu podľa ročného obdobia

Letný rez uplatňujeme pri pestovaní ovocných stromov od mája až do konca septembra. Najčastejšie ho používame pri pestovaní tvarovaných stromov, pri pestovaní broskýň a marhúľ a pri výchovnom reze. Ide tu hlavne o letné zaštipovanie letorastov ( pincírovanie ) alebo vyezávanie prebytočných letorastov pri výchovnom reze.


Obr. Vplyv hĺbky zimného rezu na tvorbu výhonkov a plodonosného dreva


Druhy rezu podľa dĺžky


Druhy rezu podľa účelu

Výchovný rez
S výchovným , čiže základným rezom začíname už pri sadení stromčekov. Výchovný rez robíme pri bobuľovinách 2 - 3 roky po zasadení, pri kôstkovinách 3 - 4 roky a pri jadrovinách v priebehu 5 - 6 rokov. Pri orechoch výchovný rez robiť nemusíme. Cieľom výchovného rezu je vypestovať preavidelnú vzdušnú a pevnú korunu s príslušným počtom kostrových konárov a hustým trvanlivým plodonosným obrastom.
Skrátenie výhonkov stromčeka, ktorý sme zasadili v jeseni alebo na jar, robíme zásadne na jar. V korunke priestorového tvaru necháme najviac 5 výhonkov ( 4 bočné a 1 vedúci ). Ak je v korunke viac konárikov ako 5, ostatné vyrežeme na konárový krúžok. Vyrežeme najprv tie, ktoré nemajú priaznivú polohu ( napr. konkurenčné alebo smerujúce dovnútra koruny, zlomené, prípadne inak poškodené). Bočné výhonky, ktoré sme ponechli, zrežeme( skrátime ) krátkym rezom tak, aby z nich zostala iba 1/3 dĺžky (asi 5-7 očiek ). Rez urobíme nad vonkajším púčikom. Konce skrátených bočných výhonkov musia byť po reze v jednej rovine. Predlžujúci stredný výhonok skrátime asi o 15 - 20 cm vyššie. Posledný, najvrchnejší púčik nechávame nad jazvou po vlaňajšom zrezaní predlžujúceho výhonku. Týmto rezom dávame pevný základ budúcej korunke. Techniku tohto rezu ukazujú obrázky.





V prvom roku po vysadení a v ďalších rokoch výchovného rezu pokračujeme v skracovaní výhonkov podľa zásad buď krátkeho, stredného alebo dlhého rezu. Riadime sa zásadou, že bujne rastúce stromčeky skracujeme dlhým rezom a slabo rastúce krátkym rezom. Výchovný rez niekedy kombinujeme aj s vyrezavanim výhonkov, ktoré pokladáme za nepotrebné. Spravidla to bývajú výhonky, ktoré rastúdovnútra kororuny a zahusťujú ju. Vyrezávanie výhonkov alebo letorastov, ktoré v korune nepotrebujeme, môžeme robiť v rámci letného rezu už v júli a auguste, čo je veľmi účelné najmä pri kôstkovinách. Inak to robíme tiež pri skracovaní vedúcich výhonkov v predjarí.
Pri výchovnom reze musíme mať jasnú predstavu o korune, ktorú chceme dopestovať, a to poschodovú (1-2 poschodovú) alebo kotlovitú korunu. Pri každej z uvedených korún sa v prvých rokoch po vysadení snažíme zabezpečiť pevnosť a vzdušnosť koruny,



Udržovací rez

Udržovacím rezom pokračujeme dalej v pestovaní korún, ktoré už majú vytvorený základ v pravidelnosti, pevnosti i vzdušnosti a začínajú rodiť. Úlohou tohto rezu je udržať dosiahnutý tvar koruny, udržať správny pomer medzi rastom a rodivosťou, čiže rešpektovať zákony rastu a rodivosti , aby stromy pri bohatej rodivosti dosahovali vysokýv vek. Uplatňuje sa cele desaťročia podľa ovocných druhov pri jadrovinach na semenných podpníkoch 30 - 40 rokov a na typových podpníkoch 20 - 25 rokov, pri kôstkovináxh 25 - 30 rokov, pri bobuľovinách 10 - 15 rokov. Rešpektujeme tu vývojové štádiá stromu.
Prechod od výchovného rezu k udržiavaciemu je pozvoľný, nie náhly. Obidva tieto spôsoby rezu sa ešte niekoľko rokov navzájom prelínajú, pretože konáre okrem toho skracujeme alebo podľa potreby aj odrezávame. Pri udržovacom reze predovšetkým odstraňujeme konáre, ktoré korunu zahusťujú, navzájom sa križujú, ako aj konáre, ktoré sú choré alebo poranené.
V prvých rokoch po skončení výchovného rezu stromy majú sklon ešte vytvárať veľa drevných výhonkov rastúcich dovnútra koruny a zahusťovať ju. V tomto období robíme dôsledné presvetľovanie korún. V ďalšom období období plnej rodivosti už stromy rastú menej, ale vytvárajú viac plodonosného obrastu. V tomto období robíme pre povzbudenie rastu čiastočný zmladzovací rez konárov na súčasného dodržiavanie všetkých agrotechnických zásad ( hnojenie, ošetrovania proti škodcom a pod. )
Veľa ovocných druhov vytvára v pokročilejšom životnom štádiu tzv. plodonosné oblúky, ktoré vznikajú tým, že sa konáre pod ťarchou ovocia ohnú do oblúka koncom nadol. Na najvyššom bode oblúka potom vyrastajú nové výhonky, ktoré sa neskoršie zase ohnú nadol pod ťarchou úrody. Spodné oblúky sa však dostávajú do tieňa a v dôsledku toho zasychajú. Preto tieto zatienené plodonosné oblúky postupne pri udržovacom reze odstraňujeme , aby koruna stromu bola stále presvetlená.
Zásadou pri udržovacom reze je, že ho treba robiť každoročne, aby sa nezanedbávala koruna a nevznikali príliš veľké rany. Tento cieľ môžeme dosiahnuť iba tak, že budeme podľa možnosti odstraňovať každoročne radšej tenšie konáre než zhrubnuté za niekoľko rokov naraz. Konáre odrezávame zásadne na konárový krúžok , bez robenia "kýpťov" . Všetky rezné plochy ošetríme nanesením štepárskeho vosku alebo olejovej farby. Neošetrené rany by zasychali na neskoro by sa zahojili.
Pre presvetlenie koruny v rámci udržovacieho rezu volíme ročné obdobie podľa ovocného druhu takto:
-kôstkoviny a orechy režeme štyri týždne po zbere úrody (august - september)
-jadroviny režeme od októbra do februára
Za mrazivého počasia pri teplote pod - 5 C rez nerobíme.




Zmladzovací rez

Pod pojmom zmladzovacieho rezu rozumieme zrezanie ( skrátenie konárov ) na ich konci do staršieho než dvojročného dreva. Podľa toho poznáme zmladzovací rez plytký ( do 2 až 3-ročného dreva ), stredný ( do 3 až 4-ročného dreva) a hlboký ( do päťročného až viacročného dreva).
Úlohou zmladzovacieho rezu je strom povzbudiť k tvorbe nového vegetačného dreva, na ktorom sa za 2 - 3 roky vytvorí nové plodonosné drevo, ktoré bude znovu prinášať kvalitnejšie ovocie. Na stromoch, ktoré nemajú nijaké prírastky letných letorastov, ale veľa starého plodonosného obrastu, prinášajú obyčajne len drobné a nekvalitné ovoci. Zmladzovacím rezom dosiahneme obnovenie rastu, nových prírastkov letorastov a nového plodonosného obrastu.



Staršie ovocné stromy niekedy samy "volajú" po zmladení tým, že vytvárajú mladé vodnaté letorasty na staršom dreve, tzv. vlky, z ktorých účelným výchovným a udržovacím rezom môžeme vytvoriť tiež nové plodonosné drevo. Zmladzujeme len stromy zdravé , a to hodnotných sort, ktorým môžeme predĺžiť obdobie rodivost. Plytké, tzv. jemné zmladzovanie robíme viackrát počas udržovacieho rezu, najmä na sortách , ktoré sa vysokou rodivosťou predčasne "vyrodili".
Hranica veku stromov pre zmladenie nie je rovnaká pri všetkých druhoch. Najväčšiu hranicu majú hrušky, ktoré môžeme zmladzovať do veku 60 až 80 rokov, ak sú štepené na semenáčoch, a do veku 25 -30 rokov, ak sú na typových podpníkoch. Jablone na plánkach môžeme zmladzovať do veku 40 až 50 rokov, na typoch 20 - 25 rokov, višne a livy do 15 - 20 rokov, broskyne znášajú hlboké zmladenie do 12 rokov, bystricke slivky do 25 rokov ( slivky treba zmladzovať prvý raz v 12. až 15. roku ). Čerešne, marhule a orechy nezmladzujeme. Kríčkové egreše a ríbezle zmladzujeme v 8. - 10. rouk a stromčekové v 6. - 8. roku po ich vysadení.
Pred zmladením musíme ovocný strom najprv ošetriť presvetľovacím rezom, starú kôru z neho oškriabať a pôdu pod celou korunou riadne skypriť a pohnojiť. Po zmladení jednotlivé zrezané konáre po vypučaní nových letorastov a výhonkov počas 2 - 3 rokov pestujeme podľa zásad výchovného a udržovacieho rezu.
Technika vlastného zmladzovacieho rezu sa riadi podľa druhov. Podľa ročného obdobia ho najskôr robíme na kôstkovinách ( v septembri - decembri ) a až potom na jadrovinách ( v novembri - decembri ). Nikdy nerobíme zmladzovací rez na starších stromoch na jar. Rezné plochy hneď natierame ochranným náterom, aby sme zabránili ich namrznutiu a zaschnutiu.

Ono je to skôr naopak. Je len otázkou času kedy krachne EU - rozpadne sa. Otrasy s tým spojené pri 60% nezamestnanosti - veď kto bude kupovať tie naše autá? V takej situácii a zásoby ropy sa tenšia a bude stále len drahšia a drahšia.
Máme len 40% potravinovú samostatnosť na Slovensku. 60% potravín sa dováža, pretože sú lacnejšie. EU nás oklamala. Dotácie v Rakúsku a inde na západe sú dvojnásobné pre poľnohospodárov. V takej situácii sa im nedá konkurovať. Rozpad EU ale príde nečakane rýchlo a s ním aj hlad...
Budeme musieť znova opráčiť skúsenosti našich dedov...

Legolas
Obrázky čerešne v jeseň a teraz:
(ostatné stromy umiestnim do inej témy)

...zléééééé, veľmi zlé zrezanie..., zošikmiť rez na cca 45° tesne pri tom novom výhonku, natrieť zriedeným octom v pomere 1:1, chvíľu počkať a potom zatrieť stromovým balzamom..., zapamätaj si! nikdy nerežeme rovno, iba ak ideme zrezať strom
...ešte k tomu uviazaniu...to si nemala špagát, ale použila si drôt???, a ak sa vyväzuje tak do osmičky..., vžda kolik z južnej strany...je to zabezpečenie proti namrzaniu kmienika..., nikdy nie zo severnej strany ako sa to robí bežne... ahoj

...takto zrezať, aby sa rana zacelila.... D1 v druhom rade... to je správne...

Zrezané na šikmo len vosk mi stuhol chladom, je na hrubo, najbližšie odhalím a ofotím, Osmička už na pevnejšie , drôt pogumovaný (obr.), kolík je na južnej strane.

Tu ale teraz ani tak nejde o to, či bol rez vedený o 3 milimetre šikmejšie alebo nie. Pretože to veľa neznamená pre ďalší vývoj a rast.
Treba však zvážiť niečo iné. Konárik - letorast - budúci kmienik?, vyhnal síce nad miestom štepenia, čo je pozitívne, je však príliš rastený do strany. V praxi by to v budúcnosti mohlo znamenať rozčesnutie - odlomenie v mieste zrastenia s pôvodným kmeňom a to možno ani nie hneď ale aj po rokoch toto riziko bude priveľké, než aby som odporúčal ponechať takto rastený kmeň.
Treba konár odstrihnúť na asi 2-3 cm čapík. Ide o to, aby vyhnal kolmo hore rastený bujný letorast. Z konárového krúžka v takom prípade síce vyrastie niekoľko výhonov zo spiacich pupeňov, avšak ponechať treba už pri zárodku len jeden. Ten smerujúci nahor kolmo. Bujne rastúci výhon treba upevniť o oporu už pri veľkosti asi 7 cm. Netreba sa toho báť. Stojí to zato. Získame takto stabilný dobrý kmeň, na ktorý sa dá spolahnúť, že udrží v budúcnosti bez problémov aj väčšiu úrodu...

Asi by som zvážila novú čerešňu.Obdivujem ako pekne máš spravenú zahradku,stromy medzi kvetmi,som zbedavá či sa to niekedy aj mne podarí.

Zvažujem, ale ťažko sa mi s ňou lúči. Legolas mi dal nádej zachrániť ju, tak to skúsim.
Wabi ten výhonok je v reále ešte viac do strany, nemám s tým skúsenosti, proste neviem či to zrežem správne.
Určite si videla záhrady našich pestovateľov, ktoré viac prezentujú na kiwifóre, tak chlapci klobúk dole, nielen úprava, ale tá rôznorodosť druhov a im to aj rodí

Bola by škoda tento strom vyhodiť. Považoval by som to za cinizmus a nedostatok empatie voči živej prírode stromu. Mohol by to urobiť iba človek, ktorý si neváži energie ktorú investoval strom do prežitia, hoci ho proti jeho vôli presadili do úplne cudzého prostredia s osekanými koreňmi. Robil čo mohol aby vôbec prežil a podarilo sa mu to. Rovnako ako neodvrhne matka dieťa s malým telesným postihnutím - kratšia nožička napríklad.
Ak späť k tej čerešni. Len nedostatok predstavivosti a praktických skúseností môže viesť k nápadu vyhodiť tento stromček ako nepodarok. Veď je to tvárny strom, je možné ho primeť k tomu aby rástol tak ako si predstavujeme a ako mu je napokon aj prirodzené. Ľudia spôsobili presadením, že zostal takto krivý a ľudia by mali aj pomôcť napraviť túto škodu.
Táto náprava môže byť dokonalá. O niekoľko rokov nikoho ani len nenapadne, že tá krásna čerešňa vyrástla s tohoto krivého pahýlu.
Nejedná sa o zložitý zásah. Fakt ale je že ho nenajdete asi opísaný v múdrych textoch o reze drevín, pretože s ním nikto nepočíta. Počíta sa tam len s štandardnými častými prípadmi. Žiaľ väčšina "poradcov na porade" v tejto oblasti vie len to čo si prečíta a okopíruje čo už nejaká autorita napísala a ťažko vedia reagovať z vlastnej hlavy.
Ak to nevypadá ako na obrázku tak to vyhoďte a vysaďte na novo! Príroda nerastie podľa pravítka a nespráva sa vždy podľa našich predstáv a obrázkov z učebníc!
Proste chytíte nožnice a odstrihnete pod prvým vyvinutým púčikom a to je všetko. Či budete viesť rez o 2 milimetre šikmejšie, či nie, nie je podstatné. Iste najlepšie vieť rez podľa obrázka mierne šikmo ale nie je to to najdôležitejšie. Konár bude skrátený na krátky čapík a nový výhon vyrastie medzi pôvodným kmeňom a zostrihnutým šikmím letorastom. Ranu môžem zatrieť akýmkoľvek balzamom, aby sme zamedzili strate štiav a vysušenie. Ak nemáte žiaden vosk či balzam, môžete v krajnom prípade obaliť ranu do mikroténového sáčku, či lepšie do strečfolie, tak aby sme tým ale nezakryli miesto odkiaľ bude vyrastať nový výhon.
Takto donútite čerešňu vyhnať kolmo hore bujný letorast. Z konárového krúžka v takom prípade síce vyrastie niekoľko výhonov zo spiacich pupeňov, avšak ponechať treba už pri zárodku len jeden. Ten smerujúci nahor kolmo. Ostatné ešte za zelena hneď prstom vylomiť. Bujne rastúci výhon treba upevniť o oporu - kolík už pri veľkosti asi 7 cm a usmerniť ho kolmo nahor. Netreba sa toho báť. Stojí to zato. Získame takto stabilný dobrý kmeň, na ktorý sa dá spolahnúť, že udrží v budúcnosti bez problémov aj väčšiu úrodu...
Iste existuje možnosť že čerešňa už po zostrihnutí nevyženie a vyschne, to však nebude mať príčinu v zostrihnutí ale skôr v nedostatočnej životaschopnosti, či suchu ktoré nás sužuje intenzívne od jesene a zrážkový deficit nebol zatiaľ doplnený... Treba polievať, najmä mladé stromy, ktoré nie sú ešte dostatočne zakorenené do hĺbky.

Dobry den, tému som zadávala ja, len pod menom Chiarca sa už neviem prihlasit neviem prečo. Čiže teraz sa môžu strihat už stomy ? Postrek sme ešte nikdy neskúšali, ale čerešne sa ani nedaju jest je v nich vela červíkov, ale to nie je nový strom , a tieto nové ,no bieda.
Broskyne sme síce mali krásne a asi 4 kg , ale ostatné stomy nič moc , jablka asi 8 ks :-) a iné nič, teraz na jesen som kúpila čerešnu vraj ma obrovské plody a su sladučké (srdcovky ) kedy by mali byt už na strome plody vie mi niekto poradit ? marhule sa nam neuodili, takže určíte chyba bude tam , že to jednoducho nevieme. Chodíme síce do zahradky malo, ja som tam bola vlani asi 2 x a manžel asi 4 no tento rok to bude hádam lepšie. Dakujem Vám pekne za rady .

Neviem ako staré stromy to sú všetko. Treba však povedať, že stromy rodia väčšinou až po 3 rokoch od vysadenia. Niektoré i neskôr...
Na červivosť čerešní existujú také žlté lepiace tabule. Mušky sadnú na žltú farbu - láka ich a prilepia sa a nemôžu naklásť vajíčka. Dá sa to urobiť aj svojpomocne ak sú vám v obchode drahé a máte čerešne radi bez červíkov. Pokiaľ nové stromy zarodia skutočne potrvá...
Stromy sa samozrejme strihať môžu...
4asť neúrody mohli zapríčiniť v minulom roku neskoré májové nočné mrazíky.
Treba sledovať, či jednotlivé druhy kvitnú aby sa dala identifikovať príčina toho že nerodia...