• Home
• Biológia ovocných drevín
• Termíny rezov ovocných drevín
• Spôsoby rezu
• Neplodnosť a jej odstraňovanie
• Štepenie ovocných stromov
• Jablone
• Marhule
• Broskyne
• Slivky
• Čerešne
• Višne
• Orech, Lieska
• Ríbezle, Egreše
• Naše úspechy
• Kontakt

Spôsoby rezu

Spôsoby rezu podľa ročného obdobia

Letný rez uplatňujeme pri pestovaní ovocných stromov od mája až do konca septembra. Najčastejšie ho používame pri pestovaní tvarovaných stromov, pri pestovaní broskýň a marhúľ a pri výchovnom reze. Ide tu hlavne o letné zaštipovanie letorastov ( pincírovanie ) alebo vyezávanie prebytočných letorastov pri výchovnom reze.


Obr. Vplyv hĺbky zimného rezu na tvorbu výhonkov a plodonosného dreva


Druhy rezu podľa dĺžky


Druhy rezu podľa účelu

Výchovný rez
S výchovným , čiže základným rezom začíname už pri sadení stromčekov. Výchovný rez robíme pri bobuľovinách 2 - 3 roky po zasadení, pri kôstkovinách 3 - 4 roky a pri jadrovinách v priebehu 5 - 6 rokov. Pri orechoch výchovný rez robiť nemusíme. Cieľom výchovného rezu je vypestovať preavidelnú vzdušnú a pevnú korunu s príslušným počtom kostrových konárov a hustým trvanlivým plodonosným obrastom.
Skrátenie výhonkov stromčeka, ktorý sme zasadili v jeseni alebo na jar, robíme zásadne na jar. V korunke priestorového tvaru necháme najviac 5 výhonkov ( 4 bočné a 1 vedúci ). Ak je v korunke viac konárikov ako 5, ostatné vyrežeme na konárový krúžok. Vyrežeme najprv tie, ktoré nemajú priaznivú polohu ( napr. konkurenčné alebo smerujúce dovnútra koruny, zlomené, prípadne inak poškodené). Bočné výhonky, ktoré sme ponechli, zrežeme( skrátime ) krátkym rezom tak, aby z nich zostala iba 1/3 dĺžky (asi 5-7 očiek ). Rez urobíme nad vonkajším púčikom. Konce skrátených bočných výhonkov musia byť po reze v jednej rovine. Predlžujúci stredný výhonok skrátime asi o 15 - 20 cm vyššie. Posledný, najvrchnejší púčik nechávame nad jazvou po vlaňajšom zrezaní predlžujúceho výhonku. Týmto rezom dávame pevný základ budúcej korunke. Techniku tohto rezu ukazujú obrázky.





V prvom roku po vysadení a v ďalších rokoch výchovného rezu pokračujeme v skracovaní výhonkov podľa zásad buď krátkeho, stredného alebo dlhého rezu. Riadime sa zásadou, že bujne rastúce stromčeky skracujeme dlhým rezom a slabo rastúce krátkym rezom. Výchovný rez niekedy kombinujeme aj s vyrezavanim výhonkov, ktoré pokladáme za nepotrebné. Spravidla to bývajú výhonky, ktoré rastúdovnútra kororuny a zahusťujú ju. Vyrezávanie výhonkov alebo letorastov, ktoré v korune nepotrebujeme, môžeme robiť v rámci letného rezu už v júli a auguste, čo je veľmi účelné najmä pri kôstkovinách. Inak to robíme tiež pri skracovaní vedúcich výhonkov v predjarí.
Pri výchovnom reze musíme mať jasnú predstavu o korune, ktorú chceme dopestovať, a to poschodovú (1-2 poschodovú) alebo kotlovitú korunu. Pri každej z uvedených korún sa v prvých rokoch po vysadení snažíme zabezpečiť pevnosť a vzdušnosť koruny,



Udržovací rez

Udržovacím rezom pokračujeme dalej v pestovaní korún, ktoré už majú vytvorený základ v pravidelnosti, pevnosti i vzdušnosti a začínajú rodiť. Úlohou tohto rezu je udržať dosiahnutý tvar koruny, udržať správny pomer medzi rastom a rodivosťou, čiže rešpektovať zákony rastu a rodivosti , aby stromy pri bohatej rodivosti dosahovali vysokýv vek. Uplatňuje sa cele desaťročia podľa ovocných druhov pri jadrovinach na semenných podpníkoch 30 - 40 rokov a na typových podpníkoch 20 - 25 rokov, pri kôstkovináxh 25 - 30 rokov, pri bobuľovinách 10 - 15 rokov. Rešpektujeme tu vývojové štádiá stromu.
Prechod od výchovného rezu k udržiavaciemu je pozvoľný, nie náhly. Obidva tieto spôsoby rezu sa ešte niekoľko rokov navzájom prelínajú, pretože konáre okrem toho skracujeme alebo podľa potreby aj odrezávame. Pri udržovacom reze predovšetkým odstraňujeme konáre, ktoré korunu zahusťujú, navzájom sa križujú, ako aj konáre, ktoré sú choré alebo poranené.
V prvých rokoch po skončení výchovného rezu stromy majú sklon ešte vytvárať veľa drevných výhonkov rastúcich dovnútra koruny a zahusťovať ju. V tomto období robíme dôsledné presvetľovanie korún. V ďalšom období období plnej rodivosti už stromy rastú menej, ale vytvárajú viac plodonosného obrastu. V tomto období robíme pre povzbudenie rastu čiastočný zmladzovací rez konárov na súčasného dodržiavanie všetkých agrotechnických zásad ( hnojenie, ošetrovania proti škodcom a pod. )
Veľa ovocných druhov vytvára v pokročilejšom životnom štádiu tzv. plodonosné oblúky, ktoré vznikajú tým, že sa konáre pod ťarchou ovocia ohnú do oblúka koncom nadol. Na najvyššom bode oblúka potom vyrastajú nové výhonky, ktoré sa neskoršie zase ohnú nadol pod ťarchou úrody. Spodné oblúky sa však dostávajú do tieňa a v dôsledku toho zasychajú. Preto tieto zatienené plodonosné oblúky postupne pri udržovacom reze odstraňujeme , aby koruna stromu bola stále presvetlená.
Zásadou pri udržovacom reze je, že ho treba robiť každoročne, aby sa nezanedbávala koruna a nevznikali príliš veľké rany. Tento cieľ môžeme dosiahnuť iba tak, že budeme podľa možnosti odstraňovať každoročne radšej tenšie konáre než zhrubnuté za niekoľko rokov naraz. Konáre odrezávame zásadne na konárový krúžok , bez robenia "kýpťov" . Všetky rezné plochy ošetríme nanesením štepárskeho vosku alebo olejovej farby. Neošetrené rany by zasychali na neskoro by sa zahojili.
Pre presvetlenie koruny v rámci udržovacieho rezu volíme ročné obdobie podľa ovocného druhu takto:
-kôstkoviny a orechy režeme štyri týždne po zbere úrody (august - september)
-jadroviny režeme od októbra do februára
Za mrazivého počasia pri teplote pod - 5 C rez nerobíme.




Zmladzovací rez

Pod pojmom zmladzovacieho rezu rozumieme zrezanie ( skrátenie konárov ) na ich konci do staršieho než dvojročného dreva. Podľa toho poznáme zmladzovací rez plytký ( do 2 až 3-ročného dreva ), stredný ( do 3 až 4-ročného dreva) a hlboký ( do päťročného až viacročného dreva).
Úlohou zmladzovacieho rezu je strom povzbudiť k tvorbe nového vegetačného dreva, na ktorom sa za 2 - 3 roky vytvorí nové plodonosné drevo, ktoré bude znovu prinášať kvalitnejšie ovocie. Na stromoch, ktoré nemajú nijaké prírastky letných letorastov, ale veľa starého plodonosného obrastu, prinášajú obyčajne len drobné a nekvalitné ovoci. Zmladzovacím rezom dosiahneme obnovenie rastu, nových prírastkov letorastov a nového plodonosného obrastu.



Staršie ovocné stromy niekedy samy "volajú" po zmladení tým, že vytvárajú mladé vodnaté letorasty na staršom dreve, tzv. vlky, z ktorých účelným výchovným a udržovacím rezom môžeme vytvoriť tiež nové plodonosné drevo. Zmladzujeme len stromy zdravé , a to hodnotných sort, ktorým môžeme predĺžiť obdobie rodivost. Plytké, tzv. jemné zmladzovanie robíme viackrát počas udržovacieho rezu, najmä na sortách , ktoré sa vysokou rodivosťou predčasne "vyrodili".
Hranica veku stromov pre zmladenie nie je rovnaká pri všetkých druhoch. Najväčšiu hranicu majú hrušky, ktoré môžeme zmladzovať do veku 60 až 80 rokov, ak sú štepené na semenáčoch, a do veku 25 -30 rokov, ak sú na typových podpníkoch. Jablone na plánkach môžeme zmladzovať do veku 40 až 50 rokov, na typoch 20 - 25 rokov, višne a livy do 15 - 20 rokov, broskyne znášajú hlboké zmladenie do 12 rokov, bystricke slivky do 25 rokov ( slivky treba zmladzovať prvý raz v 12. až 15. roku ). Čerešne, marhule a orechy nezmladzujeme. Kríčkové egreše a ríbezle zmladzujeme v 8. - 10. rouk a stromčekové v 6. - 8. roku po ich vysadení.
Pred zmladením musíme ovocný strom najprv ošetriť presvetľovacím rezom, starú kôru z neho oškriabať a pôdu pod celou korunou riadne skypriť a pohnojiť. Po zmladení jednotlivé zrezané konáre po vypučaní nových letorastov a výhonkov počas 2 - 3 rokov pestujeme podľa zásad výchovného a udržovacieho rezu.
Technika vlastného zmladzovacieho rezu sa riadi podľa druhov. Podľa ročného obdobia ho najskôr robíme na kôstkovinách ( v septembri - decembri ) a až potom na jadrovinách ( v novembri - decembri ). Nikdy nerobíme zmladzovací rez na starších stromoch na jar. Rezné plochy hneď natierame ochranným náterom, aby sme zabránili ich namrznutiu a zaschnutiu.

Tvarovanie a rez čerešní

Čerešne sa tvarujú ako štvrťkmene alebo zákrpky s pyramidálnou alebo pyramidálno dutou korunou v spone 6,0-8,0 x 3,5-6,0 m. Pre stromy pestované vo forme ovocných stien sa používajú slabo rastúce podpníky - Colt, P-HL-A a tie sa vysádzajú v spone 5,0-6,0 x 3,0-4,5 m a používa sa tvar voľne rastúcej palmety. Čerešne neznášajú prísne tvarovanie ani príliš hlboký rez, najmä nie ak ho robíme v nevhodnom termíne. Základné konáre majú mať uhol odklonu aspoň 45 o a majú byť v dostatočnom odstupe od seba, inak hrozí nebezpečenstvo ich vylamovania a tvorby glejotoku.

Čerešňa vytvára krátky postranný obrastspravidla dobre i bez rezu a zakladá vo väčších vzdialenostiach poschodia. Hlbší rez neznáša a reaguje naň glejotokom. Po zbere môžeme robiť odstránenie poškodených konárikov. Taktiež čo najskôr vylamujeme všetky nepotrebné letorasty rastúce vzpriamene do koruny. Ich rast tiež možno zamedziť Lorettovym rezom.
Pri zmladzovaní znižujeme staré koruny, rezom na prevod na vhodné konáre, pričom rany dôkladne ošetríme. Zmladzovanie celej koruny ako pri jadrovinách sa nerobí.

Zahnova metóda rezu

Vychádza z princípu, že bočný konár nesmie v žiadnom prípade presahovať polovicu hrúbky konára z ktorého vyrastá (v mieste rozkonárenia). Predpokladom takého stavu je dodržiavanie správnej podradenosti a nadradenosti konárov, aby bočné konáre príliš nemohutneli a neobmedzovali rozvoj materských konárov.
Pri odstraňovaní hrubších konárov niekedy musíme použiť metódu postupného zosadenia rezom na dlhý "relatívne oslabene aktívny čapík". Pri tomto postupe konár, ktorý zamýšľame odstrániť najprv skrátime rezom na prevod na nadol smerujúci konár. Ponechaný útvar rastie relatívne slabšie (hrubne pomalšie ako materský konár), nesmie byť však príliš krátky aby nezaschol. Ponechaná vetvička na "čapíku" ho udržuje natoľko aktívny, že strom tento zásah prežije bez následkov. Dĺžka "čapíka" závisí od jeho pomeru k hrúbke odstraňovaného konára. Čím hrubší a aktívnejší je odstraňovaný konár, čím kolmejšie je jeho postavenie, čím vlhkejšie je stanovište, tým dlhší "čapík" nechávame. Princíp je potom v postupnom prevedení funkcie a pomeru dĺžky na vybraný konár. Konár, ktorý chceme odstrániť najprv oslabíme skrátením, čím sa ponechávaný konár posilní a priemer nakoniec odrezaného konárika je menší ako polovica materského konára. "Čapík" potom odrežeme rezom na konárový krúžok.
Na zachovanie vhodného pomeru hrúbky konárikov treba dbať už v škôlke a silnejšie bočné letorasty treba oslabiť v raste zaštipovaním.

Voľne rastúca koruna Spon výsadby 6,0-8,0 x 5,0-6,0 m, výška kmeňa 0,9-1,1 m.
Výchovný rez voľnejších tvarov trvá 2 až 4 roky. Cieľom je zapestovať pevnú a relatívne riedku korunu s 3 až 4 kostrovými konármi a terminálom, ktorý možno neskôr zosadiť rezom na prevod na vhodný kostrový konár.
Pri výsadbe hrotiaka odmeriame výšku kmeňa a ponecháme nad ňou 6 - 10 zdravých púčikov, z ktorých zapestujeme základy kostrových konárov. Pri použití stromčeka so zapestovanou korunkov pri nepravidelnej korunke možeme konáriky zosadiť na jeden najvhodnejší, vzpriamený a postupovať ako v predchádzajúcom prípade. Ak máme korunku s dvoma bočnými konárikmi, zrežeme ich na prvý vonkajší púčik a stredník na 6 púčikov.
V prvom roku zapestujeme 4 kostrové výhonky, v lete vyštipneme nepotrebné a rastúce pod ostrým uhlom odklonu. V druhom roku pri jarnom reze výhonky kostrových konárov zrežeme do rovnováhy, v priebehu vegetácie vylomíme konkurenčné letorasty. Ak sú konáriky rovnomerne rozložené, tak sa výchovný rez končí a zasahujeme len v nevyhnutných prípadoch. Druhé poschodie sa spravidla založí samo, odporúča sa však vhodným rezom predísť tvorbe kostrových konárov blízko seba (praslenovito usporiadaných).

Dutá koruna čerešní podľa Sargerovej metódy

Spon 4,6 x 4,6 m, výška tvaru 3 m, podpník vtáčnica alebo mahalebka. Výsadba sa zakladá s použitím hrotiakov.
V prvom roku sa hrotiak skráti vo výške 0,9 m. Z hľadiska potreby oslabenia rastu sa odporúča robiť rez po napučaní púčikov. Ponechané púčiky vyprodukujú vertikálne rastúce prírastky. V ďalšom roku na jar stromček zrežeme pod týmito vertikálnymi prírastkami, čím sa podporí zmohutnenie bočných konárikov s väčším uhlom odklonu, z ktorých založíme korunku. V lete ponecháme 3 základy kostrových konárov vzdialené 0,25 m od seba. Pri jarnom reze v ďalšom roku tieto skrátime do roviny 1,2 m nad pôdou. Z vytvorených letorastov v lete ponecháme 2, ostatné úplne odstránime. Na jar 4. roka nižšie postavený, von z koruny smerujúci výhonok yviažeme do vodorovnej polohy, neskracujeme ho, horný výhonok, ktorý bude pokračovaním kostrového konára skrátime vo výške 0,7 m nad rozkonárením. Rovnako pokračujeme v ďalších rokoch do dosiahnutia výšky 3 m, kedy predlžovanie kostrových konárov ukončuejeme rezom na prevod na vhodný bočný konár.

Štíhle vreteno čerešní

Použitie štíhleho vretena aké je známe pri jabloniach je v prípade čerešní komplikované silným rastom odrôd čerešní a podpníkov a výrazným akrotonický charakter rastu. Spon 4-4,5 x 1,5-2,5 m (1000 až 1650 stromov na 1 ha), výška stromu je 2,0 až 3,0 m. Na výsadbu sa používajú hrotiaky alebo stromčeky s predčasným obrastom. Pri tomto type vretena sú vhodné sú i stredne silno rastúce až silnejšie rastúce podpníky

Odporúčané spony pre čerešne v tvare vretena podľa K.Hrotkó na rôznych podpníkoch:

- Prunus mahaleb SL 64, Dunabogdány: 4-4,5 x 2,5m
- Prunus mahaleb, PiKu 4.20: 4 x 2-2,5m
- Mahaleb x Mazzard hybrid MaxMa 14, MaxMa 97, Prob hybrid, Tabel Edabriz, Gisela 5: 4 x 1,5-2m

Základom štruktúry tohoto typu vretena sú trváce bazálne konáre a dominantný stredný konár. Konáriky rodivého obrastu sa nachádzajú na bazálnych konároch a na stredníku. Rozkonárené bazálne konáre, ktoré vyvažujú silný vrcholový rast stredníka a akrotonické rozkonárovanie.
Vyvažujúce bazálne konáre sa ohýbajú 80 až 90 o od vertikály, v prvom roku pomocou rozperiek, neskôr použitím dvojstupňového sektorového rezu počas jedného až dvoch rokov. Stredník počnúc druhým rokom zostáva bez rezu. V blízkosti vrcholového púčika sa na ňom spravidla vytvárajú silné letorasty, ktoré sa však koncom júna zaštipujú na 3 až 4 listy. Tenké, horizontálne prírastky vyrastajúce zo stredníka sú základom rodivých konárikov v nasledujúcich rokoch v prípade, že sa neodstránia ich vrcholové púčiky. Dvojstupňový sektorový rez sa na nich používa iba jeden krát, kvôli jeho dobrému vplyvu na rozkonárovanie.

....najdi si na nete toto : http://www.kohaplant.sk/2008070001-t...vocnych-drevin

Skús si prečítať:

http://www.porada.sk/t71582-kedy-strihat-stromy.html

http://www.zahrada.cz/forum/jablone/...ni-stromu-0209

http://www.porada.sk/archive/index.php/t-71582.html

Tu ale teraz ani tak nejde o to, či bol rez vedený o 3 milimetre šikmejšie alebo nie. Pretože to veľa neznamená pre ďalší vývoj a rast.
Treba však zvážiť niečo iné. Konárik - letorast - budúci kmienik?, vyhnal síce nad miestom štepenia, čo je pozitívne, je však príliš rastený do strany. V praxi by to v budúcnosti mohlo znamenať rozčesnutie - odlomenie v mieste zrastenia s pôvodným kmeňom a to možno ani nie hneď ale aj po rokoch toto riziko bude priveľké, než aby som odporúčal ponechať takto rastený kmeň.
Treba konár odstrihnúť na asi 2-3 cm čapík. Ide o to, aby vyhnal kolmo hore rastený bujný letorast. Z konárového krúžka v takom prípade síce vyrastie niekoľko výhonov zo spiacich pupeňov, avšak ponechať treba už pri zárodku len jeden. Ten smerujúci nahor kolmo. Bujne rastúci výhon treba upevniť o oporu už pri veľkosti asi 7 cm. Netreba sa toho báť. Stojí to zato. Získame takto stabilný dobrý kmeň, na ktorý sa dá spolahnúť, že udrží v budúcnosti bez problémov aj väčšiu úrodu...

Je to naozaj tak. Broskyne sa striekajú proti kučeravosti. Najlepšie v teplé neskoršie odpoludnie, otvárajú sa šupinky na púčikoch ...
Samozrejme nemalo by pršať ani fúkať silný vietor.
Marhule zasa podobne ale proti monilioze.
Jarné postreky to však nenahrádza tie sú samozrejme dôležitejšie...
Česť práci!

Predjarný postrek robíme zjari, ak sa teplota pohybuje okolo 15 st., čo najskôr po vypučaní napr. Sulkou, alebo nejakým olejnatým prípravkom.
Čím je teplejšie, tým jednotlivé štádia škodcov intenzívnejšie dýchajú a o to výraznejšie sa prejaví ničivý účinok insekticídu s olejom. Predjarný postrek má byť výdatný a dôkladný, preto by sme ho mali urobiť za bezvetria.Ďaľší postrek sa robí pred kvitnutím.(ked rašia kvety)
Kalendára sa je ťažko držať, lebo zima je vždy iná.
Drž sa toho pučania lístkov.Príroda Ti sama napovedá,ktoré skôr a ktoré stačia neskôr.
Počas roka je dobré sledovať signalizačnú správu, kde informujú podľa jednotlivých regiónov,čo a čím odporúčajú postrekovať.

Ja by som chcel napísať k tomu pestovaniu broskýň vo vyšších polohách: videl som raz v jednom dokumente, ako niekto pestoval čerešne v aplách vo výške vyše 1000 mnm: zasadil ju pred južnú skalu a pod ňou urobil jazierko. To jazierko odrážalo teplo na skalu a tá zas udržiavala teplo po západe slnka. Úrodu vraj mal.

...jáj Milan .....

Naša firma sa zaoberá komplexnou záhradníckou činnosťou, návrhom a realizáciou sadovníckych úprav. Údržbou záhrad. Predajom rezaných kvetín, ovocných a okrastných stromov. Donáškovou službou.
Detailné informácie o firme Jaroslav Kupeček - Záhradníctvo ÁTRIUM - Košice
http://www.123dodavatel.sk/produkty/rez-stromov/kosice

Obhliadka záhrady v rámci územia Košíc je spoplatnená sumou 10 €, mimo územia Košíc dohodou podľa počtu kilometrov.
http://www.tvojzahradnik.sk/ponuka.php

Pri hrozne je to v podstate takto: Ked sa pozries teraz na ker viacrocneho vinica, tak vidis drevo rôzneho veku.
jednorocne - to co vyrastlo tento rok
dvojrocne - to co vyrastlo minuly rok
starsie - to co narastlo 3 a viac rokov dozadu.
Za normalnych okolnosti, vyrastu na buduci rokv jari, plodne letorasty z jednorocneho dreva (s toho co vyrastlo tento rok), ktore vyrasta z dvojrocneho dreva.
Ked nechas jednorocne drevo, ktore vyrasta rovno zo stareho dreva, tak to drevo zarodi spravidla malo alebo vôbec. (no letorasty co z neho vyrastu uz budu o rok plodne.
Neviem ci som ti to dobre vysvetlil, no rez vinica je dost specificky a je fajn ked ti to prvy krat ukaze niekto skuseny (napr. nejaky vinohradnik). Pripadne pozri nejake clanky alebo videa na internete, no tie su zvycajne pre laika tiez dost nezrozumitelne napisane.
Pozri napr. tu: http://www.youtube.com/user/oneacrew.../1/v8GKPJUFEDY

Neviem ci rozumies po anglicky, ak nie tak skus pozriet este tu : http://loskutak.nova.cz/clanek/okras...evy-vinne.html . No tie videa treba brat len orientacne, lebo inak sa reze vo vinici, a inak ked mame pri dome zopar hlav. Prajem pekny den.

Pre Košičanov odporúčam firmu ABC zahradkár , zobrali odo mňa za dve marhule , pol hodinová práca dvaja ľudia 6 EUR. Aj po sebe poupratovali.

Pre samoukov odporúčam TÚTO knihu, keď do nej moja manželka pozrela, povedala že podľa nej by ostrihala stromy aj ona. Je tam veľa detailných obrázkov od výsadby až po staré stromy.

U všetkých kvôstkovín môžeš postupovať podobne ako pri tej marhule.
Broskyňa má akoby 2 poschodia. Buď si vyberieš tie vrchnejšie alebo spodnejšie rozkonárenia a ponecháš len 3-5 rovnomerne do strán približne rovnakých výhonov a tie jediné nezostrihneš hneď pri kmeni ale necháš kýpeť 10 - 40 cm. Radšej kratšie s púčikom koncovým von z koruny.
Slivka tam sa ukazujú presne 3 najmocnejšie konáre v hornej časti, a ostatné preč. Len teda treba ich trochu ohnúť aby v miste s kmeňom tvorili pravý uhol. Ostrí uhol ako som už písal je rizikovejší.
U čerešne nie je dobrá korunka. Budeš musieť nechať len kmeň zostrihnutý úplne bez konárov vo výške v ktorej chceš korunku, pretože oba vyrastené konáriky sú rovnakým smerom a to je nevhodné preto pôjdu preč. Keď bujne na jar vyrastú 3-5 kostrových konárov, tak ich potom skrátiš v júni a potom vyženú ešte v tom roku konáre druhého rádu. Ide o to, aby boli rovnomerné v rovnakej výške a budeš ich formovať ešte v lete za zelena, takže ďalší rok na jar nemáš čo strihať ak to urobíš dobre v lete.
Na druhej strane sú to tvoje stromy a možno si radšej chceš vyformovať stoličku ako som to urobil pred rokmi aj ja.
Práve kvôstkoviny sú na to veľmi vhodné!
Ilistračné foto.

...zléééééé, veľmi zlé zrezanie..., zošikmiť rez na cca 45° tesne pri tom novom výhonku, natrieť zriedeným octom v pomere 1:1, chvíľu počkať a potom zatrieť stromovým balzamom..., zapamätaj si! nikdy nerežeme rovno, iba ak ideme zrezať strom
...ešte k tomu uviazaniu...to si nemala špagát, ale použila si drôt???, a ak sa vyväzuje tak do osmičky..., vžda kolik z južnej strany...je to zabezpečenie proti namrzaniu kmienika..., nikdy nie zo severnej strany ako sa to robí bežne... ahoj

...takto zrezať, aby sa rana zacelila.... D1 v druhom rade... to je správne...

No, my sme ovocné stromy strihali práve tento víkend. Takto nám radil jeden starší pán, že túto prácu treba robiť vo februári a držíme sa jej.
Dúfajme, že tento rok na jar neudrú mrazy, keď stromy začnú kvitnúť, lebo skončíme tak ako vlani, že marhuľky neboli ani na kompót, nieto ešte na pálenô...

Nam zostali na strome dve marhule, ale boli dobre. Orechov asi pol kila, jablka takmer ziadne, zato ceresni sa urodilo.
Moj manzel striha stromy tiez v tejto dobe, len este tyzden pocka, kym sa trosku viac otepli. A strihat teraz treba aj hrozno.

Pokial mas nove mlade ovocne stromy, mozes zacat strihat jadroviny. Zalezi od tohoho co pestujes aky mas podpnik, 1. rok robis vychovny rez stromcekov. Pokial chces pestovat stihle vreteno - terminal skratis na 50-60 cm a vsetky konkurencne vyhonky odstranis. Striekat budes az tesne pred pucanim dvojzlozkovym postrekom proti skodcom a chorobam
Strihanie jadrovin mas cas az po odkvitnuti, pretoze su nachylne na mraz, ale broskyne mozes uz teraz striekat proti kuceravitosti.

[quote=tina1;633007]Pokial mas nove mlade ovocne stromy, mozes zacat strihat jadroviny. Zalezi od tohoho co pestujes aky mas podpnik, 1. rok robis vychovny rez stromcekov. Pokial chces pestovat stihle vreteno - terminal skratis na 50-60 cm a vsetky konkurencne vyhonky odstranis. Striekat budes az tesne pred pucanim dvojzlozkovym postrekom proti skodcom a chorobam
Strihanie jadrovin mas cas az po odkvitnuti, pretoze su nachylne na mraz, ale broskyne mozes uz teraz striekat proti kuceravitosti.[/quote]

Už teraz? Ja nikdy nevystihnem správny čas. V odbornej literatúre je, že keď vznikajú tzv. "myšie chvostíky" - tie ako vyzerajú?

Tiež tento víkend stríhal manžel aj ovocné stromy aj vinič. Je najvyšší čas.

Aj tak nám koncom marca alebo začiatkom apríla všetko pomrzne, ale aspoň nesedíme pri telke.