Reakcie

...dosť ťažké citáty,Vieroč...my predsa ešte nie sme také staré i keď spomienok, dobrých aj zlých máme iste dosť...však život nie je vždy ohľaduplný a denno-denne pribúda chvíľ bezohľadnosti,bolesti, strát,žiaľu...srdce plače častejšie, ako by chcelo a záleží len na sile našej vôle, či mu dovolíme a hlavne, ako dlho smie plakať...život ,potvor jeden prináša i krásne chvíle, menej síce, ale stojí za to si ich uchovať a bolesť a trápenie zatisnúť do úzadia...
...nie sme starí...sme iba trochu opotrebovaní a náhradné diely sú strašne drahé...to si uvedomujeme teraz,keď sa už vek prelomil do druhej polovice...ale ja som vďačná aj za to, že som sa do tej druhej polovice dostala...a chcela by som, aby každý deň bol pre vás a aj pre mňa krásny-nie krásny ako krásny, ale krásny milotou ľudí,úsmevom, spolucítením s priateľmi i tými, ktorých nepoznáme,aby sme sa stretali a pýtali sa "ako sa máš" a očakávali aj odpoveď...aby sme sa neponáhľali...nie je kam,nič neutečie,spomaľme krok a chyťme za ruku človeka vedľa seba...mám vás rada,moji milí neznámi...

Ubehol mesiac, čo som Ti Vierka moja písala a teraz som si sadla a opäť celý blog tvoj aj s príspevkami čítam zas. Za každou vetou tu napísanou cítim žiar, jas a vieru v dobro. Je tu veľmi veľa citu, lásky a neskutočnej sily. Krásny text v obrázku, čo si pridala ma prinútil si premietnuť svoj život spolu s tým všetkým čo sa udialo. Nie nie sú to slová smútku, skôr viery v život.
Ale aj keď píšeš, že iba si sa naučila žiť s niečím a máš iný náhľad na hodnoty života a nie si silná....áno je to tak,že mnoho krát človek sa dostane až na dno a je mu veĺmi ťažko. Ale ako sa vraví, ak je človek na dne, má sa od čoho odraziť, lebo získa pevnú pôdu pod nohami a zistí aké úžasné je žiť a tešiť sa nie materialných statkov, ale čo i len z toho, že bolesť je menšia, zase krásne svieti slnko, vtáci štebocú. No a keď sa k tomu pridajú tiché slová milujúcich z rodiny, nič nie je dôležitejšie a krásnejšie v živote.
A tak ste pre mňa Ty Vierka, Zitka5, Jarka1, či moja sesternica Klára ale aj každý (á) osôbka, čo tým prešla nevýslovne silný a húževnatý človek, ktorý si zaslúži nielen obdiv, ale neskonale veľkú úctu.
Si fantastický človek a som hrdá, že si mi priateľka. Verím, že príde čas, keď Ťa budem mocť objať a s úctou Ti ruku pobozkať a možná, že aj mojej menovkyni Zitke5, či Jarke1.

Snáď tento životný príbeh otvorí oči aj ďalším ľuďom, ktorí dávajú seba a svoje zdravie až na posledné miesto. Dôležité je uvedomiť si, čo vlastne a prečo to robíme. Sme ovplyvnení touto "civilizáciou - honba za niečim" a nepočúvame svoj vnútorný hlas, ani telo, keď nám chorobou naznačuje, že niečo nie je v poriadku. Neriadime sa tým, čo potrebujeme my, ale chceme to čo majú ostatní. Každý sme tu za seba. Kým nepochopíme príčinu chorôb, nedosiahneme úplné uzdravenie. Vierka na to prišla a pochopila, že život je o inom, a to je základ a nový začiatok...

Deniska,

máš pravdu, ale naozaj nie som silná, som len človek, ktorý si musel siahnuť úplne na dno a až potom zistil, prečo má v skutočnosti žiť....

Vďaka Ti za príspevok a krásne slová.

V.

Vierka, aj ja sledujem tvoju tému, niekedy mi to až vyráža dych, ako úžasne dokážete bojovať, aké ste silné a navzájom sa podporujete. Obdivujem ťa neskonale. Súhlasím so Zitkou, nikdy si nič nevyčítaj, všetci žijeme rovnako, či sme mladší, či starší. Platí stále, že takmer všetci si hovoríme, keď budem bohatá/ý, tak pôjdem tam, kúpim si to, dám deťom toto. Nie je to celkom tak. Žiť treba teraz a hneď, lebo sny sa splnia, len ak nám zdravie dovolí. Ja som bola operovaná na Heydukovej pred 20 rokmi, ďakujem Bohu, že to bol diagnostický omyl. Aj tak mi to dalo zabrať, a roky som sa spamätávala. Silno ti držím prsty, poznám veľa takých prípadov, sila vôle vždy víťazí. Na Heydukovej som bola aj toť nedávno, zase mi niečo hrozilo, verím, že je to ok.


Moja,

silné nie sme, ale zvládame to vďaka takým, ako si Ty, ktorí vedia kedy nás podporiť a to je dôležité.
Ďakujem.

V.

Dievčatá.........., viem o čom to je, ste úžasné, držím palce s celej sily,všetkým.

Ďakujem, v mene nás všetkých za podporu.

V

Myslím, že takto nejako žije väčšina ľudí, ktorí sa chcú mať dobre, sú ctižiadostivý a nie sú milionáry. Ja som nikdy netúžila po drahých veciach, po dovolenke pri mori a žila som podobne. Moja túžba bola chalupa, aby som cez víkend mohla byť niekde pri lese. A tak začal život ako na kolotoči. Za 4 dni zvládnuť účtovníctvo, v piatok navariť a napiecť na tri dni pre syna, pre nás na chalupu, obriadiť záhradku. V noci som od únavy ani zaspať nemohla. V sobotu skoro ráno budíček, odchod na Kysuce, dva dni makačky ako chlap. Stará chalupa sa zhodila a staviame novú. V pondelok všetko odznova.Tak to išlo 4 roky, až kým neprišla rakovina.

Jaruška,

Tebe nemusím písať nič, Ty si moja krvná skupina vo všetkom a som šťastná, že sme mali tú možnosť spoznať sa i osobne. Ty vieš presne o čom je moja spoveď.

V.

Chcela som predať chalupu skôr ako zomriem, ale umieráčik nezačal zvoniť. A tak som si myslela, že budem žiť a pracovať ako predtým. Chcela som môj starý život, ale následky z chemoterapie to nedovolia. Vierka, ak by to bolo inak, tiež by som bola naskočila späť na rozbehnutý vlak. Správala by som sa tak, ako Ty, tak ako Zita5 a nevyčítala by som si to, pokiaľ by to so mnou zase neseklo.

Sme ľudia, ktorí sa dosť ťažko poučia na chybách iných a je nás dosť. V čase, keď si chceme nafackať, by sme sa už mali pretiahnuť palicou po krížoch.

Vierka, držím ti palce a dufam ze si to kafe, ktore uz rok planujeme, raz naozaj spolu dame. Tesim sa na Teba.


Zuzka,

vďaka i Tebe a verím , že to kafe, raz zrealizujeme a verím, že to bude čoskoro, rada by som Ťa poznala i osobne.

V.

Vieročka, všetci sme s Tebou a okrem Tvojich blízkych je tu nás hodne, čo na Teba čakáme, tak " Na skoré a šťastné stretnutie tu na porade".

Zitulka,

Tebe patria tie isté slová ako vyššie napísané Zitke5, si naše slniečko, ktoré vie kedy potešiť.

Vďaka Ti.

V.

Vierka, ja som toho názoru, že to všetko je dôvod na zvládnutie Tvojich problémov.Už od počiatku si tomu nepripisovala vážnosť, brala si to ako bežný problém , hneď zo začiatku si si nenamýšľala a hlavne ....neupadla si do depresie a preto si zostala aj tou silnou ženou .Môžno so mnou nebudete súhlasiť.Ale prišla som k tomu názoru z mojej osobnej skúsenosti .Tiež pred 9 rokmi som bola na operácií(nádor), kedy sa lekári vyjadrovali, že to bola operácia o 5 minút dvanásť .Prišlo sa na problém úplnou náhodou.Ak sa zamyslím nad sebou , tak tiež som tomu nepripisovala žiaden problém .Prvá cesta z nemocnice bola cesta do firmy a v ten istý deň večer som sa odvážila ísť na jednu pracovnú akciu !Bola som slabá .Žiadna PN, žiadne kúpele, hneď som naskočila do toho nášho vlaku a bola som zanietená prácou , nemyslela som na chorobu a problémy, ktoré ma vtedy obklopovali.Ale určite som bola opatrná .Po tých 9 rokoch si hovorím, že to bolo asi aj dobre a malo to tak byť, lebo tiež som jedna z tých silnejších žien.... ale aj nie som ..... dokáže ma to na duši nahlodávať a myslieť na to najhoršie .A takto som musela pracovať a myslieť na niečo iné a nezaoberala som sa sebou .Pracovala som, lebo som musela , ako každý ak chce uživiť svoju niekoľkočlennú rodinu .
Lenže prešlo pár rokov a čo ma zložilo , tak to bol obyčajný výber bradavice, kedy doktor bez zábran ako som ležala na stole mi povedal rovno , že rakovina .......ešte som sa s ním aj pochytila, že ako to takto môže .......nežila som pokiaľ neprišla histológia , ale on mal pravdu , prišlo predvolanie na onkológiu- kožný karcinóm .
Takže Ty nemaj výčitky , chcela si žiť , chcela si, aby sa Tvoja rodina mala dobre , nič proti pravidlám si nerobila, niekto si chodí do zahraničia na dovolenky bez problémov a niekto musí drieť celý rok ako otrok , aby vôbec na dovolenku mohol ísť a niekto na dovolenku nejde vôbec.
Čítam Ťa aj v Tvojej téme a patrí Ti môj veľký obdiv .Ja nevidím dôvod , aby si si pripisovala svoju aktivitu v plnom zdraví k Tvojim zdravotným problémom .


Zitka,


ďakujem za príspevok, a môžem len k nemu napísať, si človek, ktorý pozná život so všetkým čo k nemu patrí, mala si možnosť skúsiť si i tú druhú našu stranu. Obdiv nepatrí mne, ale Vám všetkým, ktorí nás osobne nepoznáte, ale psychicky nás nezištne podporujete a ver mi, to je veľmi v našom živote dôležité.

Vďaka Ti za všetko a teším sa, že Ťa poznám aspoň takto cez net.

V.

No comennt ....

Juraj,

áno no comennt ... , vieš o čom píšem.

Ďakujem. V.

Vierka, asi väčšina z nás žije podobne, v živote si všetko robila tak ako si to práve cítila a najlepšie vedela, nik z nás nemá patent na najlepší spôsob života, len po rokoch , keď začneme rekapitulovať, vidíme veci inak.
Preto Vierka nerob si výčitky, nič zlé si vlastne od života nechcela, robila si všetko v dobrej viere pre dobro svojej rodiny ako správna a milujúca mama a manželka.


Ludmilka,

na Tvoj príspevok budem reagovať, len pár slovami, si človek, ktorý vie čo je naozaj v živote dôležité, si človek, ktorý pomáha ľuďom ako som ja a to je oveľa ťažšie.
Vďaka , že si a že som mala možnosť Ťa stretnúť, aspoň takto virtuálne.

V.

Vierka a aké že chyby si urobila? vôbec si neurobila žiadnu chybu, si statočná a môžeš byť na seba hrdá, že to zvládaš a si silná.
držím Ti palčeky

Barabarka,

ďakujem za držanie palčekov, no dovolím si poznamenať, že nie som silná, som slabá, ale šťastná, že som sa naučila naozaj žiť....,

Vďaka za priateľstvo , ktoré pre mňa veľmi znamená a vďaka i za príspevok. V.

Vierka, vystihla si to, si práve jedným z tých anjelov.

Vieročka, moja, si silná osobnosť ... obdivujem ťa ...
Život je síce pes, ale zase pes je najlepší priateľ človeka ... Ty to zvládneš ....

Ďakujem za príspevok, áno máš pravdu, ale i keď život je pes, dá sa zvládnuť s pomocou priateľov, priateľov takých ako si Ty.

Som šťastná, že som mala tú možnosť spoznať Ťa i osobne.

Ďakujem.V.

Vierka, pre mňa si ty tým anjelom ... Ďakujem Bohu, že som stretla ANJELA!