danushka

V Bratislave údajne prileteli prvé lastovičky.
Igelitkári plnia svoje HDPE a LDPE taštičky a ich účtovníci majú čím ďalej strapatejšie hlávky.

Presne tak !
Usmejme sa, tešme sa, prichádza jar, vtáčky štebocú , čo nevidieť zazelenie sa všetko vôkol nás.

Po celom dni sa teším domov a všetci sa /dúfam/ tešia so mnou. Aj môj SB, aj moje detváky, dokonca aj psík Samko dnes o čosi veselšie krúti chvostíkom, všetci čakajú na svoje mištičky...
Každý si vyžaduje svoju pozornosť, hučí to ako v úli...,,mne sa dnes stalo toto..., Ježiši, kedy už budeme jesť...,mamííííííí, povedz mu, nech mi dá pokoj..., Samo!, ty psisko nevychované – nelez mi do tej tašky..., joj do čerta – zavolajte niekto starkej, nestihla som jej crn...“ ...niečo som zabudla, určite som niečo zabudla, za ten svet si nespomeniem...
Tuším si len nahováram, že sme normálna rodina, neverím že takto hučí v iných.

Zrazu počujem čosi zvláštne vo dvore.
Je už tma a v tme vynikajú oveľa viac určité zvuky, tóny.

Ach jaj, veď to naša Čiči mňaučí...
No do kelu, ale ona zvláštne mňaučí...jej sa niečo stalo, ešte sme ju takto nepočuli...
Ó moja zlatunká, tebe sa muselo niečo stať..., teba určite niečo bolí.
A do toho mňaučania, akoby ju niekto za chvost ťahal susedovie holub na našej parapete spokojne hrkúta...

A v tom nám to všetkým došlo.
Našu Čiči nič netrápi, leda ak to, že onedlo bude mať rok a hľadá si frajera.

No kurnikšopa, vravím si – už len toto mi chýbalo...
Berte ju do pivnice kričím, ja to potom hlušiť nebudem!!!

A ten holub hrkúta a hrkúta a moja dcéra potichúčky vylieza na okno a s vystrčenou hlávkou do tmy z okna úplne vážne hovorí :

,,Mamka a to naša Čiči s holubom????“

...nuž, neubránili sme sa všetci konskému rehotu...

Áno, naša Čiči s holubom si nôtia jarné serenády...
Možno príde nejaký fešák Muro a ten holub susedovie, hádam našej Čiči...no veď viete...hádam jej dá pokoj...

Je to tu, prichádza jar.
Aj tí moji doma, hádam budú na seba milšie štebotať a čvirikať.