danushka

Pôvodne som si myslela, že si poťažkám v rubrike ,,čo sa vám dnes stalo, čo vás potešilo, čo vás zarmútilo"...keby v tej rubrike bolo - čo vás dnes prekvapilo...
Netrpím obžerstvom, ale tieto sviatky boli pre mňa zabijákom fakt. Pri pohľade na jedlo a pitie mi netečú slinky ani sa neprejavujú žiadne zvláštne chute, ale kávičku si dám rada a nie jednu počas dňa. Včera som si tiež takú po práci chcela vychutnať, aj som si ju navarila, nôžky na gaučík vyložila, no ale ani ta káva mi nebrala, mala takú zvláštnu chuť, tak si vravím - fakt som asi na prasknutie po sviatkoch, treba si dať diétu. Náhle ma rozbolela hlava po tej zvláštne chutiacej káve o žalúdku už ani nehovorím, tak som šla do sprchy. Ako som si vychutnávala teplú vodu v kúpeľni, došla moja 10 ročná dcéra a pochválila sa, že si s ,,normálneho mlieka" urobila kondenzované a už si ho mrazí v mrazáku. Tak si vravím, bóóóže, nemajú tie deti toho sladkého dosť po týchto dňoch?...a viac som sa sladkému mlieku nevenovala. Budete si hovoriť, čo to tu tá ženská vypisuje...Ak sa prelúskate ku koncu pochopíte. Už som si aj v sprche začala vyspevovať a nalaďovala sa na tie príjemné domáce práce, ktoré všetky tak zbožňujeme a pri ktorých nám zväčša všetci doma tak ochotne pomáhajú, vyvoňaná a zrelaxovaná som dotala opäť chuť na kávičku, či nedokončí povzbudenie do milovanej domácej práce. Dodržala som klasický postup prípravy ,,slovenskej-tureckej", čiže zalievanej kávy, rozjímala som nad vôňou tohto čarovného nápoja (však si to vite predstaviť z tých reklám, nie?), pohodlne sa usadila a lahodne som si odpila z kávičky...Lenže tá káva, ktorá bola báječná ráno, po práci mi nejak nechutila a teraz už vôbec nie, vôbec nezmenila svoju chuť!!! Tak si vravím, čo to je, čo sa to deje, ja mám určite niečo s chuťovými pohárikmi a ... už druhá šálka skončila vo výlevke. O niečo neskôr prišiel domov sb a okrem večere som mu pripravila kávičku. Bože to slovo tu skloňujem, stále neviete o čo ide.... A zrazu mi muž kričí - ,,preboha, to čo si mi navarila, však tá káva je nejaká divná, ani sladká ani slaná"...No ty kokso, hneď mi svitlo, že ani mne nechutila, len ja som to tak nevedela definovať čo tomu božskému nápoju tak asi môže byť. A začalo doma pátranie, normálne Derick, Agáta Chriestie, Holmes a neviem kto všetko do nás vošiel, aby sme zistili príčinu tejto chute, ktorá ráno bola vynikajúca a do večera bolo po chuti. Privoňala som si k dóze s kávou - nezdalo sa mi nič podozrivé, napúšťala som si čistej vody do pohára, bola priezračná a bez zápachu, načrela do dózy s cukrom, bol snehobiely, strčila som do cukru naslinený prst ( a nech mi nik nehovorí, že by to niekto inak skúšal), prst som olízala apochopila som pôvod všetkého - cukor bol zmiešaný so soľou! Nemusela som dlho premýšľať, aby mi došlo, že toto spískala naša 10 ročná herečka. Tak som pekne za ňou prišla a žiadala nech mi vysvetlí, prečo toto urobila. Pravdepodobne chcela zakamuflovať veľkú spotrebu cukru pri výrobe kondenzovaného mlieka, inak si to neviem predstaviť. Ľudkovia moji, ale to dievča sa nie a nie priznať. Vôbec som nekričala, len som dohovárala, kamarátsky vysvetľovala, že takéto lži nie sú ani dobré ani nutné. Lenže slečna si stála za svojim ako partizán, za ten svet nevie, čo sa s tým cukrom mohlo stať. Tak na môj veľký žiaľ, že prečo si takto vymýšľa, takto nepochopiteľne - veď doma deti nikdy neboli trestané ani fyzicky ani psychicky - som deň ukončila tým, že ma veľmi mrzí, že pre kus cukru a soli je naštrbená moja dôvera k dcérke.
Dnes som prišla z práce domov a nedalo mi neuzavrieť včerajší deň nejakým logickým vysvetlením. Dohodli sme sa s dcérkou, že máme doma škriatka a dáme si naň bacha.
Viete, tí škriatkovia teraz behajú kade-tade, tak ak si budete chcieť osladiť čajík alebo kávičku, najskôr si líznite z cukru či ste aj vy nemali doma nezvaného hosťa.