Zavrieť

Porady

Upraviť

Hlavné

Ďalšie rubriky
Pozrieť RSS kanál

Zoltán Kovács

Denník psíka Blacky-ho IV

Hodnotiť článok
5 Reakcie
by
Zoltán Kovács
, 16.12.07 at 20:01 (1245 Videní)
Vítam poraďákov, hmmm teda hav-hav,

prešiel týždeň, teda som tu. Toto obdobie určite aj vy všetci prežívate hektickejšie. Niektorí viac, iní zase menej. Na poslednú chvílu ešte zháňate darčeky pre členov rodiny.... Tak vám treba, že si na ne spomeniete iba pár dni pred Vianocami.
Skuste pri tom celoročnom naháňaní sa trošku pozastaviť, a zamyslieť sa nad tým, či tá naháňačka stojí za to.
Pospomýnajte aké boli vaše Vianoce, keď ešte ste boli bezstarostné deti. Teda mám na mysli Vianoce pred 10,20..... a viac rokmi.
Mali sme menej možnosti. Možnosti nakupovať, vyberať darčeky, míňať peniažky. Tie dnešné vianoce sú viac o peniazoch, ako o porozumení, súdržnosti, láske k rodine a bližnemu.
Ako keby tie peniaze vedeli nahradiť zanedbanie rodiny, detí, ľudských vzťahov. Je to mylná predstava, z ktorej je ťažko vyviesť človeka.
Dnešný môj príspevok, nie je najoptimistickejšie ľadený, ale je to forma zamyslenia sa na sebou v túto dobu. Hodnotenie končiaceho sa roka.....
Napriek tejto pochmúrnej nálade praje všetkým príjemné prežitie vianočných sviatkov v kruhu svojích blízkych.
A nezabúdajte, rodina existuje celý rok, nie len na vianoce....
Categories
Nezaradené

Reakcie

  1. avatar
    Pekne napísané.

    Veru, veru Blacky. U ľudí je to tak. Myslia si, že zmeškané počas roka, sa dá dobehnúť počas pár dní a drahými darčekmi chcú odťažiť svojmu svedomiu. Každý deň by sme mali mať v duši vianoce.
  2. avatar
    Ešte raz zdravím, nejako som dosurfovala až sem a práve sa učím sa orientovať na týchto stránkach. Ako tak čítam si chovateľ psíkov. Aj ja mám Rexa- bernský salašnícky - taký huňatý chlpáč, ktorý miluje zimu a sneh.
    Ďakujem za reakciu, no a ja idem ďalej surfovať....
  3. avatar
    štek-štek,kolego,ja som pepsikolák a tak nejak sedím paničke na kolenách a snorím s ňou po tejto izbe..psí život je veru ťažký,keď ludia majú po ruke takéto stroje,moja panička sa veru zabudne a ja potom musím byť dotieravý,keď chcem ísť von...takže ideme pozrieť snežienky,ktoré mám rád a práve sa prebudili..vonku je teplo ale ja by som radšej sneh..blato a vodu vôbec nemusím..maj sa a zase niekedy šteknem..
  4. avatar
    štek-štek kolego,panička stále snorí a niečo hľadá,tak som jej labkou pacol po klabosnici a všeeetko sa stratilo...to je spôsob,ako sa šikovne dostať von...čo ty?...nemáš nič nové?..
  5. avatar
    Haf! Som Artúr. Zisťujem, že všetci máme trápenie s tými dvojnohými. Tí moji sú celkom znesiteľní, aj ma majú radi, cítim to. Neznášam, keď ma škrabkajú inde než chcem ja. Normálne produkujem akrobatiku, aby som správne nastavil svoje karmenádle, aby ma škrabkali na nich. To je dobrota, chroch-chroch!
    Teraz som už nejakú dobu riadne napálený. Chcú odo mňa, aby som za sebou zatváral dvere. Čo je to za nezmysel. Oni si chodia z izby do izby a dvere nechávajú za sebou otvorené. Keď sa im vlečiem v pätách - to aby videli, že vidím - nikto za sebou dvere riadne nezatvorí. Ale, keď ja vyjdem z domu, hneď je oheň na streche! Hneď počujem pišťanie: kto nezatvára dvere, ide dnu chlad! Aha, no jasné, Artúr! A zas ma začnú učiť zatvárať dvere. Dobre, učiť ako učiť. Ale, ťahajú mi labku a tlačia ňou na dvere. Že, takto, Artúr, takto, natiahneš zadnú labku, buchneš ňou do dverí a oni sa zatvoria. Asi sa to budem musieť fakt naučiť ak chcem mať od nich pokoj. Tak, zatiaľ. Haf.