Zavrieť

Porady

Upraviť

Hlavné

Pozrieť RSS kanál

Viera

Pokračovanie Môj život pred a po.....

Hodnotiť článok
by , 09.06.12 at 08:04 (2921 Videní)
.....skúsim pokračovať tam, kde som skončila.... uplynúl už skoro rok, kedy som sa odvážila sem naposledy napísať, to som sa práve chystala na ďalšiu operáciu, zvláštne nemávala som strach pred operáciami no tentokrát áno, neviem prečo... na to sa nedá odpovedať....teraz s odstupom času, asi preto, že sa podvedome toho môj organizmus bál.
19.7.2011 ma čakala banálna operácia žlčníka, vedela som, že by mala byť laparoskopicky prípadne ak by bolo treba tak i radikálny rez, vraj sa rozhodnú podľa konkrétnej situácie .
Nastúpila som do nemocnice a hneď to začalo, po 3 dni ma po 3 x vrátili z operačky, vraj sa im posunuli časovo operácie a už ma nestihnú z operovať, na 4-tý deň som sa vzbúrila....ak ma chcú operovať tak nech ma operujú, alebo nech ma prepustia. Tak konečne ma poobede z operovali, operácia trvala vyše 3 hodiny ako som sa neskôr dozvedela a samozrejme nebol to len žlčník, skrátka ako vždy mala som šťastie v nešťastí .... prečo... nuž preto, že pri operácii žlčníka zistili nález na pečeni, ktorý sa im podaril vybrať....takže všetko dobre dopadlo. Ja som sa cítila dobre, po 4- dňoch som šla domov a hneď začala plánovať , mimochodom hneď ako som prišla, ešte som sa stihla motať v ten deň v záhrade až do večera. Naplánovala som si liečenie, a ešte pred tým môj sen (sny sú vraj na to , aby sme si ich plnili), tak koncom septembra som šla na dovolenku do Egypta, je fakt, že asi som to riadne prehnala, 4 dni som si odležala hneď po prílete na infúziach, no potom som sa postavila na nohy a pekne som si to užívala....videla som pyramídy, Káhiru, Egyptské múzeum, krásne som si zaplávala a mala pocit , že je všetko OK.
Zvláštne ako sa dokáže človek mýliť, opäť a opäť.....vrátili sme sa, o týždeň som odišla na liečenie a odtiaľ som sa viac menej už len doplazila, bol koniec októbra a od vtedy som nemohla prijímať stravu....viem, ako vždy som to prehnala.....zdalo by sa , že po tom všetkom už som sa mohla 1000 x poučiť, no ja nie.....ako vždy....takže cca 8 hospitalizácii od októbra až do konca marca (čo bolo úžasne naplánované - koniec roka, daňové) , ostala som na umelej výžive, no napriek tomu som všetko stihla....zasa raz som si uvedomila, že človek ak čo len trošku vládze vráti sa k starým zvykom, myslela som , že som sa už mohla dosť poučiť ..... no ja nie....je pravdou, že teraz poslúcham...viete 3-4 mesiace umelá výživa a ležanie na posteli nie je nič moc.....nastal čas, kedy si opäť vážim každú chviľu života, snažím sa žiť a pracovať s mierou....no som zvedavá do kedy mi to vydrží.....
.....toto som sem nenapísala, že by som zmenila svoje proirity tak ako som ich popísala v predchádzajúcich častiach, no skôr som chcela týmto povedať, že i keď človek ochorie, neznamená to koniec života.....len všetko treba robiť s mierou....som si vedomá, že si niekedy zahrávam s tým najcennejším čo mám.....no moja povaha je už raz taká....ak ma nepriviažu na posteľ.....tak vymýšľam, čo tiež nie je dobré, alebo je? Ťažko povedať no mňa to drží tu na svete .......
....a Egypt mi dal ešte čosi na viac, keď som bola blízko tých pamiatok uvedomila som si ako vlastne tí ľudia v tom čase žili, ako prekonávali ťažké osudy a hlavne sami seba.....
....som kresťanka....no začala som sa od toho času zaoberať i inými kultúrami a hlavne pátram ako sa oni vysporiadavali so svojimi chorobami....no to je bude asi niekedy samostatná kapitola, ktorá je tiež zaujímavá aspoň podľa mňa....
.....teraz som opäť v pohode, začala som jesť, s mierou pracovať ..... a začala som pomáhať na onkológii spolupacientom ..... je to tiež zaujímavý pohľad na svet zasa očami druhých s podobným osudom ako mám ja a mnohé z nás.....

.....záver pre dnes....nikdy sa nevzdávajte.....no tiež to ani nepreháňajte....žite pre dnešok....nech je pre Vás taký krásny ako pre mňa....prestala som sa trápiť budúcnosťou a je to veľmi zvláštny pocit .....človek žije konečne sám pre seba, i keď sa stará o druhých....ja som našla uspokojenie nie v materiálnych veciach, ale v krásach prírody, umení , starých civilizáciach a vzácnych kameňoch .....

04.01.13 Aktualizoval o 09:13 VieraPopluharova

Categories
Nezaradené

Reakcie

  1. avatar
    VieraPopluharova
    Zita5,

    Zitka,

    Ty vieš tiež pekne rozplakať, no idem ku Tvojmu príspevku.....som len obyčajný človek ako Ty, aj Ty si osobnosť......ja obdivujem na Tebe aká si šikovná v účtovníctve a ako rýchle reaguješ ak niekto potrebuje pomoc,.....ja som len zažila malinkú chvíľku, kedy mi prebehol celý môj život pred očami.....bolo to zvláštne.....a vtedy som zistila, že ak budem odovzdávať svoje poznatky iným, ako to robíš i Ty....tak budem spokojná so sebou......inak pozdravujem Sebinka.......dúfam, že sa má už dobre.....
    Vierka Sebinko sa má dobre, je to statný mládenec .Mám dvoch vnukov a milujem oboch z celého srdca rovnako, hoci by sa zdalo, že pozornosť venujem len jednému.S tým starším, to mám "vybavené" ....dovolil mi a pochopil, že Sebko je maličký , tak mu musíme venovať viac času ako Renkovi .Práve dnes som dala na facko fotky, ako malý sa dnes fotil s tým starším vnukom, keď prišiel s vysvedčením.Veľmi sa ľúbia obaja a Sebko ak nie je Renko u nás , veľmi často staršieho spomína .Je to nerozlučná dvojka . Tak toto ma tak posilňuje ...a ďakujem za pozdrav.Pekný deň Ti želám.Zita
  2. avatar
    oplatilo sa sem vbehnúť.
    ďakujem držím palčeky.
    Všetko zlé je na niečo dobré.
  3. avatar
    ... obdivujem ... a vôbec nechápem, odkiaľ sa v Tebe berie tá sila ... pomáhať ... a to, že v tom vidíš niečo samozrejmé ... neviem si to ani predstaviť, ako by som to zvládla ja ... a tak sa snažím vniesť do svojich príspevkov aj trošku pozitívna ... aby si prišla na iné myšlienky ... a pozerala sa dopredu ... pretože si myslím, že to práve potrebuješ najviac ... nečakám, že mi za to máš ďakovať, či nejako reagovať ... chcem len, aby si to prijala ... pretože si skvelá duša ...
    02.07.12 Aktualizoval o 08:32 promont maja
  4. avatar
    ..
  5. avatar
    Dav
    Nepoučiteľný optimistický bojovník Obdivujem Ťa a prajem veľa víťazstiev...
    Ahoj Vierka, akýmsi zázrakom som sa dostala k tvojmu blogu a čo nevidím, krásne, radostné úprimné žieňa so šibalstvom v očiach. Tvoj príbeh som nepoznala celý, a teraz som rada, že som ho mohla prečítať. Aj keď život nie je len prechádzka ružovou záhradou, teším sa s Tebou, že je pre Teba aj po prekonaní prekážok krásne žiť a pomáhať druhým. Dávaš príklad, že netreba hádzať flintu do žita, stále je dôvod na úsmev a na život. Prajem Ti, aby si radosť žiť nikdy nestratila, hoci sa stretávaš ešte stále s bolesťou a utrpením iných, ktorým ochotne pomáhaš. Objímam Maja
    PS. Tá fotečka ma ani neprekvapila, je pekná.( akoby si mamke z oka vypadla)
  6. avatar
    Pekný deň dievčatá,

    ďakujem za komentáre k blogu no momentálne som len veľmi mierny optimista.....nechcem to písať sem medzi môj osobný boj, ale je to boj niekoho druhého ....no rada by som ho napísala tak verne ako sa mi len podarí a to je zároveň vysvetlenie mojej dlhšej neprítomnosti na porade.....
  7. avatar
    VIERKA s veľkými písmenami, aj to je málo , slzila som pri čítaní Tvojich blogov , slzím aj teraz , Ty hovoríš o skromnosti druhých , a čo Tvoja skromnosť , obetavosť , pomoc chorým ?
    Posielam cmuky - cmuk , a hodne pozitívnej energie , každý deň Ti budem posielať - na podporu zvíťaziť nad chorobami .
    Pá .......