Viera

.....skúsim pokračovať tam, kde som skončila.... uplynúl už skoro rok, kedy som sa odvážila sem naposledy napísať, to som sa práve chystala na ďalšiu operáciu, zvláštne nemávala som strach pred operáciami no tentokrát áno, neviem prečo... na to sa nedá odpovedať....teraz s odstupom času, asi preto, že sa podvedome toho môj organizmus bál.
19.7.2011 ma čakala banálna operácia žlčníka, vedela som, že by mala byť laparoskopicky prípadne ak by bolo treba tak i radikálny rez, vraj sa rozhodnú podľa konkrétnej situácie .
Nastúpila som do nemocnice a hneď to začalo, po 3 dni ma po 3 x vrátili z operačky, vraj sa im posunuli časovo operácie a už ma nestihnú z operovať, na 4-tý deň som sa vzbúrila....ak ma chcú operovať tak nech ma operujú, alebo nech ma prepustia. Tak konečne ma poobede z operovali, operácia trvala vyše 3 hodiny ako som sa neskôr dozvedela a samozrejme nebol to len žlčník, skrátka ako vždy mala som šťastie v nešťastí .... prečo... nuž preto, že pri operácii žlčníka zistili nález na pečeni, ktorý sa im podaril vybrať....takže všetko dobre dopadlo. Ja som sa cítila dobre, po 4- dňoch som šla domov a hneď začala plánovať , mimochodom hneď ako som prišla, ešte som sa stihla motať v ten deň v záhrade až do večera. Naplánovala som si liečenie, a ešte pred tým môj sen (sny sú vraj na to , aby sme si ich plnili), tak koncom septembra som šla na dovolenku do Egypta, je fakt, že asi som to riadne prehnala, 4 dni som si odležala hneď po prílete na infúziach, no potom som sa postavila na nohy a pekne som si to užívala....videla som pyramídy, Káhiru, Egyptské múzeum, krásne som si zaplávala a mala pocit , že je všetko OK.
Zvláštne ako sa dokáže človek mýliť, opäť a opäť.....vrátili sme sa, o týždeň som odišla na liečenie a odtiaľ som sa viac menej už len doplazila, bol koniec októbra a od vtedy som nemohla prijímať stravu....viem, ako vždy som to prehnala.....zdalo by sa , že po tom všetkom už som sa mohla 1000 x poučiť, no ja nie.....ako vždy....takže cca 8 hospitalizácii od októbra až do konca marca (čo bolo úžasne naplánované - koniec roka, daňové) , ostala som na umelej výžive, no napriek tomu som všetko stihla....zasa raz som si uvedomila, že človek ak čo len trošku vládze vráti sa k starým zvykom, myslela som , že som sa už mohla dosť poučiť ..... no ja nie....je pravdou, že teraz poslúcham...viete 3-4 mesiace umelá výživa a ležanie na posteli nie je nič moc.....nastal čas, kedy si opäť vážim každú chviľu života, snažím sa žiť a pracovať s mierou....no som zvedavá do kedy mi to vydrží.....
.....toto som sem nenapísala, že by som zmenila svoje proirity tak ako som ich popísala v predchádzajúcich častiach, no skôr som chcela týmto povedať, že i keď človek ochorie, neznamená to koniec života.....len všetko treba robiť s mierou....som si vedomá, že si niekedy zahrávam s tým najcennejším čo mám.....no moja povaha je už raz taká....ak ma nepriviažu na posteľ.....tak vymýšľam, čo tiež nie je dobré, alebo je? Ťažko povedať no mňa to drží tu na svete .......
....a Egypt mi dal ešte čosi na viac, keď som bola blízko tých pamiatok uvedomila som si ako vlastne tí ľudia v tom čase žili, ako prekonávali ťažké osudy a hlavne sami seba.....
....som kresťanka....no začala som sa od toho času zaoberať i inými kultúrami a hlavne pátram ako sa oni vysporiadavali so svojimi chorobami....no to je bude asi niekedy samostatná kapitola, ktorá je tiež zaujímavá aspoň podľa mňa....
.....teraz som opäť v pohode, začala som jesť, s mierou pracovať ..... a začala som pomáhať na onkológii spolupacientom ..... je to tiež zaujímavý pohľad na svet zasa očami druhých s podobným osudom ako mám ja a mnohé z nás.....

.....záver pre dnes....nikdy sa nevzdávajte.....no tiež to ani nepreháňajte....žite pre dnešok....nech je pre Vás taký krásny ako pre mňa....prestala som sa trápiť budúcnosťou a je to veľmi zvláštny pocit .....človek žije konečne sám pre seba, i keď sa stará o druhých....ja som našla uspokojenie nie v materiálnych veciach, ale v krásach prírody, umení , starých civilizáciach a vzácnych kameňoch .....