Zacnem trosku teoreticky. Keby si robil skusku betonu v tlaku, tak nameras nejaku tlakovu pevnost, u beznych betonov cca 30MPa. Ak by si tu vzorku natahoval, tak ju pretrhnes cca pri 2,5 - 3,0 MPa. Teraz ked si vezmes nosnik, alebo jednoducho ohybany prvok, tak sa nejako deformuje, tak aby mal minimum potencialnej energie. Z tohto deformovaneho tvaru vide urcita krivost v jednotlivych prierezoch a tomu prisluchaju ohybove momenty.
Co sposobuje ohybovy moment v priereze? V pruznom stave vzniknu na jednej strane tlakove napatia a na druhej strane prierezu tahove. Pri obdlznikovm priereze rovnakej velkosti. Takze by si mohol vyuzit beton len na 2,5MPa, inak sa prvok zlomi. Tuna ludia vymysleli nasledujucu vec: vyuzime beton na 30MPa a tie tahove napatia prisudme oceli, ktora ma rovnake vlastnosti aj v tahu aj v tlaku. Takto vznikol zelezobeton.
Teraz je otazka? Ako urcit tie oblasti,kde vznikaju tahove napatia a kde treba vlozit nosnu vystuz? No treba urcit deformovany stav, tomu prisluchajucu krivost a ohybove momenty. Moment je sila x rameno. Rameno je dane cca vyskou prierezu a sila je sila v betone a sila vo vystuzi,ktore si rovnako velke. Tahovu silu prenasa vystuz. Oblasti, kde vznikaju tahove sily urci statik vypoctom, casom uz vie,kde to na konstrukcii je a vie poradit aj bez vypoctu. Bez statickej schemy konstrukcie sa to neda.
Strop Wienerberger je sustava prostych nosnikov, ulozenych na 2 koncoch. Tahove zony su na spodu nosnika a je tam predpinacia vystuz. Nic tam netreba dokladat. Ked vsak mame schemu mur-nosnik-mur-nosnik-mur, tak nad strednym murom vzniknu na vrchu prierezu tahove sily. Tam treba dolozit nosnu vystuz 2 cm od horneho okraja. Horna nadbetonavka sa vystuzi kari sietami, to nie je nosna vystuz, to je konstrukcna a len " drzi" nadbetonavku pokope. Cely tento strop sa ukoncuje vencom, 4 pruty + strmienka, postacia 4fi 10 a 6ky strmienka.
Naposledy upravil ciners : 15.05.10 at 22:19 Dôvod: preklep