Podľa názvu príspevku ide o lízingovú zmluvu uzavretú pred 1.1.2004. V zmysle prechodného ustanovenia - § 52 ods. 17 ZoDP sa
"..na zmluvy o nájme pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci uzatvorené do 31. decembra 2003 použije doterajší predpis. ", čiže ZoDP v znení č. 366/1999 Z.z. Podľa starého zákona bolo jednou z podmienok pre uznanie zaplateného nájomného do daňových výdavkov, uvedenou v § 24 ods. 4 písm. c) aj to, že: "
po skončení doby nájmu prenajatej veci daňovník uvedený v § 2 bude o odkúpenej veci účtovať ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, alebo ho bude evidovať podľa § 9 ods. 4.".
Podľa mňa teda sa teda auto po odkúpení musí zaradiť do obchodného majetku - dlhodobého, alebo drobného v operatívnej evidencii (práve z dôvodu, aby prípadný predaj nebol oslobodený od dane), pretože v opačnom prípade by neboli splnené podmienky stanovené v ZoDP a správca dane by mohol uvedenú skutočnosť posudzovať ako porušenie podmienok lízingu aj s príslušným dopadom.
Čo sa týka samotného účtovania auta, ide o odplatné obstaranie dlhodobého majetku s OC pod 30,000,-. Účtovná jednotka sa môže rozhodnúť, či OC zahrnie priamo do spotreby alebo o aute bude účtovať ako o dlhodobom majetku a odpisovať ho podľa predpokladanej doby používania (ale je to len teoretická možnosť
). Či sa jednorazový náklad zaúčtuje do prevádzkovej réžie alebo spotreby materiálu, závisí od spôsobu účtovania nákupu drobného majetku, ktorý by mal byť upravený smernicou (ja osobne uprednostňujem účtovanie do kolónky "materiál").