Čo papkáme/Stojí za prečítanie!!!

Cereálne raňajky sú vraj učebnicovým príkladom úspešného vykrádania našich peňaženiek. Keď v 19. storočí lekár John Kellog hľadal zdravú náhradu za mäso, vynašiel kukuričné vločky. Vtedy to bol pomerne čistý produkt takmer neupravované nespracované kukuričné zrná, mleté, skvapalnené, zahrievané a vysušené. Dnes by sa vraj červenal od hanby, rozpakov a zlosti, keby zistil, ako sa tieto cereálie pod jeho menom spracúvajú. M. H. Diamond v knihe Ako si ovládať telo opisuje výrobný postup v USA: Kukuričné zrná sa namočia do lúhu, áno, ide o žieravinu, ktorá spáli kožu na tele. Potom sa zrná vystavia agresívnej pare, namočia v ochucovacom sirupe, ktorý je najmä z rafinovaného cukru. Potom sa sušia, prebehnú sústavou valcov, ktoré ich lisujú tlakom 75 ton. Po tejto procedúre sa opekajú, nahrievajú a vločkujú, až sú pripravené na kúpeľ v chemikáliách konzervačných látok a prísad. To, čo vyštartovalo ako skutočne živé kukuričné zrno, sa premenilo na mŕtvu ochutenú látku, konštatuje americký lekár.

Ako sa vyrábajú džemy a marmelády?
Keďže továrne musia vyrábať po celý rok, ovocie skladujú do zásoby. Marhule, jahody, ríbezle sa ošetria chloridom vápenatým, ktorý zaručí, že v džeme cítime a vidíme celé kúsky ovocia. Ovocná zložka však býva často nadstavená želatínou a farbivá dodajú bledému ovociu želaný odtieň.

Prečo sú hrozienka v müssli šťavnaté?
Je to tajomstvo niektorých výrobcov. Namočia sa do horúceho roztoku kyseliny fosforečnej, vďaka čomu sa potom dajú naimpregnovať roztokom glycerínu. Sú pekne guľaté a šťavnaté.

Aj hranolčeky sa máčajú v lúhu Keď si robíme doma hranolčeky, je to jednoduché. Tie, ktoré kupujeme hotové zmrazené, prechádzajú náročnou úpravou. Zemiaky sa musia okúpať v parných strojoch, kde im popraskajú šupky, potom ich oškriabu kefy. V niektorých výrobniach, ako napísal nedávno český časopis Týden, sa doposiaľ používajú na lúpanie zemiakov kúpele v koncentrovanom sodnom lúhu, ktorý rozloží šupky. Po nakrájaní na hranolčeky sa predvaria vo vode obohatenej siričitanom sodným a fosfátom. Obe chemikálie zabraňujú tvoreniu tmavých miest a dodávajú zemiakom zlatožltú farbu.

Keď šunka nie je šunka.
Trocha mäsa, odrezky, želatína, dusitany, fosforečnany, rastlinné gumy, aromatické látky, konzervanty, stabilizátor, zahusťovadlo a voda. Tak to je šunka, akú si kupujeme v obchode. Kto robí domácu šunku, vie, že do nej pridá kvalitné mäso, soľ a korenie. To, čo kupujeme v obchodoch má od tohto receptu ďaleko. Pod názvom šunka sa totiž často predávajú najrozličnejšie výrobky z kusov mäsa a odrezkov, éčka potom pomôžu z tejto nevábnej hmoty vyrobiť žiadanú šunku. Vďaka fosforečnanom, ktoré v mäsových výrobkoch viažu vodu, môže byť až 30 percent váhy šunky len obyčajná voda. Podobne je to v aj v ostatných údeninách.