Ja neviem, ja moc takým veciam nedávam veľký význam- čo ja viem, akosi sa mi vidí, že to jedno či to niekto prežil so zážitkom alebo bez- hlavne že prežil...- a ktovie čo z toho je pravda, lebo narozprávať može všelikto všeličo- nedá sa to overiť...
Ja mám tiež zážitok, že ma naháňal krtko s bajonetom a teraz čo- klamem, alebo vravím pravdu...

Stanko, veď ťa nechcem ani o ničom presviedčať, to sú osobné veci každého z nás.

Nuž tu existuje len jediný spôsob ako si to overiť, len to prežiť na vlastnej koži.

Každý z Vás ma pozná,

neviem či to bola klinická smrť u mňa - snáď? V roku 2004 mi robili revíziu brušnej dutiny , bola to náročná operácia, pri prevoze z operačnej sály som sa prebrala, ale keďže som bola ešte intubovaná začala som sa dusiť a upadla som asi do kómy. Všetko čo si z toho pamätám je, že počas celých 3-och dní som cítila bolesť, i keď sa hovorí, že by človek v kóme nemal cítiť bolesť, počula som všetko čo sa okolo mňa hovorí, ale nedokázala som reagovať, viem len , že tesne predtým ako som sa prebrala udialo sa niečo veľmi zvláštne trvalo to možno pár sekúnd, pozerala som sa sama na seba (tu niekto , možno všetci poviete , otrepané bolo to opísané veľakrát), či už mi niekto uverí, alebo nie je to tak, cítila som ako ma niečo ťahá preč, no v tom prišla moja maminka a chytila ma za ruku a ja som sa prebrala.Je možné , že to bol sen, je možné , že to bolo skutočné, ale vo mne to utkvelo ako skutočnosť.
Aby mi niekto uveril - prinútiť ho to sa nedá, dovtedy som tomu neverila ani ja a keby mi o tom niekto rozprával poklopkala by som si asi po čele.No viem, že odvtedy sa o túto tému viac zaujímam, čítam rôznu literatúru, články ľudí čo to opisujú, no priznám sa, že tiež všetkému čo sa píše neverím, musela by som to zažiť, presne ten istý stav, ktorý ľudia popisujú.
Ako vždy zasa som sa rozpísala, ale keď už to Ľudmilka začala - je zaujímavé sa o tom porozprávať, je nás tu veľa, ktorí mali ťažké operácie, možno tiež niečo podobné zažili, alebo si mysleli , že áno.

...hej ,ja viem.....že nevieš .......veľa vecí ešte nevieš , ale snažíš sa ...teda možno ....

Osobne mám zážitok ...jeden čas som sa venoval jóge .

Raz som si schválne nastavil tak podvedomie , že telo ostalo na onom mieste a myseľ sa vybrala na vandrovku ...po 10 minútach do mňa manželka drcla , že či vôbec žijem ...

Veríš ???...presviedčať nebudem a ani nemienim ...

... neskúsiš nám osvetliť kade ...? ... keďže si nevnímal okolie ... či niekde mimo vnímania ...? ... a aké to bolo ...?

...to sa veľmi ťažko opisuje ...

Veľmi jednoducho povedané asi takto :

Je veľmi dôležité dodržať určité postupy .
Prepojiť prsty a ruky v jeden celok z dôvodu prúdenia energie . Potom nasleduje , respektíve súbežne je potrebné samoukludnenie , vyčistenie si hlavy od vedľajších a vonkajších podnetov , vyslovene sa sústrediť len a len na to jediné , čo chceme dosiahnuť .

Tak som raz , napríklad ,sám sebe vsugeroval ,že mi je zima ...v miestnosti , kde som sa nachádzal bolo cca 40 stupňov , dusno , nedýchateľný vzduch ...trvalo mi to cca 10 minút , potom som už mal husaciu kožu , chlpky v pozore stáli ...

Zaujímavé je ale to , že vonkajšie okolie , prostredie , rozhovor niekedy vnímam , niekedy nie ...
Kade ???....to je proste jedno ...prirovnal by som to snívaniu ...je to reál, nie je to reál ???...vybavujú sa Ti spomienky , hlavne tie príjemné , môže sa niečo také ako fantazmagória ...sú to mžiky , rýchlo bežiace obrázky ....

Aké je to ????....jedným slovom ......FAJN

Ako vravím ,jeden čas som sa venoval jóge ...
Začal som na liečení po zápale pľúc ...k tomu ma doviedla rehabilitačná sestra , videl som , čo organizmus a aj myseľ ( ak je správne vedená ) dokáže . Táto sestra ma naučila ,že sa dá dýchať aj do jedného miesta pľúc ( poškodené zápalom ) a tým pádom ho rehabilitovať ...he , trvalo mi tri týždne , kým som to dokázal bez jej pomoci ...potom som už jel sám , no stačilo tých 10-15 minút oného dýchania a pot sa zo mňa rinul ...

Mal som jednu perfektnú publikáciu , no dievky mi ju niekde odpiekli ,teraz nedávno som si zohnal ďalšie . Je ich viacero , kde sú rôzne cviky , návody , strava a podobne ...

Momentálne nejak na to nemám čas , no mienim sa tomu aspoň v budúcnosti k tomuto cvičeniu vrátiť ...má to proste niečo do seba .

Ale ako sa vraví a ja súhlasím s takýmto názorom :

" Kto nezažil , neuverí ..."

buchač -- ....Potom nasleduje , respektíve súbežne je potrebné samoukludnenie....

si dobrý, skúšal si dostať živú kačku do litrovej fľašky bez poškodenia?, ak sa vieš tak sústrediť si naozaj dobrý

Skúste si niekto prečítať Putovanie duše od Petra Richelieho, je to zaujímavé čítanie , nikdy som sa takejto literature nevenovala, no na odporučanie jedneho mojeho známeho som to prečítala, no názor si musí urobiť každý sám.

Bez vetra sa ani lístok nepohne.

Raz som treskol horeznačky na zem, šmykol som sa na ľade a tak som trepol hlavou o zem, že som asi stratil vedomie, pretože som nič nevnímal, iba čierňavu. Po chvíli sa mi ako keby niekto z diaľky prihováral, že musíš vstať, to moje podvedomie ma nútilo prebrať sa. Prebral som sa a ku mne utekal spolupracovník, ktorý ma už iba videl na zemi ležať. Asi hodinu som sa nevedel poriadne orientovať, skriňu v kancelárii som nevedel otvoriť, nepoznal som kľúčik.
Divné na tom mi bolo to, že som si čierňavu uvedomoval.

Ja som mala podobný zážitok- bolo to v čase veľkej fyzickej a psychickej záťaže, mala som 2 malíčké deti a muž každý deň ochádzal pred 5 ráno ďaleko do práce/ mobili v tom čase neboli a tak vždy keď sa čosi stalo a potrebovala som pomoc musela som sa spoľahnúť sama na seba/ Deti mali veľké zdravotné problémi- dcéra slabá mozg.obrna, syn padol zo strechy a mal otrasenú miechu, porušené nervy..., mama práve zomrela, ja som mala silné bolesti z dvan.vredu... No a veru som bola tak hrozne vyčerpaná/ schudla som 13 kg, nevládala som jesť - a- chcela som zomrieť, lebo som mala pocit, že už viac nevládzem.
A vtedy sa to stalo bolo asi 05,00 hod ráno, muž akurát odišiel- /netvrdím, že som zomrela/ ale - VYLETELA SOM Z TELA....pamätám si na ten pocit ako som z tela vyletela cítila som sa ohromne ľahko a pokojne, vznášala som sa popod strechy domov a pozerala som sa ako prší a ako ľudia vychádzajú z brán panelákov otvárajú dážniky a idú do práce, viem presne čo som si myslela, že ako je fajn, že ja už nič nemusím a tak som sa vznášajúc rozhodla odísť- letela som ponad Dunaj smerom proti prúdu a užívala som si to, napriek tomu, že pršalo a bolo zamračené, cítila som sa suchá a v teple- čosi ma ťahalo vyššie a vyššie no v tom som si spomenula, že mám samé deti doma a že sa nemá kto o ne postarať, v tom momente som sa zo slzami začala vracať a zrazu plésk bola som v tele/ zvlášne je, že som nevedela chvíľu pohnúť pravou rukou až som sa zľakla, že mám porážku- preplakala som ešte dlhú chvíľu, tak som silno chcela odísť, ale povinnosti ma vrátili späť. Už je to veľa-veľa rokov ale tento silný zážitok mám presne pred očami a dnes nebanujem , že som sa "vrátila" vychovala som dvoch dobrých ľudí a som na ne hrdá, dočkala som sa vnučky ktorú milujem a teším sa, že prídu aj ďalšie. Dúfam, že sa ich dožijem a užijem si ich.

ešte som nenabrala silu ani odvahu venovať sa tejto problematike....

http://www.fikacek.cz/buh.pdf

To je transurfing. Treba to mať pod kontrolou - tzv.vedomé snívanie. Da sa to. Dokonca sa prostrednictvom toho da "planovať" zmena vlastneho života. Aspon to tak vysvetluje Vadim Zeland.
http://www.martinus.sk/knihy/autor/V...utm_medium=cpc

Chcela by som sa opýtať tých, ktorý to údajne prežili, ked boli v kome, či cítili prítomnosť svojej rodiny, či vnímali a chápali čo rozprávali?a či to pomáha tej danej osobe ktora je v kome aby tu s nami chcela ostat? ...Veľmi blízky člen rodiny je v kóme...70% mozgu mu zlyhalo..je pripojený na prístrojoch...dúfame, veríme, že tu s nami zostane..a neodide nam

Moja mamina dostala modzgovú príhodu v piatok dopoludnia (pri varení parených buchiet). Prišla sanitka vzali ju do nemocnice, ešte skoro po svojich prechádzala z vyšetrenia na vyšetrenie a na rontgen .Potom upadla na izbe do kómy(to bolo v piatok).Mali sme všetci divný pocit , pretože ako mala vo zvyku stále hompáľať nohou(chodidlom) tak robila aj kóme.Zaujímavé je , že ešte druhý deň v sobotu , keď sme boli pri mamine(ktorá ležala v bezvedomí,oči mala stále zatvorené) nám chcela dať najavo asi že ju niečo strašne bolí, ona nás vnímala.Rukou si udierala na ľavý spánok hlavy a akoby chcela niečo povedať, len sa jej nedarilo, zrejme mala veľké bolesti hlavy .Ale oči boli stále zatvorené.Ak sme niečo rozprávali ....tak sestru chcela buchnúť rukou , na niečo ju upozorniť , ale stále v stave so zatvorenými očami.....no a v nedeľu skoro ráno zomrela .
Takže neviem ...mala som pocit , že nás vníma so zatvorenými očami ...dodnes na to spomíname neviem čo nám chcela povedať a tak aj odišla .Mám pocit, akoby nás vnímala, ako sme boli v nemocnici pri nej .

Toto nebol ani zážitok, ale zlá skutočnosť.
Ale nádej zomiera posledná .

Keď som si s bývalým prechádzala peklom na zemi, začala som chodiť k psychologičke, ktorá po niekoľkých sedeniach úsúdila, že mám doma v kľude vyskúšať také zvláštne relaxačné cvičenie. Vyskúšala som. Zrazu som videla sama seba ležať na posteli. Mala som neskutočný pocit beztiaže, ľahkosti, no zrazu ma premkol strach, že mám deti a musím sa vrátiť. No nešlo to. Neviem koľko to trvalo, možno to boli sekundy, civela som sama na seba a zúfalo sa snažila vrátiť. Zrazu hups, a bola som zase "doma". Na druhý deň som zašla za psychologičkou a rozpovedala jej o zážitku. Hrozne zbledla, zakázala mi akúkoľvek relaxáciu tohto druhu. Je to už pekných pár rokov, ale osud sa mi viac nechcelo pokúšať.

V kóme človek môže vnímať, moja mama určite vnímala, lebo počas rozhovoru, keď som jej rozprávala o pravnúčikovi, skotúľali sa jej zrazu po tvári slzy. Aj keď sa už z kómy neprebrala...ale výraz tváre sa jej menil, akoby mladla, krásnela, aj sa akoby usmievala.

veľmi zaujímavé čítanie, som veriaci človek a takisto verím že existuje "druhý svet".
Podľa mňa je to na zemi iba "skúška", takisto verím na "božie mlyny" - stačí mi sem-tam sledovať dej udalostí u niektorých ľudí....
Trochu sa aj teším, čo nakoniec zo "svetského života" vzíde..../pre kontrolórov pravopisu je to odvodené od slova "svet", nie "svätý"/

Zvýraznené ale neplatí vždy .Ako ja nechcem nikomu priať zle , ale som presvedčená , že to nie je pravidlo.