Veronika, neviem, ako Ty, ale nás keď hromadne prepustili, ja som na ten úrad išla. Nič dehonestujúcejšie som nezažila. Samozrejme, že som nikdy nečakala v rade za spoluobčanmi tmavšej pleti, ale som si dovolila zaklopať. Unudený pohľad, plesknutie pečiatky, trápny zápis, a jedno fiktívne potvrdenie, ktoré som si dala opečiatkovať cestou na ten úrad. Vieš, ako ma privítali? " No ale Vám určite prácu nenájdeme ". A ja na to: " Veď to od Vás ani neočakávam ".
P.S. Ale ak by predsa len do toho štrajku išli,
tak môže minister prijať namiesto niektorej mňa, k dôchodku si privyrobím a pôjdem s cenou práce na trhu práce o 100 Eur nadol. Keď šetriť, tak šetriť.Nás už bolia kosti, my tie trápne preukazy nejako už ocajchovať zvládneme.