Ja mám 2 deti - chlapcov 5 a 8 rokov. Obaja skúšajú na nás presne veci, ktoré hovoríš, sú to deti a všetky sa snažia posunúť si hranice tam, kde im to vyhovuje. Moje decká tiež zbožňujú PC a telku, ale máme hranice. Na PC sa hrávajú len cez víkend, aby ich to neobmedzovalo v príprave do školy (teda len staršieho, ale mladšiemu to tiež neuškodí). Večer čítame rozprávku na dobrú noc, niekedy si vyberú, že chcú tú rozprávku počúvať z CDčka, sú dostať kopy osvedčených slovenských rozprávok za pár centov. Keď máme zaujímavú knižku, samozrejme, chcú čítať. Alebo sa v posteli pri zaspinkávaní rozprávať, keď poobede nebolo dosť času rozobrať, čo bolo v škole, škôlke. A funguje to aj so starými rodičmi, deti majú pocit, že ich niekto počúva, zaujíma sa o ich starosti a nie sú odbité po otázke - ako bolo v škole - dobre.
Ďalšia vec, čo sa týka jedenia - ja s tým mám u staršieho doteraz problém. Vyšetrením sa zistilo, že trpí na reflux, preto ho nenútim jesť, čo mu nechutí. Zásadne však jedáva sladkosti len raz za deň. Pribrali sme futbalový tréning - v lete, na jar a na jeseň 2x týždenne, v zime 1x týždenne v hale. Po tréningu je vyčerpaný, dokonca niektoré nevládze trénovať do konca - nikto ho ani nenúti, ale má dobrý pocit, že športuje. Napriek tomu, že je to často a trvajú tie tréningy dlho, našla som si v nabitom programe čas, aby som to pre nich urobila.
Vyzerá to teraz, že som úplne skvelý rodič s úplne skvelými deťmi, čo samozrejme nie je pravda - robíme chyby všade, kde sa dá, ale snažíme sa ich naprávať a predchádzať im.
Veľmi však oceňujem, že si mala odvahu opýtať sa takto do éteru, kde je chyba u vás doma. Málokto má k tomu odvahu. Takže to neber, že nie si dobrá mama - naopak, nebola by si ňou, keby si to neriešila a nechala to tak. Si dobrá mamina, ktorej záleží, čo z dieťaťa bude, a keď sa posnažíte doma všetci, všetko sa na dobré obráti
. Držím vám celej rodinke palce