Takže nakoniec ani nie je podstatné, či by išlo o úroky alebo dividendu, pokial nie je rezidentom SR. Tieto príjmy sa zdaňujú u nás podľa rezidencie. Aj ked bol ten podielový fond zakúpený na Slovensku, príjem je dosiahnutý v zahraničí, takže u nás by to nezdaňoval. Ak by bol predsa rezidentom SR, DP by aj tak musel podať a potom či by sa aj tento príjem zahrňal/nezahrňal do DP záleží na tom, o čo naozaj ide.
Tú daň proste zaplatil, zahraničie na to malo právo, to mu nevrátia ani v DE.
K určeniu rezidencie ak je stály byt v obidvoch štátoch /snad to pomôže/
Ak má fyzická osoba stály byt v obidvoch zmluvných štátoch, bude považovaná za rezidenta toho zmluvného štátu, v ktorom má
stredisko životných záujmov.
Stredisko životných záujmov predstavuje štát, ku ktorému má fyzická osoba užšie osobné a hospodárske vzťahy (napr. rodinné, sociálne a ekonomické vzťahy, zamestnanie, politické, kultúrne a iné aktivity, miesto podnikania, miesto, z ktorého spravuje svoj majetok).
Pri posudzovaní, ku ktorému štátu má fyzická osoba užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov), je potrebné brať do úvahy všetky skutočnosti a okolnosti a posudzovať ich ako celok, hoci osobitnú pozornosť je potrebné venovať osobným vzťahom.
Pán Edmund, ktorý má trvalý pobyt, stály byt, manželku a deti v Slovenskej republike, si z dôvodu častých obchodných rokovaní súvisiacich s podnikateľskými aktivitami v Rakúskej republike zriadil a udržiaval na tomto území druhý stály byt, pričom podľa vnútroštátnych daňových predpisov týchto zmluvných štátov je rezidentom obidvoch štátov. Keďže si pán Edmund udržiaval stále byty v obidvoch zmluvných štátoch a nie je možné podľa predmetného kritéria určiť, v ktorom štáte bude rezidentom na daňové účely, je potrebné uplatniť ďalšie kritérium vymedzené v príslušnej medzinárodnej zmluve a zistiť, ku ktorému štátu má pán Edmund užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov). Slovenský správca dane zistil, že pán Edmund má v Slovenskej republike úzke rodinné väzby, uzatvorené životné poistky, je členom športového klubu, čerpá účelový úver na rekonštrukciu svojho bytu v Slovenskej republike, manželka vlastní obchod s bižutériou a je členkou záhradníckeho spolku, pán Edmund vlastní v Slovenskej republike záhradnú chatku, spláca splátky za lízing auta, je angažovaný v politickej strane, v Slovenskej republike má rodina praktických a odborných lekárov a pán Edmund pôsobí ako dobrovoľník v miestnom protidrogovom centre. Po posúdení uvedených skutočností je zrejmé, že hoci má pán Edmund zriadený v Rakúskej republike druhý stály byt, súčasne si udržiava stály byt na území Slovenskej republiky v prostredí, v ktorom žije, vykonáva podnikateľskú činnosť, kde má rodinu a ďalšie osobné vzťahy a ekonomické záujmy, a preto je po uplatnení kritéria strediska životných záujmov rezidentom Slovenskej republiky. Dôkaznými prostriedkami preukazujúcimi prenesenie strediska životných záujmov fyzickej osoby do iného zmluvného štátu a deklarovaní úmyslu trvalo žiť v tomto inom štáte môžu byť napr. písomné ohlásenie skončenia trvalého pobytu v zmluvnom štáte, potvrdenie o rezidencii vydané zahraničným správcom dane, udelenie povolenia na pobyt pre rodinných príslušníkov v inom zmluvnom štáte, zmluvy o uzatvorení životných, sociálnych a zdravotných poistení, nadobudnutie nehnuteľností v zahraničí a preukázanie vlastníctva výpisom z katastra nehnuteľností, pracovný vzťah uzatvorený na dobu neurčitú, resp. iné doklady preukazujúce užšie rodinné a sociálne vzťahy v inom zmluvnom štáte, majetkové pomery, politické, obchodné a kultúrne aktivity.
Ak má fyzická osoba stály byt v obidvoch zmluvných štátoch a nie je možné určiť štát, v ktorom má stredisko životných záujmov alebo ak táto osoba nemá k dispozícii stály byt ani v jednom zo zmluvných štátov, bude rezidentom toho zmluvného štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava. Kritérium obvyklého zdržiavania sa uvedené v príslušnej medzinárodnej zmluve nie je možné stotožňovať s kritériom obvyklého zdržiavania sa vymedzenom v zákone o dani z príjmov. Na účely medzinárodnej zmluvy sa výrazom „štát, v ktorom sa osoba obvykle zdržiava“ rozumie ten zmluvný štát, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava častejšie, pričom uvedené zdržiavanie sa fyzickej osoby je potrebné posudzovať nielen v spojení so stálym bytom, ktorý má táto osoba umiestnený v zmluvnom štáte, ale s akýmkoľvek iným miestom v tomto štáte, kde sa táto osoba zdržiava. Ak fyzická osoba nemá stály byt ani v jednom zo zmluvných štátov (napr. z dôvodu ubytovania v hoteloch), je potrebné posudzovať všetky pobyty v príslušnom zmluvnom štáte bez ohľadu na účel týchto pobytov. Ak sa fyzická osoba obvykle zdržiava v obidvoch zmluvných štátoch alebo v žiadnom z nich, bude rezidentom toho zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Ak je fyzická osoba štátnym príslušníkom obidvoch zmluvných štátov, resp. žiadneho z nich, kompetentné orgány príslušných zmluvných štátov majú povinnosť určiť štát, ktorého je táto osoba rezidentom, vzájomnou dohodou prostredníctvom procedúry uvedenej v článku 25 medzinárodnej zmluvy.