AdrianaA Chcem sa spýtať na Váš názor.
Konateľ - zároveň jediný spoločník v s.r.o. má auto v majetku firmy a na tomto aute zabezpečuje zásobovanie prevádzky, chodí s ním na stretnutie a pod. Skrátka ho využíva pre firmu. Do evidencie jázd si píše aj cestu z domu a späť, čo je denne 2x 40km. Dávame to všetko PHM do nákladov .
Držím sa zákona o cestovných náhradach § 2 ods.1 druhá veta :
Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v §1 ods.2 / aj konatelia/- na cestu na plnenie činnosti pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činnosti do skončenia tejto cesty.
Z toho mi vyplýva, že konateľ si môže účtovať aj cestu z domu na stretnutie, alebo z domu na nákup materiálu.
Všetko vychádza z toho, či je to pracovná cesta alebo nie. Jednoznačne cesta z domu na pracovisko a späť nie je považované za pracovnú cestu.
Ak však ide o pracovnú cestu, musí byť určený jej začiatok, koniec, definované miesto určenia a účel pracovnej cesty. Ak toto je dané a vyplní sa cestovný príkaz, po skočení sa vykoná vyúčtovanie, tak si môže aj jazdu z domu zaúčtovať ako služobnú. Musí však v cestovnom príkaze byť určený začiatok služobnej cesty z miesta bydliska.
Priklad:
1. Konateľ pôjde z domu (KN) na pracovisko (BA). - nie je to služobná cesta.
2. Konateľ pojde v uvedený deň z domu (KN) na rokovanie do BB a potom do sídla firmy (BA). - Ide o služobnú cestu, jej začiatok bude v KN, účelom bude rokovanie v BB a cesta skončí v BA. Cesta z BA do KN po skončení pracovného dňa znovu nebude služobnou cestou. Obdobne je to s tým nákupom materiálu. Ak to vykáže ako služobnp cestu s jasne určeným účelom SC - nákup materiálu v KE, tak je to služobná cesta.