Občiansky zákonník umožňuje uzavrieť niekoľko typov záväzkových zmlúv, v rámci ktorých sa dohodne vykonanie určitej úlohy určitým subjektom pre iný subjekt. Najčastejšie uvádzaným typom zmluvy v tejto súvislosti je tzv. príkazná zmluva.
Príkazná zmluva je dohoda, na základe ktorej tzv. príkazca prikáže tzv. príkazníkovi príkazcu obstarať nejakú vec alebo vykonať inú činnosť. Ide o obstaranie nejakej záležitosti, týkajúcej sa cieľa príkazcu – napr. odovzdanie plnenia, zastupovanie pred úradmi, vyhotovenie dokladov či uzavretie nejakej zmluvy.
Najvhodnejším riešením je zmluva o dielo
V praxi však mnohokrát môže daňový kontrolór usúdiť, že v podstate ide o prácu závislú – t.j. klasický trvalý pomer a daňovú povinnosť, ktorá závislej práci zodpovedá, vyrubiť dodatočne. Na túto problematiku sú rôzne názory aj medzi odborníkmi. V zmysle zákona o dani z príjmov sú „príjmami zo závislej činnosti okrem iných aj príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa“. Zároveň však Zákonník práce tvrdí, že „závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov “.
Praktickejší výklad hovorí, že za závislú činnosť možno považovať dohodu, keď je dohodnutý výkon práce v mene, na zodpovednosť a náklady zamestnávateľa, s použitím jeho prostriedkov, v pracovnom čase a jedná sa o pravidelnú opakujúcu sa činnosť. Na druhej strane, za závislú prácu nemôže byť považovaná jednorazová činnosť, vykonávaná na prostriedkoch zhotoviteľa, v jeho vlastnom čase atď. Vtedy by išlo o faktické naplnenie občiansko-právneho vzťahu .
Pre vyhnutie sa vyššieuvedeným sporom a komplikáciám sa p reto sa odporúča uzavrieť dohodu na základe zmluvy o dielo (§ 631 a nasl. Občianskeho Zák.) či zmluvy o zhotovení veci na zákazku (§ 644 a nasl. Občianskeho Zák.), príp. na základe zákonom nepomenovanej a nedefinovanej zmluvy (§ 51 Občianskeho Zák.). V zmluve je najlepšie neuvádzať pracovný čas, zdôrazniť samostatnosť vykonania úlohy bez závislosti na príkazoch zadávateľa a jej vykonanie na vlastných prostriedkoch a na vlastnú zodpovednosť.
Občiansko-právna zmluva sa uzatvára s občanom
Keďže vo všetkých uvedených prípadoch ide o zmluvu podľa Občianskeho zákonníka, zadávajúca firma (resp. iný subjekt) ju uzaviera s občanom, nie s podnikateľom. To znamená, že daný vyhotoviteľ môže byť zároveň aj podnikateľ s identifikačným číslom (IČO), tento typ dohody však zadávateľ uzavrie s ním ako s občanom.
Príklad
Pán Miloš je zamestnaný v trvalom pracovnom pomere ako manažér, zároveň aj podniká ako SZČO v oblasti finančného sprostredkovania. Popri tom všetkom sa dohodol so súkromnou školou na príprave, zorganizovaní a spustení odborného kurzu na základe zmluvy o dielo, ktorú uzavrela škola s pánom Milošom ako občanom.
Výhody spolupráce na občiansko-právnu zmluvu:
Výhody pre zadávateľa:
* neplatí za zhotoviteľa odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne
* nemusí viesť celú povinnú evidenciu , ako by viedol v prípade, keby zamestnával zamestnanca v trvalom pracovnom pomere
* nemá žiadne ďalšie zákonné povinnosti – stravné, úhrada práceneschopnosti, sociálny fond a pod.
* zmluvná odmena je daňovým nákladom zadávateľa
Výhody pre zhotoviteľa:
* neplatí odvody do Sociálnej poisťovne – nejde o príjem z podnikania, teda v daňovom priznaní ani vo výpise do Sociálnej poisťovne sa do príjmov z podnikania neuvádza
* neplatí odvody do zdravotnej poisťovne – ani zákon o zdravotnom poistení nezakladá povinnosť platiť poistné z občiansko-právnych vzťahov. Na druhej strane je však každá osoba s trvalým pobytom v SR povinne zdravotne poistená a musí teda platiť aspoň zákonné minimum, či je už samoplatiteľ, zamestnanec (v inej firme), alebo živnostník. Samoplatiteľ a poistenec štátu pri prekročení určitej výšky príjmu sú povinní podať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia.
* do výšky 5-násobku životného minima k 1.1. je príjem z takejto zmluvy od dane z príjmov oslobodený. Táto možnosť sa týka prípadov, keď ide o príležitostný príjem, t.j. jednorazový, neopakujúci sa príjem. Do daňového priznania sa v tom prípade uvádza len suma príležitostného príjmu, ktorá presahuje sumu 894,60 EUR.
Nevýhody spolupráce na občiansko-právnu zmluvu:
Medzi nevýhody zaraďujeme už spomínané riziko posúdenia činnosti ako závislej práce a z toho vyplývajúce dôsledky zdanenia závislej práce. Tento typ spolupráce je navyše možné použiť len na jednorazovú, nepravidelnú činnosť. Na druhej strane je však možné použiť ju viackrát či s viacerými subjektmi zároveň.
Ako môže byť posudzovaná zmluva podľa Občianskeho zákonníka
Zmluvu (príkaznú, o dielo, o zhotovení veci) podľa Občianskeho zákonníka je možné uzavrieť s príkazníkom (resp. zhotoviteľom) ako s:
1. občanom – v tom prípade nevzniká povinnosť platiť z tohto príjmu sociálne a zdravotné odvody a do sumy 894,60 EUR je príležitostný príjem (§ 8 zákona o dani z príjmov) od dane z príjmov oslobodený.
2. podnikateľom – v tom prípade pôjde o príjem z podnikania (§ 6 zákona o dani z príjmov), z ktorého podnikateľ platí odvody aj daň z príjmov v plnej výške. S podnikateľom je však možné uzavrieť aj obdobnú zmluvu podľa Obchodného zákonníka.
3. zamestnancom – ide o prípady, ak zmluva vykazuje znaky závislej práce. V tom prípade je zamestnávateľ povinný za zamestnanca odvádzať odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, rovnako ako i zamestnanec v príslušnej sadzbe a na príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov) nemožno v plnej výške uplatniť oslobodenie od dane z príjmov.
http://www.investujeme.sk/clanky/dan...eho-zakonnika/