...po nie naj dňoch, som mnohé témy čítala s omeškaním. tak isto aj blahoželania a už som si myslela, že všetko zmeškané som dostihla, ale nie...
posledné téma...naozaj ao záujmom, ale so značným smútkom v duši som prečítala všetky dvojročné príspevky aj odklikala súhlasy (no neviem, či nie zbytočne), lebo na konci ma čakalo pre mňa určite veľmi nemilé prekvapenie
tak pridať príspevok už sa nedá, iba nová otázka
Sama Danila môže povedať, že neboli sme poraďácke priateľky. A ani jedna z nás sme si s určitým rešpektom jedna druhú nepožiadali o priateľstvo, ale vzájomná úcta určite bola a aj napriek jej vylúčeniu určite je a bude.
Preto znova sa mi natíska iba otázka prečo?!, ktorú som už raz dala a oslovila admína či mi aspoň ss-kou vysvetlí...prečo bola Vylúčená?...doteraz som ju nedostala. Ale už viem, že nestojím im za to...ani moderátorom. Dokonca ani odpoveď na moju zadanú otázku nedostávam odpoveď od nemenovaného moderátora (a čakala som), vie fundovane odpovedať za čo si ho vážim. Žiaľ.
Iba smútok a žiaľ ma premáha pre takéto jednania, či vylučovanie, alebo uzatváranie tém. a slová Hanelí v jej príspevku...citujem
niekedy sa stane, že musíme odísť..........a niekomu sa stane, že niet takého, kto by povedal - chýbaš tu.......................... vyjadrujú to, čo mnohé z nás hlboko preciťovali a ztotožnili sa s nimi.
Ešte nakoniec jeden dotaz... kto bude ďaľší nepohodlný...vylúčená poraďáčka či vylúčený poraďák preto, že sa nebojí povedať čo si myslí?
... žeby já?...
" čo nie je môže byť",
ale aj mne Danila veľmi chýba