Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane nevyberie preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa § 35 zákona o dani z príjmov, ak v momente „výplaty“ zdaniteľnej mzdy zamestnancovi objektívne vie, že táto zdaniteľná mzda je fakticky zdaňovaná tiež v štáte výkonu závislej činnosti zamestnanca v zahraničí.
Zamestnávateľ, ktorý je rezidentom Slovenskej republiky je o tejto skutočnosti preukázateľne informovaný, ak napr. zamestnanec sa už zdržiava, resp. z obchodnej zmluvy, na základe ktorej zamestnanec vykonáva činnosť v zahraničí vyplýva že sa bude zdržiavať, v štáte výkonu závislej činnosti počas príslušného kalendárneho roka dlhšie ako 183 dní, alebo ak zamestnávateľ má v tomto štáte umiestnenú stálu prevádzkareň, pri výpočte základu dane ktorej je zdaniteľná mzda zamestnanca odpočítateľná ako daňový výdavok.
S ohľadom na uvedené pri vymedzení „príjmov zamestnanca, ktoré sú zdaňované v zahraničí“ je potrebné vychádzať tiež z podmienok na uplatnenie metód zamedzenia dvojitého zdanenia vymedzených v zákone o dani z príjmov, resp. tiež v príslušnej zmluve.
Ak SK zamestnanec je vyslaný na výkon práce do ČR, pričom odvádzal z príjmu preddavky na daň v ČR, mal by podať v ČR priznanie, pýtať si z DÚ v ČR potvrdenie o zaplatení dane a na SK podať priznanie z celosvetových príjmov až následne na to, pričom potom v slovenskom priznaní uplatní metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia a daň už z tohto príjmu neodvádza.