DAŇOVÉ RIADITEĽSTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKYNová ulica 13, 975 04 Banská Bystrica
S účinnosťou od 1.1.2007 bolo ustanovenie § 19 ods. 2 písm. p/ zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon o daniz príjmov“/ novelizované s tým, že daňovník s príjmami z podnikania a z inejsamostatnej zárobkovej činnosti môže uplatniť ako uznaný daňový výdavok stravnéza každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výškeustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín (podľa zákona č.283/2002 Z. z. o cestovných náhradách). Výdavky vynaložené na stravovaniev súlade s cit. zákonným ustanovením je daňovník povinný preukázať (preukazujestravné napr. zakúpením stravných lístkov, príp. aj preukázateľným dokladomz reštauračného zariadenia).
K problematike zakúpenia stravných lístkov u SZČO na určité časové obdobiedopredu uvádzame, že nakoľko na daňové účely sa uznávajú len výdavkyv preukázateľnej výške, možno uviesť, že v nadväznosti na platné ustanoveniaOpatrenia č. 23 586/2002-92 MF SR, ktorým sa ustanovujú postupy účtovania preúčtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, dopredu zakúpenéstravné lístky sa v momente úhrady nepovažujú za výdavok ovplyvňujúci základdane. Daňovník SZČO takýto výdavok na stravné uplatní ako uznaný daňový výdavokaž v období, keď budú splnené podmienky podľa § 19 ods. 2 písm. p/ zákona o daniz príjmov.
K problematike spätného zakúpenia stravných lístkov u SZČO za uplynuléčasové obdobie uvádzame, že takýto nákup stravných lístkov nespĺňa podmienkupreukaznosti vynaloženia výdavkov na stravovanie za odpracovaný deň, vzhľadom naskutočnosť, že dodatočným spôsobom nemôže byť preukázané stravovanie zaobdobie, ktoré už ubehlo. Zakúpenie stravných lístkov je len jedna z možných foriemuplatnenia si stravného do daňových výdavkov.
Podľa § 19 ods. 2 písm. c/bod 4 zákona o dani z príjmov sa za uznané daňovévýdavky považujú príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované zapodmienok ustanovených osobitným predpisom (§ 152 Zákonníka práce).
Nakoľko zamestnávateľ je povinný v súlade s ustanovením § 152 Zákonníkapráce zabezpečovať zamestnancom stravovanie, možno uviesť, že pri súčasnomsplnení podmienok podľa § 19 ods. 2 písm. c/ bod 4 zákona o dani z príjmov spätnézakúpenie stravných lístkov zamestnávateľom možno uplatniť ako uznaný daňovývýdavok z dôvodu plnenia svojej povinnosti zabezpečiť stravovanie vyplývajúcej zoZákonníka práce.
Banská Bystrica, 5. 2. 2007