reagujem neskôr, ale možno ešte pomôže každý ďalší názor, či rada. Ja mám detičky 4 (14, 12, 4 a 18 mesiacov), tak sme si už s nimi čo to prežili. Žiarli asi každé dieťa, ktorému sa narodí súrodenec, či už je ten vekový rozdiel menší, alebo väčší. Je to prirodzené, pretože sa musí zrazu o lásku oboch rodičov deliť s ďalším dieťatkom. Ako ti tu už väčšina radila, daj tomu čas, buď trpezlivá, snaž sa ho pochopiť. Snaž sa ho zapájať do každej činnosti, čo robíš, hlavne do činností, ktoré robíš kolo maličkej, nech si myslí, že si bez neho neporadíš. Napr. podať plienku, podať malej cumlík, dať pozor na sestričku , aby neplakala, dať mu umyť napr. nožičky malej pri každom kúpaní, natrieť chrbátik, aby sa tešil na tieto činnosti. Aby si zvykol, že ich robí každý deň a stále mu pri tom vysvetľuj, aký je šikovný, ako ti veľmi pomáha. Ale tiež nezabúdaj sa s ním aj pohrať s tým, čo ho baví, hoci len malú chvíľku ale predsa, pomojkať si ho, samozrejme ocko má teraz dôležitú úlohu, keď ty nemôžeš, musí sa venovať on. A tiež treba stále do nekonečna vysvetľovať, vysvetľovať, že ho máte rovnako radi ako sestričku, nakresliť mu napr. srdiečko a ukázať, ktorá časť komu patrí. On to časom pochopí a raz z nich budú najlepší parťáci. Znova však upozorňujem na trpezlivosť, lebo to môže trvať dosť dlho. Okrem toho sa u neho príchod nového člena domácnosti mieša aj s obdobím vzdoru. Cca u 18 mesačného dieťaťa môže už začať toto obdobie vzdoru a často trvá do 3-5 rokov. Je to individuálne u každého dieťaťa. Moje staršie dve ho takmer ani nemali, ale dve mladšie áno. Tretia ho mala skoro do 4 rokov a najmladšiemu práve začalo. Treba sa ovládať, aby si to neriešila v afekte, nepoužívala pritom fyzické tresty, ale radšej to niekedy odignorovať, ako niečo pokašľať. Prajem veľa síl a veľa veľa trpezlivosti.