Odnaučiť susedovho psa štekať nie je žiadny problém pre trochu zručného chlapa. Presne taký problém som mal, keď bol syn malý. Syn sa strhával pri každom zabrechaní. Potom som vynašiel spôsob. Zhotovil som si gumipušku, ako za detských čias. Narobil som guľky z tehliarskej hliny a vypálil som ich na obyčajnom plynovom sporáku do tvrda, nasucho v plechovke od paštiky. Dobrá gumipuška má dostrel cca 50, aj viac metrov. Počkal som si na tmu a keď sa pes večer ozval, strelil som pár hlinených guliek do jeho blízkosti. Keď pes breše do tmy niečo vedľa neho cupne, okamžite stíchne a načúva, čo to bolo. Veľmi zneistie a zalezie do búdy. Ak guľka trafí pletivo ohrady, alebo krík vedľa neho, v momente je ticho. Pes by nemal vidieť, že kto na neho strieľa, jeho strach je potom o to väčší. Náraz guľky vedľa do pletiva, alebo steny v noci účinkuje na psa viac, akoby dostal guľku do tela. Aj ten najzúrivejší pes sa neznámeho zvuku v jeho okolí bojí, má rešpekt a viac načúva, čo sa k nemu záhadne približuje. Nemá istotu, že je v svojom areáli sám. Hlinená guľka môže trafiť aj vedľa zaparkované auto, nepoškodí ani sklo, ani lak. Vyskúšajte, uvidíte, ako to funguje. Aj dnes ma občas rušia štekajúce psy na susedných dvoroch a ... nemám problém nájsť rekvizitu z detstva a zjednať rýchlu nápravu. Nič človeka nedepce viac, než bezmocnosť. Nadvláda nad susedovým psom je znesiteľnejšia. S gumipuškou v hrsti a s vreckom guliek znie aj psí brechot príjemne a povzbudzujúco.