Úprimne, nezávidím, lebo problém je trošku širší a nemá jednoznačnú odpoveď.

1. ustanovenie §551 OZ výslovne neurčuje, že by v dohode o zrážkach zo mzdy mala byť expresis verbis uvedená suma zrážky, minimálne neurčuje, že by malo byť uvedené, že zrážka bude X EUR. Na druhej strane, ustanovenie § 37 ods. 1 OZ sankcionuje neurčitosť právneho úkonu neplatnosťou. Takže si myslím, že ak v dohode nie je uvedené, že výška zrážky je X EUR (čo podľa tvojej otázky nie je) a nie je tam ani napísané, že zrážka bude vo výške zrážky pri výkone exekúcie (t.j. nie je tam výslovne suma, ale aspoň spôsob výpočtu), potom je takáto dohoda neplatná a na jej základe by sa nemali zrážky vykonávať.

2. otázkou ale je, do akej miery je zamestnávateľ oprávnený skúmať platnosť dohody uzavretej medzi jeho zamestnancom a jeho veriteľom. Zamestnávateľ je v zásade povinný splniť dohodu, pokiaľ mu túto predloží veriteľ jeho zamestnanca. Pokiaľ by zamestnávateľ neplnil, potom sa vystavuje riziku zodpovednosti za škodu vo vzťahu k veriteľovi svojho zamestnanca.

3. na druhej strane, pokiaľ by zamestnávateľ vykonával zrážky a to v rozsahu ktorý je nad prípustný rozsah, alebo na základe neplatnej dohody, potom sa vystavuje riziku zodpovednosti za škodu vo vzťahu k svojmu zamestnancovi a navyše zamestnávateľ riskuje, že sa dopustí trestného činu nevyplatenia mzdy.

4. otázka tiež je, kto je veriteľom Vášho zamestnanca. Najmä nebankové subjekty často nemajú platne dohodnuté dohody o zrážkach zo mzdy.

Všetko je to tak trošku laicky, ale je to komplexný problém, u ktorého nie je jednoznačne ustálené, ako sa veci majú :-(

Takže, zhrnuté a podčiarknuté. Ak v dohode nie je napísané, že výška zrážky je X EUR a nie je tam napísané, že výška zrážky je vo výške zrážky pri výkone rozhodnutia a navyše je veriteľom nebankovka, potom by som zrážky nevykonával. Hoci úprimne, zamestnanec Vás pravdepodobne nebude žalovať, ale nikdy nevieš...