Neviem si predstaviť, že by som bol daňový kontrolór a majiteľ hotela mi povie, že nevedie evidenciu zásob. Neviem si predstaviť, že mám hotel a nevediem evidenciu zásob. Lebo hotel používa všetky zásoby, ktoré potrebuje aj bežná domácnosť. Potraviny, nápoje, čistiace prostriedky, prádlo, atď. Aj bez paranoických vízií sa dá reálne čakať, že domácnosť majiteľa, aj domácnosti všetkých zamestnancov sú napojené na zásoby hotela. Ak majiteľ hotela memá záujem viesť evidenciu zásob a vlastnú predstavu o ich spoľahlivej evidencii, tak jeho účtovníčka sa môže aj potrhať ... nič nedosiahne. Účtovníčka by mala vypracovať internú smernicu o evidencii zásob a majiteľ by ju mal vydať ako svoj zákon a pravidlá pre všetkých zamestnancov, aj pre seba. Nakupované zásoby by mal prevziať prevádzkár príslušného úseku hotela podľa príjemky, ktorá podpísaná sa vráti do učtárne. Po spotrebovaní by mal do učtárne doručiť výdajku. Účtovníčka to zaúčtuje. Aspoň raz mesačne by sa mala viesť aspoň malá inventúra zostatkov každého príručného skladu. Po roku prevádzky by hotel mal mať nejaké interné normy spotreby, na 100 ubytovaných, na 100 porcií každého bežného jedla /kusovníky/ , atď. Robil som firmu, kde aj jednotlivé smeny vo výčape si denne odovzdávali zostatky zásob zápisom. A majiteľ porovnával spotrebu medzi smenami s dosiahnutou tržbou smeny. Bol tam predsa drahý alkohol, cigarety ...Takže podklady pre odúčtovanie zásob by mali existovať.