misomiso A nejaki priatelia ludi by sa tu nenasli?? Co tak nadaciam, ktore podporuju deti z domovov?
A ČO ŽE JA VIEM !!!!!!
Možno to znie tvrdo
A L E Vianočné žobranie
Podnikatelia sa počas sviatkov zviditeľňujú cez deti z domovov, ktoré tak žijú vo väčšom prepychu než ich rovesníci v rodinách
19.12.2008
Na najstaršom benefičnom koncerte v strednej Európe pre deti žijúce v detských domovoch a náhradnej starostlivosti, Úsmev ako dar, sa domováci medzi sebou spoznajú a vystúpia na rovnaké pódium so svojimi idolmi. Fajčiaci neplnoletí mladíci potĺkajúci sa v značkovom oblečení v zákulisí koncertu však o skromnosti či chudobe príliš nevypovedajú. Humanitná idea Vianoc, kde si firmy robia imidž na pomoci opusteným deťom, im neprospieva tak, ako by sa čakalo.
Žobráci:
Podľa bývalej riaditeľky Detského domova Pohoda Idy Želinskej to má pre väčšinu z detí negatívne následky. „Domováci potrebujú skôr podporu ako pomoc. Ak im budeme dávať peniaze a luxusné darčeky bez toho, aby si to nejakým spôsobom zaslúžili, naučíme ich, že za smutné príbehy dostanú lepšie zaplatené ako za svoje schopnosti či prácu. Je šialené, čo sa s nimi deje. Od takéhoto žobrania majú pokrivenú chrbticu, a preto je sedemdesiat percent z nich po odchode z domova prudko neúspešných,“ šokuje.
Tento názor pred svojimi kolegami nedokázala obhájiť, preto musela riaditeľský post opustiť.
Bohaté:
Deti s nariadenou ústavnou starostlivosťou majú podľa nej od štátu dostatok prostriedkov na to, aby mohli žiť dôstojne, bez akýchkoľvek príspevkov od sponzorov. „Všetky deti z nášho domova mohli chodiť do škôl, ktoré si vybrali, bez ohľadu na vzdialenosť. Na krúžky, ktoré ich bavia, či plaváreň. Keď sa pokazilo kúrenie, peniaze na opravu prišli takmer okamžite. Pravidelne sme chodili na zimnú i letnú dovolenku. Všetkého sme mali dosť, preto som chcela zastaviť okázalé žobranie, ktoré robí z opustených detí predajný artikel. Nešťastné osudy vymieňajú za autíčka na diaľkové ovládanie, DVD rekordéry, MP3 prehrávače, mobily, barbiny, značkové oblečenie, bicykle či stroje do posilňovne. Okrem toho dostávajú každý mesiac 738 korún vreckové. To nemá ani môj syn,“ hnevá sa exriaditeľka.
Podľa nej by podstatne viac zvýšilo kvalitu života domovákov napríklad plávanie a alternatívna rehabilitácia pre bábätká, pre staršie deti jazykové, počítačové, účtovnícke či barmanské kurzy, ktoré by zvýšili ich hodnotu na trhu práce. „Keď som zastávala svoju funkciu, robila som všetko pre to, aby nikto nešliapal po hrdosti ‚našich‘ detí. Nevidela som dôvod správať sa k nim inak ako k vlastným. Hľadala som pre ne partnerov, nie darcov. Partnerov, ktorí im nebudú dávať rybu, ale naučia ich, ako ju chytiť,“ hovorí.
Medvedia služba:
Prekvapivo rovnaký názor má aj Bea Pekajová, vedúca výchovy v detskom domove Brána do života, ktorá vyrastala v detskom domove v Brezne. „Je pravda, že materiálnej pomoci pre domovákov je hlavne počas Mikuláša, Vianoc či MDD tak veľa, že si to nevážia. Špeciálne na Mikuláša sa nám stáva, že tých sladkostí majú také množstvo, že z nich dokonca vracajú. Nie je možné zjesť naraz toľko čokolády, takže sa povaľuje po kobercoch, šliapu po nej alebo sa ňou obhadzujú. Domovákom by oveľa viac pomohlo, keby niekto bol schopný zabezpečiť im napríklad jazykové kurzy a študijné pobyty. Plyšákov, parfumov, drahých televízorov či značkového oblečenia majú viac ako deti v bežných domácnostiach. Nie je to však pravidlo. Sú aj veľmi chudobné domovy, ktorým chýbajú základné veci. Napríklad v Brezne, kde som vyrastala, sme po sebe nosili aj spodnú bielizeň.“
Žijú v zlatej klietke:
Šokujúci zážitok s chovankyňou istého detského domova má aj Libuša Vikorová, ktorej mama istý čas pracovala ako vychovávateľka. „Keď som sa raz snažila naučiť dvanásťročné dievča niekoľko základov na počítači, začala doň búchať. Zostala som šokovaná, pretože toto by som si ja doma nemohla dovoliť. Keď som ju pokarhala, vysvetlila mi, že jej pani riaditeľka povedala, že keď to pokazí, kúpi sa druhé. Niektoré deti v domovoch sú dnes už také sebavedomé, že bez akýchkoľvek výčitiek dokážu potrhať či rozbiť úplne nové hračky. Drží ich istota, že dostanú nové. Myslím, že deti z takejto zlatej klietky sa budú veľmi ťažko vyrovnávať s tým, že v reálnom živote to ani zďaleka nebude o krásnych drahých a nových veciach, na ktoré si zvykli, keď vyrastali. To, čo pre ne počas tých rokov zaujalo pozíciu istého štandardu, sa môže stať aj nočnou morou,“ varuje.
ERIK KOLLÁRIK
http://www.plus7dni.sk/plus7dni/spol...-zobranie.html
P.S. Nechcem zvýrazňovať v článku , čo ma najviac interesuje , nech si urobí úsudok každý sám , ale ja s ním súhlasím .
Juraj