Zákon o rodine hovorí:
Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Vyživovacia povinnosť detí k rodičom sa riadi inými pravidlami ako vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom. Pravidlo zdieľania životnej úrovne sa v takomto prípade neuplatňuje. Ide o primeranú výživu, nie ubytovanie. To, že chce otec ísť do domova, aby mal uľahčený život, ešte neznamená, že mu musíte takú rekreáciu platiť vy. Koľkí sa tam vôbec nedostanú? Je to aj zodpovednosť štátu, komu taký pobyt poskytne.
Návrh rodiča na určenie výživného súd preto môže aj zamietnuť, a to najmä v takomto prípade, ak by určenie povinnosti platiť výživné bolo v rozpore s dobrými mravmi.