Našťastie už dlhšiu dobu som pracovný oblek nepotrebovala riešiť, ale kedysi som to riešila a pomohol mi tento článok.
Upozorňujem, že článok je z r. 2001, tzn., že aj čísla zákonov a §§ sú dnes iné.
Ale možno to niekomu pomôže.
Pracovný oblek podnikateľa
14.02.2001
Rubriku pripravuje TREND v spolupráci s vydavateľstvami Poradca podnikateľa, s.r.o., Žilina a SEPI, s.r.o., Žilina.
Podnikateľ využíva pri výkone predmetu podnikania pracovný oblek, ktorý môže mať pri niektorých profesiách charakter pracovných montérok (vodoinštalatér), u iných podobu jednotnej uniformy (pracovník hotelovej recepcie alebo liftboy). Iní podnikatelia sa musia obliekať napríklad do bielej lekárskej rovnošaty (privátni lekári alebo stomatológovia), zatiaľ čo existujú aj podnikatelia, ktorých predmet podnikania vyžaduje kvalitný pánsky oblek alebo dámsky kostým. Ide o tzv. biznis oblečenie.
Daňová prax v mnohých prípadoch potvrdila, že daňový úrad pri kontrole akceptuje pracovné obleky u podnikateľov s charakterom prevažne fyzickej práce, ale už oveľa razantnejšie postupuje, prípadne úplne odmieta zaradiť do daňovo uznateľných výdavkov nevyhnutný pracovný oblek podnikateľa vykonávajúceho činnosť, ktorá má charakter prevažne duševnej práce. Autor má na mysli tzv. biele goliere.
Pri obhajobe pracovného obleku podnikateľa ako daňovo uznateľného výdavku možno hľadať východisko v ustanoveniach § 24 ods. 1 a § 24 ods. 2 písm. i zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Vhodný pracovný oblek pritom prispieva k žiaducemu imidžu a puncu kredibility a serióznosti úspešného podnikateľa.
Zákon o daniach z príjmov neopisuje v žiadnom zo svojich ustanovení pracovný oblek podnikateľa ako taxatívne vymedzenú a priamo pomenovanú výdavkovú (nákladovú) položku. To zakladá zbytočné právne pochybnosti a nejasnosti medzi podnikateľmi, či to je, alebo nie je daňovo uznateľná nákladová položka.
Vychádzajúc z ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o daniach z príjmov, možno predpokladať, že aj pri pracovnom obleku ide o výdavok nevyhnutný na dosiahnutie príjmov. Na ilustráciu si možno predstaviť právnika, ktorý víta klientov v nie práve vhodnom oblečení. Ako by asi presvedčil klientelu o svojej serióznosti a dôveryhodnosti?
Pomôcť si možno vyhotovením interného pracovného predpisu vo firme podnikateľa. V kontexte pokynu Ministerstva financií SR č. 4753/1998-62 zo14. apríla 1998 (Finančný spravodajca 4/1998) sa autor domnieva, že ide o relevantný daňový výdavok. V každom prípade však možno daňovým subjektom odporučiť spracovať k meritu veci interný pracovný predpis ako základ na daňovú obhajobu alebo pre prípad súdneho sporu.
Fyzická osoba podniká ako ekonomický poradca. Z tejto činnosti dosahuje zdaniteľné príjmy. Jej činnosť má charakter duševnej práce. Ide o podnikateľa, ktorý evidentne patrí do kategórie tzv. bielych golierov. Môže si vyhotoviť interný pracovný predpis o pracovnom obleku?
Domnievam sa, že áno. Tento daňový subjekt by si mal vyhotoviť interný pracovný predpis o pracovnom obleku ekonomického poradcu. Interný predpis by mohol obsahovať napríklad nasledujúcu klauzulu. S cieľom predchádzať konfliktom a nedorozumeniam ústiacim do kontraproduktívnych daňových sporov v daňovom konaní a v rámci daňovej kontroly podnikateľa ekonomického poradcu, vzhľadom na platnú dikciu ustanovenia § 24 zákona o daniach z príjmov a v súlade s princípmi zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov bol spracovaný tento interný pracovný predpis. Interný predpis slúži výlučne pre potrebu uvedeného daňového subjektu a bol spracovaný za účelom transparentnosti dokladovania a dokazovania skutočne vynaložených výdavkov podnikateľa na služobné pracovné ošatenie ako nevyhnutných výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
Profesia ekonomického publicistu, analytika a poradcu patrí medzi povolania, v ktorých sa okrem náročného know-how pri styku s klientelou z radov právnických osôb a fyzických osôb vyžaduje prezentácia komplexnej kredibility, tzv. goodwillu (dobrého mena) a serióznosti. Na navodenie optimálnej pracovnej atmosféry na nadväzovanie kontaktov a následne aj získavanie kontraktov, čiže aj zdaniteľných príjmov, je nevyhnutné nosiť pracovné oblečenie zodpovedajúce charakteru práce tzv. bielych golierov. Podnikateľ musí mať na sebe slušivý spoločenský odev, obuv a doplnky. Ak ekonomický poradca poskytuje odborné rady v oblasti financií alebo sa zúčastňuje na odborných konferenciách, vedeckých seminároch, diskusných fórach špecialistov, nie je mysliteľné používať napríklad športový odev (rifle, tričko a tenisky) alebo dokonca hrubý pracovný odev (pracovná kombinéza alebo montérky).
Konkurencia na trhu v oblasti terciárneho sektora, čiže v oblasti poskytovania služieb, má stále progresívne sa zvyšujúci charakter. Snaha daňovníka etablovať sa, presadzovať sa a trvalo sa udržať na trhu, prípadne dosahovať rast trhového podielu úspešnou akvizičnou činnosťou a presvedčivým marketingom pokladá za samozrejmú nevyhnutnosť aj kultové oblečenie neodmysliteľne patriace k tejto profesii.
Na zachovanie konzervatívneho, ale súčasne moderného a podľa spoločenskej etiky všeobecne akceptovateľného oblečenia autor pre profesiu ekonomického poradcu po dôkladnej analýze ako príklad načrtol rozsah a charakter jednotného pracovného oblečenia. Jedenkrát za rok možno podľa analýzy autora kúpiť najviac tieto odevné zvršky a doplnky:
• pánsky spoločenský oblek tmavej farby (jeden kus)
• svetlá košeľa s dlhým rukávom (tri kusy)
• svetlá košeľa s krátkym rukávom (tri kusy)
• pánska kravata, prípadne motýlik (tri kusy)
• ponožky tmavej farby (päť párov)
• letné poltopánky tmavej farby (jeden pár) a
• zimné poltopánky tmavej farby alebo vysoké zimné topánky (jeden pár).
Jedenkrát za dva roky možno kúpiť tieto doplnky:
• spona ku kravate (jeden kus)
• kožený opasok (jeden kus) a
• manžetové gombíky ku košeli (jeden pár).
Raz za tri roky si daňový subjekt môže ako nákladovú položku uplatniť:
• tenký pánsky plášť alebo letný zvrchník (jeden kus) a
• hrubý pánsky kabát, teda zimný zvrchník (jeden kus).
Cenovým limitom maximálnej útraty daňovníka za uvedené pracovné oblečenie je na roky 2000 až 2001 suma 15-tis. korún ročne. Autor určil tento limit ako nižšiu strednú triedu po dôkladnom prieskume cenovej úrovne na trhu módneho pánskeho oblečenia v SR. V prípade reálnej inflácie a cenovej úpravy sa v ďalších rokoch môže tento limit adekvátne prehodnotiť a korigovať vo forme doplnku alebo dodatku k internému pracovnému predpisu.
Pracovný odev podnikateľa by sa kvôli ľahkej identifikácii a nezameniteľnosti mal označiť logom, prípadne obchodným menom firmy (značkou) daňovníka. Podnikateľ by mal pritom pamätať na zachovanie estetického rámca odevu, aby tento zásah pôsobil kultivovane, nenásilne a vkusne. Za vhodné označenie možno považovať trvalé našitie alebo nažehlenie loga alebo značky na všetky súčasti odevu, kde je to možné. Za neprijateľné však možno považovať napríklad nášivky na topánkach. Riešením môže byť ochranný štítok z plastikovej ochrannej fólie, do ktorého sa zasunie firemná identifikačná vizitka daňovníka.
V prípade pochybností daňovej kontroly môže daňovník ponúknuť správcovi dane ako dôkaz svedectvá niektorých klientov podnikateľa, ktorí ho pri obchodnom rokovaní videli oblečeného v pracovnom obleku. Autor odporúča, aby sa podnikateľ zúčastnil na akte daňovej kontroly v tomto pracovnom obleku podnikateľa, aby daňová kontrola na prvý pohľad videla používanie pracovného obleku v rámci výkonu predmetu podnikania. Do podnikateľského koloritu totiž nepochybne patrí aj komunikácia s daňovým úradom.
Vybraté zo súboru SEPI - Praktik (Systém ekonomických a právnych informácií) Dane na hrane,