Zitka skúste zohnať šteniatko, možno to starého psa trošku vzpruží, ak sa už nebude dať pomôcť tak strata nebude až taká bolestná

Danka , nezháňala som šteniatko , lebo má pri sebe 4- ročného Labradora , ani ten ho nevie nejako rozveseliť .

tiez som sa v januári rozlúčil s vlčiakom mal 12 rokov, z jedneho dna na druhy sa nevedel postavit na zadne, uz predtym sa mu obcas podlamovali laby, kamarat veterinar povedal, ze s tym sa uz neda nic robit, klby su znama nemoc vlciakov v starobe. do posledneho dna mu chutilo jest,naposledy dostal za sacok varenych parkov...

Presne tento problém sa začína prejavovať aj u nášho psíka , ak sa chce postaviť , vidím že nevládze na zadné laby a akoby stratil rovnováhu , ide k zemi opäť a potom sa mu podarí vstať .

11 rokov je habadej. Nečakaj, že v tomto veku bude poskakovať ako 2ročný. S tým sa proste treba zmieriť..nie je iná šanca. Ja mám momentálne 3 psa v poradí...a predchádzajúci dvaja skončili pod kolesami auta. Takže som ešte nezažil, že by mi psík zomrel na starobu. Ľúto mi bolo za každým jedným..ale život ide ďalej. Zohnal som si vždy presne takú istú rasu aj farbu...a začali sme s výchovou odzačiatku...

My máme ten istý problém. Nám pre zmenu ukradli čistokr. vlčiaka pred osmymi rokmi, a potom sme "našli" dlhosrstú fenku, priviazanú na reťaz v jednej veľkej firme. Obľúbila si nás, a strážnici nám povedali, že ju tam chovajú asi mesiac a majiteľa nemala, bola preľaknutá, ponúkli nám ju, a už spolu nažívame osem rokov. Keď sme si ju prisvojili mala možno 2-2,5 roka.

V poslednej dobe tiež zisťujem, že je nejaká nahluchlá, sem tam sa pohrá z deťmi s loptou, keď oddychuje, prejdem okolo nej a nič. Stále polihuje, myslím, že je to i počasím, je dosť teplo, možno keď príde jeseň a chladnejšie sa to napraví.

Jesť jej dávame granule kvalitnejšie, nedávame jej ľudskú stravu, predsa len nie je dobrá pre psy, možno by som zistila nejaké vitamíny u lekára. Zitka ešte ju prehmatajte, či sa jej netvoria hrčky po tele-mazivo (ako akné u ľudí), nie je to nič, vraj sa u starších psíkov tvorí.

A teraz ste mi pripomenuli vek nášho miláčika, až mi stislo pri srdci.

Na povzbudenie: Brala by som časy, keď mi z tašky ukradla bryndzu a ja som ju naháňala, aby som jej aspoň obal odstránila, lenže sa nedalo. Na druhý deň sme našli aspoň hovienko zabalené v obale z bryndze na tráve
Pri grilovačke kúpil muž asi 1,5 kg syr pekne zabalený, klobásky, narodil sa syn, chlapi oslavovali, všetko pojedli, popili. Prišiel za mnou, že mu je nejako ťažko, že to asi zo syra, museli ho veľa zjesť....(figu borovú alkohol), potom zistil, že si ho Elza vytiahla z ohniska, kde ho mala zahrabané, a pochutnávala si na ňom.
.....

este som zabudol dodat, ze trosku mu pomozes,ked bude v teple(uz byvaju chladne noci),dobry teply koberec na miesto kde liha, ale nech spava v nejakej pivnici,ak mas taku moznost-ja som taku moznost nemal, bol cely zivot von, resp. v bude a prislo to na neho v nachladnejsich januarovych mrazoch

Tak to ma mrzí

zodpovedný majiteľ.................

treba kúpiť masť na kĺby a masírovať,

Nemusí byť na vine majiteľ. My sme mali fenku- Mina, tú neurdžal doma nikto. Bola malá tenká podarilo sa jej ujsť aj cez tú najmenšiu škáru. Raz sa ale nevrátila. Zostala nám po nej jej dcéra Boba....mala ju ako 7 mesačná.


Mina je tá hnedá, Boba čierna....

- vzdy sme mali psa a budeme mat psa ... nemecke ovčiaky
- osobne to prezivam tazko, taketo chvile, bol okamih, ked ma moj pes cakal do poslednej chvile, kym sa nevratim z prace a potom mi skonal (hladkajuc ho) spokojne v objati

- boli okamihy, kedy som bol pri mojom psom kamaratovi celu noc, cely cas, kym nevydychol naposledy

- smutne to okamihy, divajuc sa mu do oci, vidiac ako sa pomaly straca zivot, clovek sa neubrani slzam ...

- zatial, kazdy jeden, co pametam od detsva ma svoje miesto v nasej rozlahlej zahrade ... nepripustil by som ho jednoducho len tak odviezt do kafilerky ako ostatne mrsiny ...

tiež som veľký psíčkar a viem, že najlepšie je zaobstarať si nového malého 6 tyzdnoveho psika. "my takeho maleho doma volame - tankista"
Rychlejsie clovek predýcha smrť toho tvora, ktorý ho každý den čakal doma a ktorý chodieval spávať a vstával spolu s ostatnymi členmi rodiny.

za dúhovým mostom tam končia všetky psíky...
kliknite si na našu stránku www.priateliazvierat.sk

Zitka, rozhodne to skús ešte s veterinárom. Sú lieky na kĺby, ktoré môžu ešte zlepšiť pohyb. Ja som mala fenku - pouličnú zmesku - 14 rokov, posledné dva roky bola už slepá, ale v známom prostredí sa dokázala zorientovať. A staršie psíky už všeobecne sa menej hýbu.
Bohužiaľ, ten posledný deň bol veľmi bolestný. Vlastnoručne som si ju odniesla na tú poslednú injekciu, iná možnosť nebola. A vlastnoručne som si ju aj pochovala do záhrady. Koľko som si za ňou poplakala, to už radšej ani spomínať nebudem.

Dnes náš psík absolvoval návštevu u veterinára .
Brali mu krv , doktor bol veľmi prekvapený , aké mal krvné výsledky , že tak dobré výsledky , ešte ani nevidel u vekovo rovnakého psa , ako máme my .
Predpísal mu PREDNISON , na oko /kvôli ekzému / OPTHALMO-FRAMYKOIN, na kĺby CANVIT CHONDRO MAXI /1 ks balenie /- na regeneráciu kĺbov a zlepšenie ich kvality .
Kontrola o 14 dní .Ak sa stav nezlepší , tak mal by absolvovať RTG .

Tak som prekvapená , to nie je ten pes , čo bol a doktor povie , že taký dobrý krvný obraz ešte nevidel .

Poznám to. Mali sme jazvečíka 11 a pol roka. Mal choré srdiečko. Sú tomu už 4 roky ako odišiel, aj teraz mám oči zaliate keď to píšem, ale nedá sa to zastaviť, ale je to veľmi ťažké prežiť.Toľko lásky, ako vie dať také zvieratko, to je more lásky.Snaž sa dať mu ešte veľa krásnych dní. Nemám v tom skúsenosť, ale viacerí hovorili, že keď psík odíde, je najlepšie zadovážiť si malého psíka a pokiaľ ho vychováš na svoj obraz, spomienky na predchádzajúceho už nebudú také bolestné.

Zitka, držím palce, aby to ešte dlho zvládal a aby sa tie kĺby zlepšili. A na ten RTG by som ho dala tak či tak, aspoň budete vedieť, ako sú na tom kĺby.

Zdravím všechny
Protože vím, jak moc to bolí, chci se i já podělit se svým příběhem, ale ani po tolika letech nemám sílu o tom sama psát. Ať tedy za mne promluví dopis, který jsem tehdy uveřejnila v klubovém časopise, dopis na rozloučenou se svou kamarádkou a poděkování.
Jsem tady krátkou dobu, nevím tedy, jestli se mi podaří dokument vložit.
Nakonec jsem musela odebrat většinu fotek, protože dokument byl příliš veliký
sondaw

Milá Zitka, chápem tvoj strach

Tiež som mala nem.ovčiaka, vo februári mal 13 rokov, a už asi pred 2rokmi začal tak trocha krývať na zadnú nohu, čo s odstupom času sa stále stupňovalo. V apríli sme kúpili ťiež čistokrvného ovčiaka, lebo žial, aj keď sme nikto nevyslovili, vedeli sme, že sa blíži jeho koniec. Keď sme šteniatko doniesli, starý pes bol oveľa aktívnejší, bolo vidno, že chcel ukázať malému, že on u nás šéfuje, a aj ho učil, chodiť na záchod do záhrady, strážiť pri bráne, a bol mu oporou, aby sa psík nebál. Napriek tomu, že som mu kupovala drahé prípravky na posilnenie kĺbov, jeho stav sa zhoršoval očividne. Už nám ľudia naznačovali, či ho nedáme radšej uspať, totiž už veľmi kríval na zadné nohy, sme zbadali, že veľmi slabo počul, a ešte k tomu všetkému mal výrastok na oku, ktorý by sa dal odstrániť jedine operáciou, ktorú by už nevydržal. Kĺby ho stále viacej boleli, ale on pri nás bol spokojný, sadli sme si von na terasu, pomalyčky prišiel k nám, ľahol si, a všetko bolo OK. Proste sme cítili, že pri nás mu je dobre. Postupne sme sa pripravovali na to, že jedného dňa nás opustí, no mal veľmi silný organizmus.

Keď už bol v stave, že zadné nohy už viacmenej iba ťahal za sebou, v jeden augustový piatok zasadla rodinná rada, a sme sa zhodli na tom, že by sme ho žial mali dať uspať, bude to preňho lepšie. Tak sme sa dohodli so zverolekárom, že v pondelok príde a dá mu injekciu. Cez víkend všetci sme sa snažili nemyslieť na pondelok, až v nedelu, keď som povedala synovi, aby sa sním rozlúčil pred tým než ide na brigádu, lebo ráno príde zverolekár. V pondelok ráno som sa zobudila na plač, môj 18 ročný syn plakal ako už veľmi dávno nie. Ráno som dcéru poslala k babke, keď sa s ním lúčila, akoby pes cítil, ešte jej oblízol tvár.
Dcéra odišla (psa sme kúpili, keď mala 2 roky, pri ňom vyrástla), medzitým prišiel zvrolekár, dal mu injekciu, a ako som ho hladkala, pekne, pokojne zaspal. Pochovali sme ho v záhrade, teraz chcem kúpiť stromček na jeho hrob, ktorý bude len jeho. 2 týždne je tomu, že už nie je s nami, pomaly si zvykáme, stále nám veľmi chýba, aj teraz plačem ako pišem tento príspevok, no vďaka 5 mesačnému psíkovi oveľa ľahšie si zvykáme na jeho stratu, a vieme že sme konali správne, počkali sme do poslednej chvíle, žial prišel čas na rozlúčku.

človek počas života by mal mať aspoň piatich psov - žial taký je zákon prírody

sondaw , ďakujem Ti za tento príspevok .
Po prečítaní Tvojho listu , ktorý určite u človeka nenechá oko bez sĺz , som sa našla . Presne veľa z toho prežívam v týchto dňoch aj ja . Nevidím rozdiel v tom, čo a akú chorobu má ten psík , ale beriem v úvahu to , že sa blíži koniec a nejako si to nechcem pripustiť .

Tiež tento víkend mi navrhli , aby som ho nenechala trápiť , že to nie ten psík , čo bol , že má ubolenú tvár, nie je v ňom život a pod. a že bolo by lepšie mu pomôcť iným spôsobom . Nie , ja proste s tým nemôžem súhlasiť .Však by som nemohla žiť s tým pocitom . Ja stále verím , že sa to môže napraviť .Preto , mojou poslednou vetou v tom rozhovore bolo , aby mi nebrali moju nádej .

Takže čas všetko ukáže , zatiaľ dostáva lieky aj podporné lieky a dnes neviem čo bude zajtra , ale jedno viem určite .......že príde deň a môj milovaný Alan odíde navždy a my sa s tým budeme musieť zmieriť .