Dav , dnes sa situácia rapídne zmenila , náš psík dnes veľmi zle chodí ,priam ťahal nohy za sebou, to som videla prvý krát .......obávam sa toho najhoršieho .Zajtra musím zavolať veterinára , aby ho pozrel.

Zitka držte sa,

To mi je ľúto, dúfam, že veterinár pomôže.

Rozjatrila sa vo mne bolesť - ešte čerstvá zo straty nášho am.kokeršpaniela, ktorý nám umrel doma medzi sviatkami. V podstate nevieme, čo živého a zdravého psa behom týždňa zničilo, pokus o záchranu bol márny, hoci sme sa snažili zachrániť psíka aj s pomocou veterinárov.
Tá oddanosť a poslušnosť voči svojmu pánovi až do konca mi išla roztrhať srdce. Psík nám umieral v bolestiach, mal zavedenú infúziu a kanilku v labke doma a vyberal si miesto keď ho napínalo na zvracanie, aby nepošpinil ani koberec, ani sedačku
Kto nechoval doma zvieratko, nepochopí to puto. Vychovávať zvieratko, to je prijať do svojho domu nového člena, akoby človeka v srsti.

Pochovali sme si nášho Benjička na záhradke, má svoj krížik a má už svojho nástupcu - akoby mu z očka vypadol. Ten malý nezbedník Samko prevracia barák hore nohami a hoci nás nevyliečil z veľkého smútku, zmiernil našu bolesť.
Asi to je najúčinnejší liek, keď stratíte psíka - zadovážte si šteniatko. Nám to pomohlo.

Presne tak danushka, ja som tiež toho názoru , ako som zvýraznila vyššie .

Sú ľudia , ktorí mi radia ho dať utratiť .....ja to jednoducho nedokážem.
Keby som bola dala na slová ľudí okolo mňa .......tak ako mi to navrhovali v auguste , a keby som sa tak aj rozhodla , tak teraz mi behá mráz po chrbte ....že ešte si ako tak ten pol roka s nami užil....a keby som bola tak konala , no neviem si to jednoducho predstaviť .Brrr.....nemôžem na to ani pomyslieť .

Dnes som volala veterinárovi ,psík má mať 24 hod.hladovku , zajtra ideme o 11,00 hod. na krv a na rontgen .Uvidím čo zajtra povie veterinár , ak ho bude vidieť a čo povedia výsledky .

Takže úspešne synovia prišli od veterinára . Absolvovali komplet rontgen , na chrbtici má malé zrasty , inak veterinár povedal , že na jeho vek ...videl už aj horšie prípady , čo sa týka kĺbov , ľavý v poriadku , pravý kĺb tam sa mu niečo objavilo ,ale to je vysýchaním maziva . To čo hava v tejto dobe trápi je momentálne nejaký reumatologický zápal - reuma , dostal kopec liekov asi 7 injekcii samozrejme jedna z toho bola na uspanie, jedna na prebratie a ostatné by mu mali pomôcť po zdravotnej stránke .
Doktor povedal , pokiaľ môžeme , nech ho nenechávame vonku , lebo teraz ten chlad mu nerobí dobre .Schudol od augusta 4 kg .

Takže žiadna zmienka o ničom nepadla , práve naopak veterinár povedal , že takého prípady vo veku ,ako je náš havo .....tam chodia s majiteľmi a majitelia dávajú utrácať psíkov , nakoľko si myslia že už je koniec .
Syn povedal , že to vyznelo tak , akoby ten veterinár odsudzoval rozhodnutia majiteľov psíkov , čo ich dali utratiť a preto má moje sympatie , hoci mám o veterinároch svoju mienku , ktorú si len potichúčku myslím .

Tak aspoň trošku môžem v kľude pracovať ďalej a pokračujeme v liečení .

Zitka, som rada, že je stav psíka liečiteľný. Pekne sa liečte, a sem-tam napíš, ako to pokračuje.

Vypadá to zle ......i napriek našej snahe psíkovi pomôcť

Nespočetne veľa krát som sa vracala k tomuto príspevku a tak som spravila aj dnes a niekoľko krát som si ho prečítala .....
Hrubo vyznačené vety v uvedenom citovanom príspevku , ako by som písala ja ....... účel mojej témy sa pomaly a isto blíži k záveru , a už bude pre mňa, len ťažkou a boľavou spomienkou na to naše milované ....... dnes zasadla rodinná rada .

Zitka, je mi nesmierne ľúto tvojho miláčika.

V krátkej dobe to asi čaká aj môjho psíka. Už má pomaly 14 rokov, ťažko sa mu vstáva, takmer celý deň len prespí. Má problémy so žalúdkom.

Sú to "len" zvieratá, ale vedia nám dať toľko lásky a porozumenia...ich odchod bolí.

Zitka súcitím s tebou. U nás doma nás to žiaľ čaká tiež, však vieš, len s tým rozdielom že mi máme len 1,5r sučku
Je to strašne smutné a tiež vravím že nespravodlivé. Pri čítaní tvojich riadkov mi idú slzy po líci. Veď tie zvieratá si to nezasúžia.Tak prečo????????

Neviem či je to podobný príbeh alebo nie ale je to môj príbeh.

Mal som sibírskeho huskyho meno Dany
oficiálne meno Cami Carrols, narodil sa tuším 23.9.1997 spulu so 11 súrodencami a 12 bratrancami. Chcem len upozorniť, že z celého vrhu boli iba dva psy! Takže som si ho zaobstaral tesne pred vianocami a odvtedy
bežné radosti a starosti (skántril približne 80 sliepok :: ale ktorý husky to neurobí keď nie je pod dozorom)
No a prišiel jeden deň kedy sa rozbehol za mačkou (tie neznášal spolu so cigánmi a dvoma súsedmi inač veľmi priateľský aj ostatným psom) až tak že len zručal a ostal stáť na predných nohách. Toto však normálne rozchodil...

ale... asi po mesiaci sa to stalo znova no toto už nerozhodil... Najprv stratil cit a silu v zadných nohách a potom postupne aj v predných. O tom že keď som som ho chcel presunúť vonku a že ho to bolelo ani nehovorím. Zobral som ho k veterinárovi (kňučal v aute celý čas, len ho otec ukľudňoval). Ja som reval v predu lebo som už tušil čo príde. Veterinár povedal, že má svoj vek, ale videl, že mi ľúto, ale aj tak mi vysvetlil čo mu je po zdravotnej stránke a aj sance na tú, ktorú diagnozu a neboli moc optimistické(presnejšie takmer žiadne).

Dostal injekciu proti zápalu do stehna, proti zápalu tri krát zástrek okolo chrbtice + Ketofen (to už je jedno načo to je) a šli sme domov (to bolo 6.5.2009 - streda) s tým, že ak má len zapáľ okolo chrbtice (ktorý by mu tlačil na nervy) tak by malo vidieť výsledky už na druhý deň. Lenže výsledky žiadne. Motorika nôh sa mu zhoršila, že jedine sa vedel posunúť o pár centimetrov, akurát ho menej bolelo prenášanie.

Bol to dedinský pes, žiadny obyvačkový typ. Ale maj svoje rituály (neštal a netrusil hocikde, mal svoje obľúbené miesta). Žrať mu chutilo (avšak len mäso). Takže druhý deň po návrate nič, tretí deň po návrate nič. Iba bolesť bola až taká že vyceril zuby aj na mňa a to ho už podľa mňa bolelo tak že to nezniesol ani odo mňa (nebil som ho). Sobota deň D nič (len horšie). Dokonca skunčal a odplazil sa na miesto kde sa chcel vymočiť a vysrať (len ja som to nevedel ) Takže bojoval....

Vrátim sa ešte na poslednú zimu, aby som upresnil čo som spätne dedukoval. Mám garáž obytý SIDINGOM no keď nám tam náš husky vbehol chcel tam ostať. Nevedeli sme prečo! Teraz už viem, že on to cítil, no len ako Vám to ten pes povie.... A ešte jeden návrat o mesiac dozadu, kedy každe ráno po mojom odchode do práce žiadal mojich rodičov aby si išiel ľahnúť na slnko, no my sme boli slepí a hluchí...

Mali sme ísť za veterinárom v sobotu ale po telefóne mi povedal že sa zastaví až dnes 11.5., no mal cestu... smerom k nám... tak sa zastavil 9.5.2009... ešte raz ho skontroloval a sledoval .... porozprával sa s mojov mamou (ani jej to nebolo jedno)... manželka mi zavolala, že je u nás a ja som sa jej dal opýtať ci má so sebou injekciu ... a mal!

Odsúďte ma ale mi jedno!! Na ho..o mi je ešte teraz... keď to píšem, ale keď si predstavím, že by trpel čo i len o jediný deň viac než mal...(jak Vám povie pes, že ho niečo bolí).

Dostal dve dávky.... potom len plač v celej rodine... 3 hodiny som počkal kým ztuhne..... hrob oproti domu 1m x 40 cma a si 60 cm.... uložiť mu nohy(nechcel som aby bol len tak pohodený) chcel som aby ležal smerom hlavou k domu...pohladkal som ho najprv po hlave... potom pod krkom ako to mal rád.....stiahnuť mu nohy lebo stuhnuté a pomaly o 21:30 zasypať zeminou naprv trup posledné pohladkanie a potom aj hlavu (srsť mal jemnú ako keď bol šteňa) a ...

zase plač a zlý spánok ..... mám 30 a revem z toho jak taký....

dnes poobede odišla do psieho nebíčka naša FIFINKA

och to je strasne smutne... uz bucim aj ja...

ale nasim hafkacom sme sa snazili co najviac urobit ich zivot stnastnym a oni boli istotne najstastnejsi ze nas maju...

ani neviem co dodat, lebo tu bolest zmierni len cas...

pri mne spinka nase srdiecko... nedavno mal problemy s chrbticou a my sme sa velmi prelakli ze ako skoro (5r), ale dostali sme ho z toho, ale nadalej chceme udrzovat taky lahsi rezim, aby sa mu to uz nevratilo...

idem si ho hned pomojkat...

drzte sa...

Je mi veľmi ľúto. Zlatučký havinko

Vážim si rozhodnutie, ktoré si urobil. Chcela som ti dať bod, no nedá sa.
V mojom živote bolo niekoľko psov, ale každý sa doň zapísal- navždy. Utratiť sme museli dať len dvoch. Na oči poslednej feny nezabudnem nikdy, ako veľmi chcela žiť, avšak zranenia - prešlo ju auto, boli fatálne- to utrpenie bolo hrozné- poranenie pľúc, komplet zlomená chrbtica- už nebola ani spojená. Ale ona aj tak chcela žiť pre nás - jej svorku- to rozhodnutie je hrozné vysloviť, ale pes je stvorenie, ktoré by s nami aj zhorelo, ľúbi vás bez podmienok..... preto aj ono si zaslúži dôstojne odísť i keď nám to spôsobuje tak veľa smútku, práve tým rozhodnutím dokážeme , že aj my nemyslíme len na seba a zo psíka snímeme povinnosť oddanosti až do konca a dáme mu slobodu, aby viac netrpelo.

ja som tu nová ale rozhodla som sa podeliť z vami o náš príbeh práve pred chvíľou uplynul už týždeň čo nás opustil náš nemecký ovčiak Danny.Mal trinásť a pol roka.Keď som kedysi dávno čítala príbehy o tom,že ľudia nechali uspať svojho psa šli mi po chrbte zimomriavky a zaprisahávala som sa že to nikdy nedopustím a ocitla som sa presne v tejto hroznej situácii,ale poporiadku.Náš havkáč bol zlatý,učenlivý vedel mnoho povelov aj keď sme sním nechodili na cvičák.Vyparatil však aj mnohé kúsky ako keď mi zahrabal papuče do záhrady a ja som ho bosá naháňala či prišiel nato,ako sa maliny dajú oberať.Každý silvester sme strávili spolu bezpečne ukrytý pred výbuchmi neľútostných petárd a delobuchov.Pred rokom sa však u neho začali prejavovať problémy zo zadnými labkami,stávalo sa,že keď sa chcel niekam náhle rozbehnúť labky ho prestali počúvať a on spadol. Tieto problémy sa však čoraz viac stupňovali až prišiel ten osudný 12.jún.Keď sme ho chceli nakrmiť a Danny sa chcel nahnúť k miske podlomili sa mu všetky labky a on zostal ležať.Na predné sa dokázal postaviť len zadné ho úplne zradili.Spolu z bratom sme mu pomohli opatrne dostať sa späť do búdy úpenlivo dúfajúc,že keď si trocha oddýchne všetko bude O.K.Lenže keď som sa na neho šla pozrieť asi o cca polhodinu náš Danny si spôsobil dosť vážnu ranu na boľavej labke.Ihneď sme zavolali veterinára,hoci sme tušili,že náš Danny je na tom dosť zle. Keď prišiel a prezrel ho,povedal nám,že náš Danny má veľké bolesti labiek čo bolo aj vidieť.Veterinár nám navrhol,že bude pre Dannyho lepšie nechať ho odísť a aj keď nám to trhalo srdce na kúsky vedeli sme,že má pravdu,že nemáme právo nechať tie jeho krásne očká aj keď jedno už nevidelo nechať trápiť sa len pre našu sebeckosť.Napokon sme súhlasili,aby mu pichol injekciu.Keď pomaly zaspával hladili sme ho po labkách a tlamke a šepkali mu ako veľmi ho máme radi.Keď zaspal aj na veterinárovi bolo vidieť,že to robí veľmi nerád vravel nám ako za ním chodia ľudia bez srdca,aby utratil ich ročné dvoj-ročné psíky,aby ich utratil keď sa už o nich nechcú starať.Náš malý Danny.Celý čas dýchal prudko až na ten posledný,stále počujem,cítim ako sa zhlboka naposledy nadýchol a vydýchol a potom už nič.Nastalo to hrozné ticho...Keď sme sa pri ňom vyrevali prišiel čas nájsť pre neho miestečko.Pochovali sme ho za domom zavinutého do plachty spolu z jeho milovanými piškotami,ktoré už nestihol zjesť,Och..náš Danny...Každé ráno sa ako prvé zastavím pri ňom pozdraviac jeho miestečko,ktoré sme obložili kameňmi a do stredu položili kameň z vyrytým menom.Je mi ťažko o tomto všetkom písať a nedokážem dať "na papier" to všetko čo sa mi premieta v hlave,výčitky z toho čo sa stalo sú hrozné.Utešuje ma len jediné,že v posledných chvíľach nebol sám aj keď nás možno nevidel určite nás cítil a vedel,že nieje sám a nech už je kdekolvek dúfam,že nám to raz poklad odpustí.