žiaľ, mám ten istý problém, ale aj nezodpovedného manžela. Kašle na diétu, zje na čo mu príde chuť, a tie tzv dietne položky si dáva ako zákusok naviac.
Existuje literatúra, zrejme to máš k dispozícii, naozaj by sa to tak malo dodržiavať, ako tam píšu. Ja by som vybrala tie najjednoduchšie jedlá a s tým začala a potoom postupne rozširovala jedálniček.

Takže predsa, je mi to ľúto.Skúste www.diabetik.sk

Manžel mi odprisahal , že sa cukrovky chce zbaviť a sľubuje všetko , diétu , cvičenie , prestane fajčiť atď . Som zvedavá čo z toho dodrží . Ale som z toho veľmi unavená , tá perepúť , ktorú musí ešte absolvovať . No ale snažím sa aj tak v duchu byť pokojná a želám mu , aby nič hroznejšieho sa neudialo . Doktor vravel , že 99 % pacientov nie je schopný vyliečiť / nedoržiavajú správnu životosprávu/ a podarí sa vyliečiť len 1% . Manžel vraví , že on bude zaradený v tom 1%. Držím mu palce . Dnes mu hrozila už aj nemocnica , ale naštastie nebolo miesto, tak začali ambulantne .

otázka Tebe som sa včera ja ohlasovala v téme - preventívna prehliadka , ale asi si si to nevšimla .

http://www.imber.sk/head_recepty.htm - sú tam aj iné linky na riešenie problému cukrovky

Ahoj Zitka, je mi to ľúto ale zas nie je to také beznádejné ako by sa ti mohlo zdať. Pokiaľ bude manžel fakt dodržiavať niektoré obmedzenia v strave , dá sa s tým v pohodičke žiť. V mojom okolí mám aj takých známych, ktorí majú túto chorobu a tiež kašlú na dodržiavanie obmedzenia stravy no a potom keď sa blíži pravidelná kontrola dodržujú ostošesť aby akože mali dobré výsledky. Ale tým ohrozujú sami seba. Moja mamka mala tiež problémy ale ona mala len mierne zvýšený cukor. Každý deň brala poctivo lieky, dávala si pozor na sladké a chodila pravidelne na kontroly. Žiaľ , potom ju postihla veľmi zákerná choroba, o ktorej teraz nechcem písať a dostala sa do nemocnice.Pobudla tam 2 mesiace, mala 4 operácie a práve ten zvýšený cukor v krvi spôsoboval , že rany po operácii sa vôbec nehojili, ... Domov sa už bohužiaľ nevrátila.Taktiež "prekonala" šedý zákal a dopomohol jej k tomu vraj cukor v krvi.
Takže záleží len na tom , ako sa k tomu tvoj manžel postaví a či bude ochotný dodržiavať niektoré obmedzenia.
Myslím , že sa to dá zvládnuť.

Včera som tu dlho nebola. Ale je super, že Tvoj manžel to berie tak pozitívne a je odhodlaný zabojovať. Pretože choroby zapríčiňujú aj stresy, problémy. Podľa mňa stav mysle je veľmi dôležitý. Držím mu palce.

Môj svokor má tiež cukrovku. Našťastie si nemusí pichať inzulín, je iba na tabletkách. Dôležité pri cukrovke je pravidelná strava, t.j. 5x denne, nič mastného, žiadny alkohol...skôr zeleninka, rybky, hydina...

[QUOTE=Zita5) Dnes mu hrozila už aj nemocnica , ale naštastie nebolo miesto, tak začali ambulantne .[/QUOTE] V nemocnici sa lepšie môže sledovať kolísanie hladiny cukru v krvi.Odoberá sa krv na glykemický profil 3,4,alebo až 5 x za deň. Podľa zistených hodnôt sa nastaví inzulínová liečba. Preto netreba sa zdráhať hospitalizácie. Veľa šťastia prajem.

I keď som bola rozhodnutá, že na túto stránku už nepôjdem, dnes mi to nedalo, nazrela som a nakoľko tento problém máme v rodine, skúsim poradiť.

Diabetes Melitus II.typu, ale ani I. typu sa nedá vyliečiť. Len sa treba naučiť s ňou žiť, dodržiavať režim a diétu a človek je opäť schopný sa zaradiť do pracovného procesu. Manžel musí diétu dodržiavať, inak sa pridružia ďalšie komplikácie, táto choroba, keď je neliečená a nedodržiavaná diéta, postihuje nielen ochorenia očí - retinopatiu, ale aj ochorenia pečene, diabetická noha...
Je nutné vyradiť zo svojho jedálnička všetko mastné mäso, mastné výrobky, údeniny,párky, koláčiky s cukrom, menej mastiť jedlá - napr.zemiaky, ryžu, cestoviny, ja pokvapkám len trochou olivového oleja. Prívarky a omáčky variť zásadne bez smotany, len s mliekom a zahusťovať nie múkou, ale maizenou. Dá sa na to zvyknúť, keď máš pocit, že mu to neberie, dochuť mu to horčicou, Dobrotkou - nahraď ňou vegetu, neobsahuje glutamán sódny. Koláče pečiem všetky tie isté, čo aj pre zdravých, len cukor nahrádzam sladidlom, nám najviac chutí sladidlo Imber do pečenia, múku miešam napolovicu s maizenou, krémy robím z masla - toho dám 1/4 a zostatok nahradím nadstavením krému, resp.kaše zo zlatého klasu a šťavy z Dia kompóta. Kompóty a džemy sú jednoduché, ak budeš mať záujem, už som tu poprikladala veľa Dia receptov, taktiež som už dávnejšie prilepila stránku www.imber.sk je tam veľa chutných receptov.
Veľmi veľa ochucujem bylinkami, ak máš možnosť zohnať niekde Čubricu, pridá výbornú chuť do všetkých jedál. Taktiež robievam zemiakové placky, "vyprážam" ich nasucho na teflónovej panvici a potom pre oklamanie oka a jazyka ich jemne potriem maslom. Ramu zásadne nepoužívam a neodporúčam ju, mne zvyšovala acetón. Potom už radšej tie Ramy s príchuťami, prípadne rozmixujem tvaroch, pridám pažítku, pár lyžičiek pochúťkovej kyslej smotany, má málo percent tuku. Taktiež syry kupujem len s obsahom tuku do 40%.
Keď správne prichutíš jedlo, zvykne si. Prinúť ho dodržiavať zatiaľ prísnu diétu, kým nebude jeho liečba správne kompenzovaná.
Neviem, či som už písala, že treba dodrživať prísny pitný režim, treba veľa piť, ale nesladené!!!
Inak, cukrovka je choroba, ktorú nevidieť, ale je to zákerák. Treba sa s ňou naučiť žiť. A ešte niečo Ti poviem, preto, že má niekto cukrovku, ešte nie je vadný ako človek. A aj mi to myslí, som presvedčená, že na kvalite inteligencie a kvalite človeka to neuberá.
Tak zatiaľ odo mňa toľko. Želám Tvojmu manželovi spokojný život s touto príťažou, ale keď sa s ňou spriatelí, a nebude jej robiť naprieky, ona sa umúdri a nebude moc vyskakovať.

A ešte niečo, inzulínu nech sa nebojí, je vždy lepšie si pichať inzulín, ako užívať lieky. Neničí tak pečeň. A pichanie? - prosím Ťa, veď to vôbec nebolí. Je to vždy ľahšie, ako zvracanie po chemoterapii. Viem o čom hovorím, len to s ním vydrž, lebo tie začiatky sú najhoršie.

Ach Vlasti, už včera som rozmýšľala kde napísať výkrik: Vlasta vráť sa! - alebo: Baby nechýba Vám Vlasta? a som šťastná, že si ma telepaticky počula a môžem ťa privítať, chýbala si mi tu! Dúfam, že si si na dovolenke oddýchla a naďalej nám budeš pomáhať, tak ešte raz, vitaj naspäť do veľkej rodiny Poraďákov!

Veľmi pekne Vám ďakujem a zároveň som šťastná , že Vlastička zareagovala tiež a veľmi výstižne , čo si veľmi cením . Vlasti písala si , že si prilepila na PORADE DIA recepty , ale neviem kde ich mám hľadať . Ak mrkneš na nás / a mohla by si už aj na stálo/ tak prilep prosím link .


Začína to vrieť v našej rodine , len taká perlička každý deň kupujem 6 litrov mlieka , to je dávka - manžel z tejto dávky vypil denne 5 litrov .Dnes ráno idem do chladničky a vidím tam mlieko , čo sa za celé roky u nás nestalo . On môže vypiť denne len 2 dcl . Je strašne nervózny , ale už to začína tuším brať aj mňa už som sa pristihla , že sa musím kontrolovať .
Ešte raz vďaka a ak niekoho niečo napadne rada sa poučím .

Ja len na povzbudenie. Otec má cukrovku, asi pred 3 mesiacmi mu zistili, bol hospitalizovaný skoro dva týždne a pichá si inzulín 2x denne. Používa na to pero. Nie injekcie. To je taká vec na pichanie. Ak by bol nútený si pichať a dalo by sa to skúste to takto. Otec mal porážku (už dávno) a odvtedy na jednu ruku má zlú citlivosť. Preto dostal to pero. Mama sa veľmi bála, že mu to nedokáže pichnúť. Ale s tým perom je to hračka. Otec to zvládne v pohode sám.
Naša neter (z mužovej strany - nezdedila po mojom otcovi) má 2,5 roka. Pred rokom jej zistili cukrovku. Bolo to strašné, plakala celá rodina, také malé bábätko. Dlho ležali v nemocnici. Veľa ľudí netuší, že maličká má takúto chorobu. Naozaj sa s tým treba naučiť žiť. Vôbec jej nevadí, že ju musí pichnúť "včelička" 3x denne.
Takže hlavu hore, touto chorobou vraj trpia aj vrcholí športovci.

A veľmi ma potešilo, že som uvidela ten starý známy nick ondrejvla. Dúfam, že nám teta Vlasta bude zase veľmi múdro radiť.

Snažíme sa mať hlavu hore , ale určite poznáš aj Ty tie bočné myšlienky a potrebujem sa ich zbaviť a bojovať s nimi . Viem , že dnes veľa ľudí trpí touto chorobou .

Vieš môj manžel nikdy nechodil po doktoroch , dokonca podceňoval aj chrípku , tvrdohlavý , zadubený , nikdy ma nechcel počúvať . Pýtala som sa lekára , ako k tomu mohol prísť , vravel , že je to génová záležitosť . Oni ani neprikladajú veľký vplyv stresom a zlej životospráve ako je to medializované. Aspoň včera som to takto vnímala , pretože on nie je ani obézny a ni neholduje /val/ dákej strave tučnej , nepije ale fajčí a veľa .

Mne povedal lekár, že to je jedna z chorôb a to veľmi rozšírených a dlho známych pri ktorej stále nevedia odpovedať na otázku prečo? Tiež vravel, že je to génové - dedičné. Ale nemusí to zdediť po rodičoch ale po pra pra pra rodičoch. Takže suma sumárom nikto nikdy nevie.
Poznám ľudí ktorý veľa pijú, veľa fajčia a nie je im ani .... .

Kukučka, hovoríš mi zo srdca. Vždy keď otváram stránku porady dúfam, že tu Vlastička bude. Vlasti, chýbaš nám.

Vlastička, som rada že ti to "nedalo" a že ťa opäť vidíme na tejto stránke Poraďákov

Viem, o com hovorite. Mojmu svokrovi to zistili nedavno, po infarkte. Ma k tomu este aj vysoky tlak. Teraz ho este caka bypass. Mal by sa setrit, ale aj tak sa vytrepe do mesta, co ma asi 15 min peso od domu. Tam to este ide, ale naspat ma neprijemny kopec..... A tiez si neda povedat - vid Vasa definicia Vasho manzela.... Nas pacient sice tiez nepije a nefajci, ale zato sa rad napapkal. A ak sa to spocitalo s vysokym tlakom a neustalou nervozitou, tak to asi nemohlo inak dopadnut.
Tiez som vdacna pani Vlaste /tak ju tu vsetci volate/ za napady ohladne diety. Hned ich zavediem do praxe.