Sú 2 typy ľudí.
Prvý typ, žiaľ čoraz častejší, kupuje v reťazcoch a veľkých centrách. Často sú to práve tí, čo majú peniaze. Nechcú mať vzťah k tomu čo predáva. Vyhovuje im anonimita. Nedôverujú živnostníkom, SHR a malým firmičkám. Nezdajú sa im dostatočne na úrovni. Zaťažuje ich ak majú jednať s niekym konkrétnym.
Druhí práve naopak. Chcú poznať toho, kto to pestuje. Chcú sa rozprávať, porovnávať, vyberať, zjednávať a sterilná odosobnená atmosféra veľkých centier a práve prijatá predavačka bez kompetencií, vedomostí a záujmu im to neumožňuje. Chcú mať pocit že ten kto im poskytuje tovar im dáva aj službu svojim poradenstvom a angažovanosťou a oni chcú aby nebol "iba predavač".
Internetový obchod Na jednej strane umožňuje aby k stretnutiu vôbec nedošlo čo určitým ľuďom iste vyhovuje, na druhej strane neumožňuje to ľuďom osahať si tú rastlinku. Je známe že často oči nakupujú. Ak si zaplní potenciálny zákazník okenný parapet či záhradku, pretože kúpil v akcii, ťažko už dokupuje...
To že to príde zásielkovou službou môže niekomu iste vyhovovať. Má to však zas druhú stranu. Pri lacnejších menších nákupoch hrozí, že poštovné je drahšie než rastlinka samotná.
Tiež sa veci predražujú tým, že niekto nepreberie balíček a dôvod sa vždy nájde. Viac krát som sa tiež stretol s tým, že kupujúci prinútil predávajúceho aby mu poslal náhradné rastlinky, pretože pôvodné prišli v zlom stave, či vyschnuté... Potom zrazu ožili a tak ich mal kupujúci dva krát. Predávajúcemu sa takto nečakane zvyšujú náklady, pretože do ceny musí zahrnúť okrem poštovného aj tie neprebrané balíčky ako aj tie čo musel posielať 2x ak nechcel získať zlú povesť. Ak si to spočítame, zrazu sa nám lacné veci predražujú a i keď si to bude predávajúci pestovať sám, má problém konkurovať akciám a polovičným zľavám veľkoobchodu. Ďalšou vecou je, že ak nebude dostatočný sortiment, nákup bude menší ak vôbec bude, pretože zákazník radšej pôjde tam, kde majú "všetko". Ak má byť v internetovom obchode "všetko", tak prídeme na to že to všetko je fakt moc. Najmä moc nahadzovania do PC a na stránku, neustále zmeny a dopĺňanie by zrazu "chceli celého človeka" Ale kedy potom pestovať tak široký sortiment plný lákavých noviniek ktoré treba zháňať aby bol sortiment iný a zaujímavý!
Prídeš na to, že niečo predsa len bude treba kúpiť, pretože úplne všetko sa dopestovať nedá, najmä keď deň má obmedzený počet hodín a to ešte musíš spať, sedieť pri PC, vybavovať paierovačky a administratívu, zháňať tie atraktívne novinky, množiť, pestovať a udržovať všetko nielen pri živote ale aj v predaji schopnom stave. Iste čímkoľvek môžež poveriť niekoho. To ale zas znamená že dotyčného musíš aj platiť ale nielen to, najmä ho musíš stále kontrolovať a dozorovať a i tak to nikdy neurobí tak ako by si si to urobil sám. Napokon sa ti ľahko môže stať, že budeš mať problém, pretože budeš mať nespokojného brigádnika, či zamenstnanca, ktorí má pocit že ho chceš zdierať a slabo platiť ale ty si uvedomíš, že ti narobil možno viac škody ako úžitku... Takže ďalšie straty materialové finančné i časové. A tak to ide dokola. Uvedomíš si že si to radšej urobíš sám, ale nestíhaš, živopt ti začne pretekať medzi prstami. Dopestuješ rastliny do predajnej formy a zrazu zistíš že si nestihol - zanedbal reklamu a nemáš komu predať. Musíš dať pod cenu alebo riskovať, že ti budú tieto živé rastliny zaberať priestor a odčerpávať čas na ich ďalšiu starostlivosť. Oboje sú ďalšie straty. Zistíš že ti to sotva pokryje náklady na kvetináč substrát hnojivá závlahu a kde je tvoj čas?
Inokedy zasa získaš zákazníkov ale jednoducho si v tom konkrétnom tovare vypredaný. Ak im to priznáš, nabudúce nezavolajú. To nie je dobrá reklama. Ak to niekde nakúpiš, zbohom dobrá koncová cena a zrazu máš nakúpené a všetci chcú ako na potvoru zas niečo iné. Ďalšia starostlivosť, priestory, náklady alebo predaj pod cenu. Potom sa ponáhľaš a v strese a nevyspatý drcneš auto. A možno si v tom aj nevinne ale si nepojazdný. Nič vážne ale chce to ďalšie náklady. Nemôžeš čakať na opravu, chce to nové auto. Vezmeš na lízing a to je väčšinou už konečná. To som ešte nespomenul povinosti vyplívajúce z toho že podnikáš. Papierovačky a kontroly. Hodiny strávené niečim, čo si proste nemôžeš v tej chvíli časovo dovoliť. Ak to však zanedbáš a vlastne ani nemusíš zanedbať. Kontrola ti povie že neznalosť zákona neobhajuje a s úsmevom na tvári ti dvaja údadnícky príživníci naparia pokutu ktorú si nemôžeš dovoliť. Viem o čom hovorím. Nie je to sranda. Poznám niekoľko fakt šikovných ľudí ktorí skrachovali...
Nie každý dokáže zniesť že raz je hore a raz zasa dole. Stačí jedna zlá sezona, k tomu nepriaznivé okolnosti a prehodnotí to a radšej sa zamestná alebo prihlási na úrade práce. Ak má šťastie príbuzní mu pomôžu vyrovnať stratu. Niekedy je však lepšie odísť z kratšieho konca. Podnikateľský plán je možno dobrý podnikateľský plán a realita je zas vždy tvrdá realita. Je to však asi lepšie ako veštica teodora.
Popri zamestnaní je to bezpečnejšie, ale zároveň to znamená ešte menej času a podstatne menšiu efektivitu.