Ak mám pochybnosti o správnosti ústnej informácie o (ne)potrebnosti podania hlásenia, používam poštu alebo podateľňu úradu kde si nechám potvrdiť prevzatie na kópii hlásenia. Doporučená zásielka alebo jeden výlet na úrad sú vždy lacnejšie ako následné hádanie sa o pokute. Samozrejme, že pri podávaní hlásení v takýchto prípadoch si neodpustím písomný "dovetok" o tom ako som bol ústne informovaný.
Tento spôsob účinkuje na 100%. Pokutu za nepodanie hlásenia som nedostal ani raz.
Najlepšie sa zabávam potom na prípadoch keď sa úradník kvôli neporiadku v papieroch zavinenému chaotickým informovaním občanov nevie rozhodnúť či som povinný zaplatiť nejaký poplatok.
Najžiarivejším príkladom sú úradníci na bratislavskom magistráte, od ktorých som už dvakrát dostal písomne, že odo mňa nechcú poplatok vyplývajúci zo zákona. Už teraz sa teším na dodatočné vymáhanie takýchto poplatkov.