Chobot Bola by si hlúpa, keby si kvôli tomu išla na rizikové, keď nemusíš. Dostávala by si len nemocenské, prečo sa pripraviť o plat? Je povinnosťou zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi prácu. AK ti prácu nepridelia, budeš tam len sedieť, nejakú činnosť si nájdi.
Ja na tvojom mieste by som tam chodil, vegetil a čakal na nástup na MD. Popri tom by som chodil na všetky vyšetrenia, ktoré súvisia s tehotenstvom.
Chobot,verím, že si to myslel dobre, ale asi si nikdy takú situáciu neprežil.
Ja som takú situáciu -ničnerobenia zažila.
Nebolo to preto,aby ma šéf vyhodil z firmy.Boli sme malá firma,šéf,ja a skladník na pol úväzku.Práca bola nárazová, vybavili sa objednávky a potom nič...niekedy aj pár týždňov. Šéfovi to tak vyhovovalo,jemu to stačilo...Ibaže ja som pomaly bláznela
.Robila som fakturácie a ost.administratívu,po čase som od nudy prevzala na seba aj prácu skladníčky a upratovačky.Ver, že taký poriadok v papieroch a tak vyglancovaný sklad nemal nikdy.Ale to sa nedá robiť celé týždne!Tak som niekedy celé dni len tupo sedela,asi meter od neho a "čumela do blba"t. j. do steny . Ani von oknom sa nedalo pozrieť,lebo žalúzky museli byť zastreté, aby nejaká konkurencia nevidela dnu
On zabíjal čas na internete,alebo telefonovaním, alebo občas prišiel za ním nejaký známy,tak debatili. Ibaže nič z toho som si ja nemohla dovoliť,lebo on ma platil za iné.Tak som iba sedela a tvárila som sa , že som v pohode.Ale vnútri vo mne vrelo,domov som chodila takmer s plačom,začala som mať depky a bolesti žalúdka.
Ono také nič-nerobenie v práci je raz za čas vzácne, ale keď je nútené a trvá dlho, tak sa začne odzrkadlovať na psychike. Preto asi viacerí radili Lorelei, aby odišla z takého prostredia.
Ja som v tej práci vydžala dva roky,našla som si inú,kde som mala stále čo robiť.Ale spamätávala som sa z toho dlho.
Dnes som už pohode, na zlé treba zabudnúť,ale keby ma volal naspäť aj s niekoľkokrát väčším platom,nešla by som. Zostalo mi z toho poučenie,že som mohla byť odvážnejšia a odísť skôr.
Zdravie mi je cennejšie