Srska, z tvojej prílohy vyberám tento príklad:
Podnikateľ zaoberajúci sa obchodnou činnosťou má záujem obchodovať na zahraničnom trhu. Vzhľadom na skutočnosť, že neovláda žiadny cudzí jazyk a rokovacím obchodným jazykom je vo väčšine prípadov anglický jazyk, zaplatí si jazykový kurz v jazykovej škole, ktorej jedným z programov je aj výuka anglického jazyka priamo v anglicky hovoriacej krajine.
Potrebu takéhoto jazykového kurzu musí preukázať v súvislosti s dosahovaním svojich príjmov a to napr. preukázaním dodávateľsko-odberateľských vzťahov so zahraničím alebo zámerom na rozvoj takýchto vzťahov v budúcnosti. Až po splnení tejto podmienky ide o daňový výdavok podnikateľa podľa § 19 zákona o dani z príjmov.
Mne z toho vychádza, že by sa to dalo dať do nákladov. Mám predsa faktúry, ktoré vystavujem síce slovenskej s.r.o., ale spoločníkom a konateľom je rakúsky občan. Naša veškerá komunikácia prebieha v angličtine, aj fakturujem v angličtine, a aj maily máme výhradne v angličtine (kedže sa inak nedohovorime). Myslís že by som toto neobhájila?