Prečo by to malo byť len zariadenie na to určené? Kde si to vyčítala? Ty ako zamestnávateľ im máš zabezpečiť stravovanie, je jedno ako - podmienku zákona splníš, aj keď im sama navaríš guláš vo vlastnej kuchyni. Viď § 152 ZP:


oprava, viď nižší príspevok

(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

(2) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

Hotovosť im dať nemôžeš, to by museli zdaniť. AK chceš zabezpečiť stravu iným spôsobom, ako doteraz, tak im daj gastro lístky, môžeš aj spätne, ak nemali v predošlom mesiaci zabezpečenú stravu.

Prepáč, Chobot, viem že si v tejto oblasti skúsený, ale dovolím si nesúhlasiť s tým, že by mohla navariť guláš vo vlastnej kuchyni a dať ho zamestnancom.

Vo vlastnom stravovacom zariadení sa nemyslí vlastná kuchyňa, ale to, ak mám vlastné reštauračné zariadenie. Stravovacie zariadenie, či už vlastné alebo cudzie, musí mať oprávnenie poskytovať stravovacie služby.
Tak to chápem zo zákona ja.

ak so zamestnancami dobre vychádzaš, tak si daj podpísať že za toto obdobie odmietli stravné lístky. nemali by byť proti ak si im obed ako píšeš aj zabezpečila. problém bude len v tom že si to nemôžeš uplatniť do nákladov. ale neporušíš tým ZP.
alebo im daj teda str. lístky aj spätne za toto obdobie pozadu.
viď príspevok aj: Nevydané stravné lístky za 12/2008

... z odpovede DRSR:

"Podľa § 19 ods. 2 písm. c/bod 4 zákona o dani z príjmov sa za uznané daňové výdavky považujú príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom (§ 152 Zákonníka práce). Nakoľko zamestnávateľ je povinný v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce zabezpečovať zamestnancom stravovanie, možno uviesť, že pri súčasnom splnení podmienok podľa § 19 ods. 2 písm. c/ bod 4 zákona o dani z príjmov spätné zakúpenie stravných lístkov zamestnávateľom možno uplatniť ako uznaný daňový výdavok z dôvodu plnenia svojej povinnosti zabezpečiť stravovanie vyplývajúcej zo Zákonníka práce."
__________________
- Stefan -

Ďakujem za vsetky rady. Viem ze vlastné stravovacie zariadenie je v zákone chápané ako vlastná rešťaurácia príp.iné. Za december mi teda podpíšu doklad o tom že odmietli stravné lístky a za január dostanú stravné lístky spätne. Aj keď niekde som čítala vyjadrenie tiež z nejakého úradu,že spätne sa SL nemôžu poskytnúť. Ak to nájdem, pripíšem ten príspevok. Ešte vás poprosím o informáciu, či sa teda príspevok na stravné zo soc.fondu zdaňuje u zamestnanca alebo nie, je tu toho veľa popísaného, niekto píše že áno, potom že nie a už sa v tom nevyznám. Ďakujem.

Odpoveď v texte.

Zdravim Vas ! K tejto teme sa chcem spytat: ma zamestnavatel pravo poskytovat stravne listky spatne, cize az po odpracovani daneho mesiaca. Za tento mesiac (februar) sme stravne listky nedostali a udajne ich dostaneme az k marcovej vyplate. Zamestnavatel (zastupca) sa odvolava ze je v prave, pretoze zakonnik prace nedefinuje cas kedy treba listky poskytnut ale definuje len hodnotu listka. Toto rozhodnutie so zamestnancami nikto neriesil, boli postaveni uz pred hotovu vec a napriek protestom ani nikto nie je ochotni so zamestnancami jednat.

Dobrý večer,

Tak to by som chcela aj vedieť - kedy a ako poskytovať stravne lístky zamestnancom. Kedže mi sme stale to robili tak ze napr. v januari ku výplate to je do 13.-teho - dostali stravne lístky za januar ale boli im zrazene neodpracované dni za december to jest dovolenky,nemoc... Len pri velkom pocte zamestnancom je s tým velky problém - a este vacsí ked prídu nový zamest. alebo sa rozviaze pracovný pomer s nimi.A potom odídu a nieje im ani s coho zrazit za neopravnene vydane stravné lístky - 55 %
????
Tak ako to robit správne???

Dakujem

Myslím, že Váš zamestnávateľ nemá pravdu v tom, že Zákonník práce nedefinuje čas, kedy treba lístky poskytnúť Asi by mal lepšie čítať Zákonník práce, konkrétne § 152 odsek 2, ktorý jasne uvádza povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie počas pracovnej zmeny. Ak dostanete stravný lístok pripadajúci napr. na 2. február až v marci, tak jednoducho porušuje zákon, lebo dňa 2. februára Vám stravovanie nezabezpečil, kedže stravný lístok pripadajúci na túto pracovnú zmenu ste v ten deň nemali.

petra:-) presne napisala to o com som hovorila v prispevku ze listok sa spätne dat nemoze, aj ked neviem preco sa drsr vyjadril v prispevku od mab ze moze. Nerozumiem tomu a zase neviem ako situaciu vyriesit. Vie niekto jednoznacnu odpoved ako mam vyriesit to stravne za december a januar? Dakujem.

Dobrý deň. Vedel by prosím niekto odpovedať aj na otázku k špecifickému prípadu ?
Dá sa tvrdiť že majiteľ s.r.o. a súčasne jeho jediný zamestnanec má osobitné povolanie. Je často na služobných cestách, nemá možnosť pravidelného stravovania. Denné vypisovanie cestovných príkazov by bolo v jeho prípade obtiažne. Mohol by si v tomto prípade zakotviť do pracovnej zmluvy náhradu stravného a vedľajších cestovných nákladov (súhrnne) vo forme paušálneho príspevku mimo fixnej mzdy, v sume napr. 85,- Eur, na základe 283/2002 Z.z., najmä §4(2) a §5(5) ? Príjem by musel zdaniť ako FO, výdavok by však mohol zahrnúť do nákladov firmy a bol by ušetrený mnohých „papierovačiek“. Ďakujem.

Čo napísala petra treba chápať tak, že je nesprávne, keď zamestnávateľ vydáva SL pozadu; zamestnanec má dostať SL tak, aby sa zaň mohol najesť počas pracovnej zmeny. Zamestnávateľ je povinný vydať stravné lístky zamestnancovi aj pozadu (ak je v omeškaní).
Je to tiež inými slovami vyjadrené v príspevku od mab .
Na SL pozadu nemá nárok SZČO.
Takže pre zamestnancov možno zakúpiť SL a vydať im ich spätne.

Príliš komplikované .
Ak spoločník pracuje pre firmu na základe pracovnej zmluvy, má nárok na stravné lístky v zmysle ZP tak ako každý iný zamestnanec.
Rovnako má nárok na cestovné náhrady v zmysle zákona o CN. Tento zákon rieši aj paušálne výplaty CN - treba si to prečítať.
Cestovné náhrady sa nezdaňujú.

§ 34

Náhrady podľa tohto zákona možno paušalizovať. Pri výpočte paušálnej sumy zamestnávateľ vychádza z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie náhrad zamestnancovi alebo skupine zamestnancov. Ak sa zmenia podmienky, za ktorých sa paušálna suma určila, je zamestnávateľ povinný túto sumu preskúmať a upraviť. Pri výpočte paušálnej sumy je zamestnávateľ povinný prihliadať na zákonné nároky zamestnanca, ako aj na jeho oprávnené záujmy.

DAŇOVÉ RIADITEĽSTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKYNová ulica 13, 975 04 Banská Bystrica


S účinnosťou od 1.1.2007 bolo ustanovenie § 19 ods. 2 písm. p/ zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon o daniz príjmov“/ novelizované s tým, že daňovník s príjmami z podnikania a z inejsamostatnej zárobkovej činnosti môže uplatniť ako uznaný daňový výdavok stravnéza každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výškeustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín (podľa zákona č.283/2002 Z. z. o cestovných náhradách). Výdavky vynaložené na stravovaniev súlade s cit. zákonným ustanovením je daňovník povinný preukázať (preukazujestravné napr. zakúpením stravných lístkov, príp. aj preukázateľným dokladomz reštauračného zariadenia).
K problematike zakúpenia stravných lístkov u SZČO na určité časové obdobiedopredu uvádzame, že nakoľko na daňové účely sa uznávajú len výdavkyv preukázateľnej výške, možno uviesť, že v nadväznosti na platné ustanoveniaOpatrenia č. 23 586/2002-92 MF SR, ktorým sa ustanovujú postupy účtovania preúčtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, dopredu zakúpenéstravné lístky sa v momente úhrady nepovažujú za výdavok ovplyvňujúci základdane. Daňovník SZČO takýto výdavok na stravné uplatní ako uznaný daňový výdavokaž v období, keď budú splnené podmienky podľa § 19 ods. 2 písm. p/ zákona o daniz príjmov.
K problematike spätného zakúpenia stravných lístkov u SZČO za uplynuléčasové obdobie uvádzame, že takýto nákup stravných lístkov nespĺňa podmienkupreukaznosti vynaloženia výdavkov na stravovanie za odpracovaný deň, vzhľadom naskutočnosť, že dodatočným spôsobom nemôže byť preukázané stravovanie zaobdobie, ktoré už ubehlo. Zakúpenie stravných lístkov je len jedna z možných foriemuplatnenia si stravného do daňových výdavkov.
Podľa § 19 ods. 2 písm. c/bod 4 zákona o dani z príjmov sa za uznané daňovévýdavky považujú príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované zapodmienok ustanovených osobitným predpisom (§ 152 Zákonníka práce).
Nakoľko zamestnávateľ je povinný v súlade s ustanovením § 152 Zákonníkapráce zabezpečovať zamestnancom stravovanie, možno uviesť, že pri súčasnomsplnení podmienok podľa § 19 ods. 2 písm. c/ bod 4 zákona o dani z príjmov spätnézakúpenie stravných lístkov zamestnávateľom možno uplatniť ako uznaný daňovývýdavok z dôvodu plnenia svojej povinnosti zabezpečiť stravovanie vyplývajúcej zoZákonníka práce.


Banská Bystrica, 5. 2. 2007

Vo svojom príspevu som neuviedla, že zamestnávateľ nemôže dať lístky spätne. Vyjadrovala som sa k tomu, kedy má zamestnávateľ povinnosť lístok poskytnúť. Sú samozrejme v praxi rôzne prípady, kedy zamestnávateľ z nejakých príčin nemôže lístky poskytnúť včas. Na to sa vzťahuje to usmernenie z DÚ, že v prípade zamestnávateľa, keďže sa jedná v zmysle zákonníka práce o jeho poviinosť a zo strany zamestnanca o nárok, je možné lístky poskytnúť aj spätne a sú daňovým výdavkom.
Preto si myslím, že svojim zamestnancom môžeš poskytnúť SL spätne. Podchytila by som však tento záväzok voči zamestnancovi v účtovníctve, a v tomto prípade aj z dôvodu časového rozlíšenia nákladov, nakoľko ide o dve rôzne zdaňovacie obdobia (december a január), pokiaľ samozrejme účtujete v podvojnom účtovníctve .

Dobrý deň!
jeden známy mal kontrolu z DU a neuznali nu poskytnutie stravných lístkov pre zamestnancov(Ticket)z dôvodu, že nemá preukázateľné doložené ,či naozaj boli použité na nákup obeda.Požadujú doplnenie bločkou z ERP za nákup obeda od každeho zamestnanca a každý deň.(dám zamestnancovi 20xSL a on mi musí dať za každý SL bloček z bufetu či reštaurácie) Stretli ste sa s tým?

Ja by som od kontroly požadovala, aby toto vyjadrenie dali na papier s odvolaním sa na príslušný §.

P.S.Nestretla som sa ešte s takým čudom.

Určite je to tak? AK boli stravenky zakúpené a dané zamestnancom, živnostník si týmto splnil povinnosť podľa §152 ZP. Kontrola postupuje nesprávne.

áno, lebo prišiel za mnou ako to máme ošetrené my,lebo mu to robí až 240 SL mesačne.Ako by podľa vás malo byť preukázané poskytnutie SL zamestnancom?

Zamestnanci na nejakej súpiske podpíšu prevzatie SL.

Tak to robím aj ja. Uvidím, ako mu kontrola dopadne.Dnes som si naschvál pri obede všímala, či si berú ľudia bločky pri platbe za obed a nie.Asi sa niekto na DU zle vyspal a skúša známeho zneistieť,nech to nemá také ľahké.Ďakujem za odpovede.