Sviatok sa považuje u THP za odpracovaný deň ale ja nedávam str.lístok, nakoľko v skutočnosti neopracoval viac ako 4 hod.

Ja to robím presne tak isto ako Valika. Nedávam stravný lístok za neodpracovaný sviatok.

Ani my nedávame, nakoľko fyzicky sviatok neodpracoval. Má ho len platený ako odpracovaný.

Tiež nedávame stravné lístky počas sviatkov.

My tiež nedávame stravné lístky za sviatky a ani za dovolenku. Gastráče dávame iba za fyzicky odpracované dni.

my tak isto ako ostatní - nedávame stravné lístky za sviatky ani za dovolenku

Presne ani ja nie ani za sviatok ani za dovolenku, ani keď by robili v sobotu.

Ďakujem všetkým za odpovede, len som sa chcela utvrdiť, či neukracujeme zamestnancov o niečo, na čo majú nárok.
Prajem pekný deň.
pozit

Prečo nie, ak budú robiť v sobotu? Nerozumiem Tvojej odpovedi. Aj sobota môže byť pre niekoho pracovný deň. Dôležité je, aby odpracoval 4 hod.

Zamestnávateľ môže so súhlasom zastupcov zamestnancov poskytovať stravovanie aj počas sviatkov, dovolenky, PN atď. podľa §152 ods. 5 písm. a) ZP. Ak toto rozširujúce ustanovenie bude obsiahnuté v kolektívnej zmluve, tak to je uznaný daňový výdavok a pre zamestnanca nepeňažný príspevok na stravovanie je oslobodený od dane.

My to máme zapracované v KZ : stravovanie sa poskytuje v počte podľa pracovných
dní v príslušnom mesiaci pre všetkých zamestnancov. Na účely stravovania sa za pracovnú zmenu považuje výkon práce dlhší ako štyri hodiny. Plus zamestnávateľ
zabezpečí pre zamestnancov, ktorých pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín
ďalšie teplé hlavné jedlo, čiže lístok naviac.

Vo firme, ktoru uctujem maju zamestnanecku zmluvu, ze za dovolenky stravne listky maju, ale za sviatky nie. Tak isto je tam rieseny aj prispevok zo socialneho fondu.

Ak to máte, môžete, ale z hľadiska dani z príjmov trošku na hrane:
- ak si obhájite poskytnutie stravovania za viac ako 4 odpracované hodiny za deň - v poriadku. Dovolenka je predsa náhrada a nepovažuje sa odpracovanú smenu z hľadiska poskytovania stravovania podľa par.152 Zákonníka práce.
Potom by sme mohli dávať stravné lístky za neplatené volno, celodennú návštevu u lekára atď.

Ak tomu rozumiem alebo nerozumiem. Prekážka v práci je dovolenka, PN, OČR, atď? Podľa mňa sa to týka napr. v prípade nepriaznivých podmienok na výkon práce ako počasie, alebo iné.? Alebo sa mýlim?
Nehovorím o kolektívnej zmluve, aj keď tie PN mi už fakt nejdú do hlavy ak to majú?

Danova kontrola za poskytnutie stravneho listka pocas dovolenky nic nenamietala. Akurat si preverili, ci sme nedali stravny listok pri sucasnom preplateni diet pri zahranicnej sluzovnej ceste. Pri tuzemskych cestach si zamestnanci diety nenarokovali, lebo neboli dlhsie ako 8 hodin. Za dni neplateneho volna sme listok nedali.

V tomto prípade sa postupuje podľa toho, či je v rámci "kolektívneho vyjednávania" (nazvem to tak všeobecne) dojednané niečo navyše, čo Zákonník práce dovoľuje. Vtedy má zamestnanecká zmluva (alebo kolektívna zmluva) prednosť a limit, ktorý je stanovený v § 19 sa odvíja práve od takto dohodnutých podmienok. Je však potrebné, aby sa ZP odvolával (týka sa to akýchkoľvek výhod), že odlišné nároky od základnej úpravy možno dohodnúť v rámci kolektívneho vyjednávania.
Týka sa to však iba zamestnávateľov, ktorí majú odbory, alebo zástupcov zamestnancov a teda možnosť uzatvoriť kolektívne alebo zamestnanecké zmluvy (tak ako píše aj Durisovad).
Ostatní majú limity na úrovni výslovne povolenej Zákoníkom práce a Zákonom o dani z príjmu (plus prípadné usmernenia k zákonu v prospech daňových subjektov, ak sa náhodou vyskytnú).

AVO napisal(a) správne. Upresním, ide o § 19 ods.2 písm. c) body 4. a 5. ZDP podľa, ktorých vyššie nároky dohodnuté v KZ resp ZZ sú daňovými výdavkami zamestnávateľa. ZP musí umôžnovať sa dohodnuť tieto výššie nároky, a v prípade stravovania tak tomu je.

Teda napr. v našej firme (FO), kde nemáme žiadne kolektívne a zamestnanecké zmluvy, zamestnanci pracujúci v nedeľu a sviatok viac ako 4 hod. (najčastejšie celých 8 hod.), nemajú nárok na stravné lístky?

Ak pracovná smena trvá viac ako 4 hodiny, tak zamestnávateľ je povinný zapezpečiť stravu (stravný lístok), nezáleží na tom, či je to sobota.

Zle si si to vysvetlila. Za deň (aj keď je to sobota, nedeľa alebo sviatok) kedy pracujú viac ako 4 hodiny ten nárok na stravný lístok majú. Vyššie sa písalo o dňoch, kedy nepracovali t.j. dovolenka, PN. Vtedy podľa ZP nárok na stravný lístok nie je. ZP však umožňuje dohodnúť v Kolektívnej zmluve (prípadne v internom predpise, ak nie sú na pracovisku zástupcovia zamestnancov), že aj za tieto dni dostanú lístok. V každom prípade sa však vylučuje lístok za deň, kedy zamestnanec nebol na pracovisku viac ako 4 hodiny z dôvodu služobnej cesty.