Braňo Zákon nikde nehovorí, že či si ho môže dať do nákladov. Podstatné je, či si obháji, že ho používa v súvislosti s podnikaním. Myslím, že treba rozlíšiť pracovné oblečenie človeka, ktorý sa stretáva s klientami a človeka, ktorý hádže štrk do miešačky. Zákon hovorí, že daňovo uznateľný je výdavok, ktorý súvisí s udržaním a zabzpečením príjmov. Myslím, že človek, ktorý je krajšie oblečený má lepšie možnosti si zabezpečiť a dosiahnuť príjmy ako ušmudlaná nevzhľadná dáma v nátačkach. Zároveň Ťa zákon neobmedzuje, že nemôžeš považovať ako SZČO oblek ako svoje pracovné
oblečenie.
Braňo v jednej veci si dovolím s tebou nesúhlasiť a síce - človeka, ktorý hádže štrk do miešačky - pracovné oblečenie ide do nákladov, aj obuv, aj pracovné rukavice. Samozrejme, že ak dokážeš zdôvodniť daňovákom, že si taký alebo onaký odev potreboval ako reprezentant firmy, alebo ak máš tam svoje logo, vtedy nie je problém. A zvlášť pri umeleckých činnostiach, kde kostým ( či už šaša, alebo dámy ) je pracovným odevom, vtedy je považovaný za výdaj OZD.