do nikedy

ale nijééééé, je to povinne do 2010alebo 2011, len by som to chcela vedieť presne...
Viem aj to, že v podstate nikto majiteľov bytov nemôže donútiť, ale potom dostanú pokutu

Načo by Vám boli? Sto percent, tých, čo ich majú namontované využíva ich schopnosti na 70 % a sú aj taký, čo len na 50 %.

Pokiaľ by to mala byť povinnosť a Vy na ne nemáte, kto Vás donúti si ich namontovať? Alebo, že by Vám ich uhradil ten kto ich nariadil ako povinnosť?

Pokutujú sa sami, vysokou spotrebou a dodávateľ tepla vysokou cenou za Jeden Gj.

Ja som to napísala vážne...
Pomerové merače tepla na radiátoroch mali mať všetky byty najneskôr do konca roka 2008. Poslanci túto povinnosť v zmiernili tým, že merače netreba, ak sa väčšina vlastníkov bytov dohodne na inej forme rozpočítavania nákladov za teplo, napríklad podľa plochy bytov.

Ak sa pre ne ale predsa rozhodnete, tak si to opäť odsúhlasíte kedykoľvek.

Odporúčam okrem povinnosti(ktorá nie je) radšej pouvažovať nad potrebnosťou a užitočnosťou. Pomerové merače donútia drvivú väčšinu vlastníkov bytov udržiavať regulačné ventile alebo termostatické hlavice v použiteľnom stave a regulovať príjem tepla podľa potreby. Kde nie sú pom.merače, dosť často je regulácia na radiátoroch v nefunkčnom stave, teplom sa mrhá vetraním s pocitom, že aj tak to platia všetci a preto nemá význam šetriť v mojom byte.
U nás vďaka zatepleniu len obvodového plášťa (bez strechy a pivníc), k tomu vyregulovanie, termostatické hlavice a pomerové merače s odsúhlasením využitia na 70% došlo k úspore tepla na vykurovanie v prvom roku po zateplení o 41% a v druhom roku(niektorí sa vedia spamätať až pri vyúčtovaní) až o 51% oproti obdobiu pred zateplením.

Je treba v dome so štyrmi bytmi pomerové meranie?

Evula0, nie je to povinnosť, ale aj u nás sme spravili tie tri veci, ktoré spomínaš. Oproti maximálnej spotrebe bez uvedených vecí sme znížili spotrebu Gj. o 65 %, no náklady za teplo nie, navyšovala sa cena za jeden Gj. a tým aj náklady domu.

Môžeš mi vysvetliť, prečo ste sa rozhodli využívať ( pomerové merače ) len na 70 %? A taký rozhodnutím podporiť a uhradiť náklady za tých, ktorí sa vedia spamätať až pri platení za teplo? Nie je možné iné riešenie vo Vášom dome?

To budú stále na tých plytvajúcich s teplom doplácať Tí, ktorí si uvedomili prínos uvedených veci už pred ich zavedením a dosiahli dobré výsledky svojho uvedomenia?

Tých 70% nebude asi využívaním PRVN, ale čiastkou z nákladov, tada pomer 70 PRVN/30 plocha.

Myslím, že v podstate vyhlášky 630/2005 je daný pomer 30 : 70 %, minimálny. Ale ja sa pýtam, či nie je možnosť iného riešenia v ich dome, keď im odsek 10 uvedenej vyhlášky umožňuje dohodnúť sa na objektívnejšom rozdelení nákladov.

Čo je možné v ich dome, nie je možno použiť v inom dome, ale ta časť, ktorá vyhovuje ktorémukoľvek domu je treba využiť pre akýkoľvek dom.

Kazde meranie spotreby tepla v bytoch je lepsie, ako nemeranie spotreby. Co sa tyka pouzivania PRVN, mam na nich svoj nazor a preto sme instalovali v bytovom dome elektronicke merace tepla - kalorimetre, ktore meraju spotrebu tepla exaktne a vieme presne stanovit spotrebu tepla v kWh, aka je spotreba tepla v kazdom byte, aka je spotreba tepla v spolocnych priestoroch a rozvodoch tepla.A je uz iba na vlastnikoch bytov, aky sposob rozpocitavania nakladov na teplo si zvolia.Ale v kazdom pripade je tu urcita miera spravodlivosti, ktora je ovela vyssia, ako je u PRVN.

Najag, ta prvá veta je perfektná! No čo je potom, o tom sa dá diskutovať, večnosť.

Pravda je že to čo namerá fakturačný merač, musí dom zaplatiť dodávateľovi tepla. Akú metodiku rozdelenia dodaného tepla, odobratého jednotlivými radiátormi v dome si zvolia vlastníci bytov je na ních. Oni to uhradia. Alebo Úrad môže v demokraickom štáte nariadiť, že tí, čo plytvali uhradia menej a uhradja to tí, čo si dokázali ustrážiť svoj odber.

V demokracii je všetko možné, ten kto sa neučí s požiadavkami doby, toho je možné podviesť, oklamať atď. a ak je to v súlade so zákonom, nejedná sa o podvod.

Tak, ako neberu PRVN do úvahy ochladzovanú polchu domu, ( bytu ) tak isto ich nezohľadnujú vaše kalilometre. Vždy je treba nejaký spôsob prepočtu úhrady, ktorý objektivizuje rozdelenie nákladov.

Ten dom má podľa zadavateľa štyri byty, keď bude mať každý svoj kotol, plyn si urhradí, každý byt podľa zmluvy s dodávateľom plynu. A čo prestupy tepla, ak niektorý byt nebude kútiť?

Môžeš mi vysvetliť, prečo ste sa rozhodli využívať ( pomerové merače ) len na 70 %?
Je to maximálny pomer rozpočítavania podľa PRVN a m2.Viac nemôžeš. A tá úspora je samozrejme v GJ a nie v Sk.

Skúsim jednoduchý príklad: Pred spomenutými troma vecami ste spotrebovali 800 Gj. Potom ste spotrebu znížili o 50 %, spotrebovali ste 400 Gj. Povedzme že v dome sú radiátory v spoločných priestoroch, za ktoré si vlastníci dohodnú uhradiť 3 % spotreby, to je 12 Gj. Zbytok 388 Gj. sa spotrebovalo v bytoch.

Dom má štyri byty. Každý byt má výmeru 50 m2. Jednotlivé byty zaznamenali na pomerovom meraní v dome počet jednotiek, ktorý je korigovaný, korekciou výkonu radiátorov a korekciou nevýhodnej polohy miestnosti v dome. Stav korigovaných jednotiek jednotlivých bytov je 1. Byt 100, 2. byt 200, 3. byt 300, 4. byt 400 jednotiek, spolu je to 1 000 jednotiek.

Koľko Gj. pripadne na jednotlivé byty?

Podiel z 3 % vypočítame podľa majetkového podielu. Teda 12 Gj. : 200 m2 x 50 m2 = 3 Gj. na každý byt.

Podiel z 97 % vypočítame podľa korigovaných jednotiek. Teda 388 Gj. : 1 000 jednotiek = 0,388 Gj. na jednotku.

Podiel Gj. jednotlivých bytov.

1. byt. 100 x 0,338 Gj. = 38,8 Gj. + 3 Gj. = podiel bytu, to je 41,8 Gj.
2. byt. 200 x 0,388 Gj. = 77,6 Gj. + 3 Gj. = podiel bytu, to je 80,6 Gj.
3. byt. 300 x 0,388 Gj. = 116,4 Gj. + 3 Gj. = podiel bytu, to je 119,4 Gj.
4. byt. 400 x 0,388 Gj. = 155,2 Gj. + 3 Gj. = podiel bytu, to je 158,2 Gj.
Spolu 1 000 x 0,388 Gj. = 388,0 Gj. + 12 Gj. = spotreba domu 400,0 Gj.

Ak jeden Gj. stojí 100 Sk. Koľko Sk. uhradia jednotlivé byty za podiel tepla na ich byty?

1. byt. 3 880 Sk + 300 Sk = 4 180 Sk. Podiel 10,45 %. Odchýlka od priemeru - 58,2 %.
2. byt. 7 760 Sk + 300 Sk = 8 060 Sk. Podiel 20,15 %. Odchýlka od priemeru - 19,4 %.
3. byt. 11 640 Sk + 300 Sk = 11 940 Sk. Podiel 29,85 %. Odchýlka od priemeru + 19,4 %.
4. byt. 15 520 Sk + 300 Sk = 15 820 Sk. Podiel 39,55%. Odchylka od priemeru + 58,2 %.
spolu 38 800 Sk. + 1 200 Sk. = 40 000 Sk.

Takto by mali byť objektívne rozdelené náklady za teplo v dome. Takéto rozdelenie umožňuje vyhláška 630/2005. To je 3 % podľa m2 a 97 % podľa jednotiek pomerového merania. Podľa odseku 2 a odseku 10 vyhlášky je možné takto rozdeliť náklady. Odsek 1 musí byť dodržaný!!!

SÚHLASÍŠ S TAKÝM ROZDELENÍM NÁKLADOV???

Ten výpočet pri použití PRVN je nesprávny.Celý vyfakturovaný objem tepla v Sk alebo € sa rozdelí v schválenom pomere (od 30:70 po 50:50). Nič sa predtým neoddelí, lebo pre použitie PRVN musia byť tieto namontované na každom radiátore. Jedna časť sa rozúčtuje podľa m2 bytov a druhá časť podľa PRVN.Preto podľa PRVN sa môže rozúčtovať max. 70%. Ak sú spoločné priestory vykurované (je to nutné?), rozúčtovanie za ich vykurovanie môže byť minimálne zložité. Aké sú to priestory (chodby, práčovňa, kočíkareň, sušiareň,...)? Kto ich ako využíva, sú náklady na ich vykurovanie adekvátne použitiu? Prečo napr.3%, prečo nie 10% alebo podľa m2(určite nie sú vykurované ako byty)? Ale to je na schválení vlastníkmi.
U nás sú s radiátormi spoločné priestory len v pivničnom nezamŕzajúcom podlaží, preto sa odhlasovalo vypnutie radiátorov a jednak šetríme okolo 20tis.Sk ročne a zároveň sa nikto necíti poškodzovaný.
Podľa predošlého príkladu by pri rozdelení 30:70 sa počítalo:
a) podľa m2 - 400Gj x 100Sk x 0,30 = 12 000Sk
jeden byt 12 000Sk : 200m2 x 50m2 = 3 000Sk
b) podľa PRVN 400Gj x 100Sk x 0,70 = 28 000Sk
jeden dielik 28 000Sk : 1000dielikov = 28 Sk

Byt č.1 - 3 000 + 28 x 100 = 5 800 Sk
Byt č.2 - 3 000 + 28 x 200 = 8 600 Sk
Byt č.3 - 3 000 + 28 x 300 = 11 400Sk
Byt č.4 - 3 000 + 28 x 400 = 14 200Sk
spolu 40 000Sk
Ten príklad je ale mimo reality, lebo 400Gj nemôžu spotrebovať 4 byty(skôr tak 20 až 30 bytov) taktiež Gj nie je za 100Sk(skôr tak 450-800Sk).

Jasné, tie čísla vypadajú nereálne, ale ide podstatu rozdelenia nákladov. Takže pri tých istých číslach podľa Vyhlášky 630/2005. Dobré.

Spotreba 400 Gj. x 100 Sk = 40 000 Sk.

Základná zložka 30 % = 12 000 Sk.

12 000 Sk. : 200 m2 x 50 m2 = 3 000 Sk. Každý byt.

Spotrebná zložka 70 % = 28 000 Sk.

28 000 Sk : 1000 jed. = 28 Sk. na jednotku.

1. byt. 3 000 Sk. + 100 x 28 = 2 800 Sk. Spolu 5 800 Sk. Podiel 14,5 %, naviac 4,05 %. Odchýlka -42 %, rozdiel + 10,8 %.
2. byt. 3 000 Sk. + 200 x 28 = 5 600 Sk. Spolu 8 600 Sk. Podiel 21,5 %, naviac 1,35 %. Odchýlka - 14 %, rozdiel + 5,4 %.
3. byt. 3 000 Sk. + 300 x 28 = 8 400 Sk. Spolu 11 400 Sk. Podiel 28,5 %, menej o 1,35 %. Odchýlka + 14 %, rozdiel - 5,4 %.
4. byt. 3 000 Sk. + 400 x 28 = 11 200 Sk. Spolu 14 200 Sk. Podiel 35,5 %, menej o 4,05 %. Odchýlka + 42 % rozdiel -10,8 %.

To je postup rozdelenia podľa vyhlášky 630/2005 odsek 1 a odsek 2.

Výsledok máme rovnaký!

Je vidieť, že rozdelenie pomerom 30 : 70 % zvýhodňuje byty, ktoré zaznamenali viac jednotiek na pomerovom meraní, zvýhodnenie plytvajúcich bytov znášajú byty, ktoré zaznamenali menej jednotiek, teplo odoberali efektívne.

Čím je pomer rovnomernejší 50 : 50 %, tým sú plytvajúce byty viac zvýhodňované!

Takže, vyhláška umožňuje rozdeliť najviac 50 % nákladov podľa m2.

Čo sa týka spodnej hranice vo vyhláške je aj odsek 10. Ten si treba prečítať a porozmýšľať.

Takže pri dodržaní odseku 1 a odseku 10 je možnosť rozdeliť podľa jednotiek aj 100 % nákladov, ak nie sú vykurované žiadne spoločné priestory. Prípadne nebráni tomu niečo ine.

Náklady v spoločných priestoroch sa môžu určiť podľa priemeru nákladov na jeden radiátor v dome. Teoreticky ho môže každý radiátor v dome dosiahnúť, alebo tiež na ne namontovať pomerové meranie.

Zákon 182/1993, § 14 hovorí o práve a povinnosti vlastníka domu ( vlastníkov ) Odobraté teplo je ich majetok, oni rozhodujú v súlade s uvedením zákonom.

Podstatou by malo byť, aby byty boli vykurované minimálne na 18 °C a neboli zbytočne prekurované nad 20 °C. Ak niekto chce mať teplotu nad 20 °C mal by si požiadavku uhradiť sám a nie, aby niekto uhrádzal jeho vyššiu požiadavku na teplotu.

Sito, prečo stále brániš "eskimákov"? Ani ten, ktorý má najväčšiu spotrebu v dome, s teplom nemusí plytvať. Tí, ktorí nekúria, sú aj u nás, vdova sama v 4 izbovom byte. To nie je šetrenie, ale parazytizmus na ostatných. Ale má malú spotrebu a podľa Teba šetrí. A to u nás nie jeden, ale viacej prípadov v 32 bytovom dome - nie sú to všetko vdovy, ale napr. 2 čl. rodiny. Utiahnú sa do 1 izby a inde nekúria.
Čo majú robiť rodiny, ktoré bývajú v rovnakom byte a majú 2 malé deti. Samozrejme, že spotrebu majú veľkú, ale teplom určite neplytvajú.
Takže niekedy je aj pomer 50/50 dobrý a nie ako Ty obhajuješ 100% podľa spotreby, lebo kto spotrebuje viac tak ten plytvá. A potom stálym znižovaním spotreby aj bez zateplenie sa konštrukcia domu ochladzuje, zvyšuje sa vlhkosť a vznikajú plesne. Keď sa tie niekedy vôbec dajú odstrániť, tak možno za viac peňazí ako sa ušetrilo na kúrení.
Čo si myslíš o spotrebe 20 GJ/rok na byt 82m2 - pomer máme 40 zákl. sl./ 60 spotrebná. - je to veľa, primerane, alebo málo?

Na margo polemiky. Sme bytovy dom na severnom Slovensku,teda v narocných klimatickych podmienkach, ktory ma 60 bytov, z coho je polovica 3-izbovych o vykurovanej ploche 71,7 m2 a polovica 4-izbovych o vykurovacej ploche 87,4 m2.Spotrebu tepla v bytoch meriame elektronickymi kalorimetrami v kWh, teda exaktne a nie bezrozmernymi dielikami. Za rok 2008 bola spotreba v GJ nasledovna: 37 bytov malo spotrebu do 21,6 GJ, 8 bytov malo spotrebu do 25,2 GJ, 4 byty mali spotrebu do 28,8 GJ, 2 byty mali spotrebu 32,4 GJ, 2 byty mali spotrebu do 36,6 GJ a 2 byty mali spotrebu 39,6 GJ. Skoro vo vo vsetkych bytoch v danej spotrebe aj 3- izbovych a 4-izbovych su aj deti. Ak 37 bytov v bytovom dome , teda 60%, ma spotrebu tepla do 21,6 GJ, tak je to urcite spotreba relevantna a primerana v danych poveternostnych podmienkach, s priemernou teplotou v byte 20 -21 stupnov Celzia. Spotreba tepla nad 30 GJ je jednoznacne nehospodarna spotreba, prekurovanie v byte. Takze je spotreba do 21,6 GJ spotrebou parazitujucou, alebo je system vyhlasky nastaveny tak, ze priam podporuje nesetrnost na ukor setriacich pod ruskom nejakej pochybnej spravodlivosti ? Apropo, v dome sa vykuruju naplno aj izby, v ktorych nikto nie je, alebo sa iba temperuju ?

Izby v ktorých nik nie je sú zbytočné. Treba riešiť výmenu bytu. Keď mám peniaze na FPÚaO za veľký byt, tak mám aj na kúrenie a nie "temperovanie". Asi si výnimka, vždy bolo prezentované ako ľudia zo severu musia viac kúriť, majú väčšie náklady ako "južania".
Aj tak neviem ako to s takou malou spotrebou také veľké byty vykúrite. Všeobecne sa udáva, na priemerný 3 izbový byt 30GJ.
Síce každý má inú tepelnú pohodu. Takže Vy vo Vašom dome máte asi menšie nároky na teplo. A to je každého osobná vec, pokiaľ tým nespôsobuje problémy o ktorých som písal a ak keď máme priemernú spotrebu tepla vyššiu, tak sa vyskytujú - plesne a pod. Odpoveď, že sa špatne vetrá neberiem.

Použitím pomerov (30:70-40:60-50:50) sa viac alebo menej zohľadňuje, že byty sú súčasťou bytového domu, majú spoločné steny,každý môže mať iný názor na potrebnú teplotu,...Preto je absolútne presné rozpočítanie nemožné a 100% zohľadnenie PRVN je len ďaľšia deformácia a naviac proti Vyhl., ods.10 ponecháva ods.1, nemusí sa použiť len ods.2 až 9.
Presne sa platí za vykurovanie v rodinnom dome, v bytovom dome sa len viac alebo menej zohľadňuje správanie jednotlivých vlastníkov bytov a pri väčšinovom rozumnom regulovaní teploty sa úspora prejavuje u všetkých.
K tým spotrebám bytov.My máme 30 bytov s celkovou plochou 1600 m2 a spotrebou za rok 2008 416 Gj, t.j. v priemere 0,26 Gj/m2, alebo v priemere 13,9 Gj na byt. Máme 1 eskimácky 0,5Gj(takí sa nájdu asi všade), 7 x cca 7-10Gj(dôsledná regulácia a teplota 19-21), väčšinu 11-16Gj(teplota 20-22 ale aj len regulovanie termostatickou hlavicou bez zmien v závislosti od prítomnosti,vetrania, deň-noc, a pod.) a 4 prekurované 20-28 Gj( tí na to se..,teplota 24-26 a pod.).
Dom je zateplený (10cm) a prakticky sa takmer vôbec neprejavujú rozdiely v polohe bytov.Preto sa aj neuplatňujú rôzne "koeficienty" alebo nejaké iné deformátory.

Myslím, že sa nemôžeme baviť o spotrebe pri bytoch rôznej veľkosti. Dôležitý je ten priemer na m2, my máme cca 0,28, teda o dačo viac. Kedže máme byty väčšie ,je to čo u Teba považuješ za prekurované 20 GJ , u nás je to minimum, ktoré aj tak neviem pochopiť. Ja neprekurujem a mám okolo 29 GJ, čo je tak u nás takový priemer.