Podľa mňa si treba jasne zadefinovať postavenie každej strany.
Firma B je leasingový nájomca.
- B je leasingový nájomca, má uzavretú zmluvu s leasingovou spoločnosťou a má povinnosť platiť leasingové splátky.
- ak chce postúpiť leasing, tak je nutná Zmluva s leasingovou spoločnostou o postúpení leasingu a tiež by malo nastať vyúčtovanie odstupného pre spoločnosť A. Odo dňa postúpenia leasingu prechádza povinnosť platiť leasingové splátky na spoločnosť A.
- ak nejde o postúpenie leasingu, tak ide o prenájom vozidla spoločnosťou B pre spoločnosť A. Je nutná nájomná zmluva a
súhlas leasingovej spoločnosti.
Spoločnosť B je stále leasingový nájomca a vo svojom účtovníctve účtuje o leasingu a má účtovať aj o splátkach.
Spoločnosť B má na vstupe Dph z leasingových splátok a na výstupe Dph z faktúry za nájom. (nie refakturácia leasingových splátok).
Firma A je nájomca.
Ak spoločnosť B prenajíma automobil spoločnosti A na základe nájomnej zmluvy, v zmluve sa dojednáva výška nájmu. Výška nájmu by mala zohľadňovať všetky náklady spoločnosti A v súvislosti s týmto predmetom leasingu a možno aj nejaký zisk.
Spoločnosť A má na vstupe Dph z faktúry za nájom. (nie refakturácia leasingových splátok).
Spoločnosť A dostane faktúru za nájom, zaplatí za nájom spoločnosti B a B zaplatí leasingové splátky leasingovej spoločnosti. (tak by to malo byť, ak ide o nájomný vzťah.).
Tým, že A platí leasingové splátky za B sa vzťah zneprehľadňuje, lebo B-leasingový nájomca potom nemá účtovný doklad na základe, ktorého si znížuje svoj záväzok voči leasingovej spoločnosti.
Doporučujem čím skôr dať daný vzťah do súladu so skutočnosťou a nebude problém.