Myslim, ze je to skor na poradu s detskym psychologom, ako na diskusiu na nete.

A čo je na tom divné? Môj najstarší sa tiež hrával viac s bábikami, v jasličkách aj škôlke takmer všetky deti (vrátane chlapcov) po prezlečení utekali ku kočíkom a keď sa stretli pri kočíku viacerí, hneď sa strhla hádka. Nakoniec škôlka musela dokúpiť nejaké kočíky. Ale nebadám na ňom teraz v dospelosti nejaké kazy.

Tiez si myslim, ze je to v poriadku,
ja som sa zase ako mala hravala s autickami, a teraz som normalna, teda aspon myslim :-)

V tom veku by som ešte nemala obavy. Moji synovia sa hrávali s bábikami, kúpali ich, prezliekali, aj nechty im namaľovali. A potom im ostrihali aj nechty aj s prstami Dokonca som im musela kúpiť aj bábiky s vlasmi aby ich mohli česať. Pre bábiky mali aj domček s nábytkom, záclonami aj kobercami. Dlho ich tie hry s bábikami držali až ma s tým zneistili. Ale potom /ten starší bol prvák/ namaľovali bábike do rozkroku kosoštvorec s čiaročkami a moje pochybnosti sa rozplynuli. Dnes už majú svoje manželky a dokonca mám aj vnúčatká A moja mladšia vnučka /čerstvá trojročná/ má zase slušnú zásobu autíčok. Na jej prvé narodeniny sme miesto bábiky kupovali autíčko Kočík a bábiky sú až na konci jej záujmov.

Moja dcéra sa hrávala s autíčkami, pretože to videla u svojho staršieho bračeka. Bábiku zobrala do rúk asi 2x. Vyzeralo to, že z nej bude "chlapčisko", ale teraz sa už venuje "dievčenskému parádeniu".
Suseda má asi 2-ročného chlapčeka a keď idú do obchodu alebo von, malý si berie kočiarik s bábikou.
Myslím, že v tomto veku (4 a 1/2 roka) je to bežné, že sa deti hrajú s tým, s čím sa hrajú ich súrodenci, kamaráti...

Čítala som o tom pred časom odborný článok a je to úplne normálne. Deťom sa to nemá zakazovať, alebo sa im preto vysmievať. Takže žiadne obavy

Buď rada, že je odmalička na "baby"

exmanželka, vôbec sa nad tým netráp, aj môj syn vláčil bábiku na autíčku, natrhal jej kvietky, pobozkal ju a vozil ju po záhrade, deti sa hrajú s hračkou, aká je im milá, možno sa chcú o niekoho starať, prípadne byť gavaliermi, alebo je to jednoduchšie niečo iné, čo majú iné deti v ich okolí, preto netreba hneď mať obavy a zaraďovať ho do skupiny štvorpercentných. Moji vnuci mamininu bábiku zo svadobného auta nútili cikať na šerblík, prezliekali ju a volali ju Jano, no a teraz beda každej sukni v okolí, za každou sa točia ( teda aspoň sa tak hrdinsky tvária, že sú už chlapi). Ak uvidíš, že by sa k ničomu neskôr obracal záujem chlapčeka, až potom by som išla za psychológom.

Ja som bol na tom ešte horšie v detstve-ja som spával dlho s medvedíkom, našťastie mi to nezostalo nastálo...

No preto, lebo keď si predstavím dospelého muža ( skoro som napísala starého) ako leží v medveďom brlohu s macom v náručí

Aj keď,vyskúšať treba všetko v živote,no nie?

Stanko a si si istý?? Sem tam sa mi zdá, že v niektorých témach na niečo mrmleš

mrmlem?,hmhm

nevieš že medvedi mrmlu, brmbrm ? Keď som sa ako malá na niečo jedovala...tatino mi povedal " no čo stále mrmleš ako medveď" ...ale to si robim srandu na ten tvoj výrok o medvedíkovi nechápeš

Slávka, ale ja vobec niesom medveď-ja som také malé prítulné mačiatko(stokilové)

Myslím, že tvoje obavy sú predčasné a zbytočné.

Nedá mi to nepridať jednú reklamu, ktorá sa sem hodí ako zadok na šerbel:

dobrééé tibor...

neviem čo na to povedať. ja mám syna presne v tom veku. každý naokolo mi hovorí, že je to normálne keď sa chce hrať s bábikou a kočíkom. možno to aj je. ale mne to strašne trhá oči a jednoducho to neviem stráviť. tak mu vždy radšej vysvetlujem, že on je chlapec a s bábami sa hrajú dievčatá. samozrejme mu niečo sľúbim ak bábu odloží. našťasti autá, futbalovú loptu, pištole, dinosaurov a pod. má oveľa radšej ako bábiky s kočíkom, tak to ma teší.

Nedá mi to predsa len napísať niečo k tomuto.

Trápi vás to, že sa vaše dieťa nehraje s hračkami, ktoré sú určené pre jeho pohlavie. Keby ste mali postihnuté dieťa (či už mentálne alebo fyzicky) verte mi, že by ste boli náramne šťastní, že vôbec nejakú hračku dokáže zobrať do ruky a zahraje sa s ňou. Píšem to preto, lebo sa pohybujem medzi ľuďmi, ktorí majú takto hendikepované deti a je pre nich niekedy nepochopiteľné, aké strašne vysoké nároky majú niekedy rodičia zdravých detí na svoje ratolesti. Videl som mamičku, ktorá prepleskla svojho asi 3 ročného synčeka, lebo mu padla zmrzlina. Chudáčikovi bolo asi viac ľúto tej zmrzliny, ako hubovej polievky od mamy.

Deti nie sú počítače, ktoré sa riadia vopred naprogramovanými procesmi. Deti majú svoje vlastné predstavy a názory, hoci to niekedy neakceptujeme. Keď chodíme s dcérou na rehabilitáciu, tak lekárka pozrie do "tabuliek" a skonštatuje, že dcéra by už mala robiť to a to. Neberie ohľad na jej hendikep.

Preto exmanželka aj prípadní budúci stráchajúci sa rodičia, nebuďte na deti tak prísni, dajte im priestor na sebarealizáciu. Nehanbite sa za to, že syn pôjde von s bábikou. Pre deti to nie je nenormálne, len my dospelí sme si určili, že by to malo byť tak alebo tak. Ak sa mu páči bábika, tak mu ju kúpte. A buďte vďační za to, že je zdravý. Lebo zdravie si začnete ceniť, až keby vám chýbalo.

Krajsie , lepsie a citlivejsie sa to uz ani snad neda napisat. Tolko pravdy, citu, lasky a pochopenia som uz davno necitila, ako z tvojho prispevku. Suhlasim s tymto nazorom a dakujem za tvoj nazor, z ktorym sa uplne stotoznujem.