A správa sa dotyčná učiteľka takto iba k tvojmu synovi alebo k viacerým deťom?

Ním je posadnutá... Nemá rada ešte asi 5 detí (no detí). Myslel som si, že nový šk. rok bude zmena. Ale nieje. To, čo mu teraz spravila nemôžem sem napísať, lebo ak chodí sem tak príde na to, že hľadám pomoc a radu a bude peklo.

Ja vidím krajnú hranicu požiadať advokátsku kanceláriu aby začala vo veci konať. Ale budeme od toho momentu vo vojne...

Rodičom tých ostatných šikanovaných detí to nevadí? Keby ste sa spojili a spoločne všetci napísali sťažnosť na riaditeľstvo s kópiou na krajský školský úrad?

Taký pokus bol pred rokom v inej triede. Riaditeľka to zmietla pod koberec a deti si to odniesli...

ak je takych deti viac, tak mna napadlo spomenúť zmenu školy. Toho sa totižto teraz školy dosť boja - znižujú sa im tým financie.

Ale inak, riešenie takéhoto problému je veľmi, veľmi ťažké. Ideálne riešenie neexistuje. Dobré by bolo, keby bol syn tak silný, že sa naučí danú učiteľku ignorovať. Vždy sa naučí najlepšie, ako sa dá a ostatné nebude počúvať. Lebo čo si budeme nahovárať, takéto správanie zažije v živote snáď každý z nás.

U nás sme podobný problém riešili v školke - tam a šťastie sa po roku učiteľky zmenili. Ale aj tak tá jedna občas zastupovala. Ale to sme už akosi zvládli.

Vlastne svojim spôsobom máš pravdu... V živote akoby to našiel...

Ale keď sa sťažnosť pošle "vyššie", tak riaditeľka bude musieť konať, nie? A hlavne, ak sa pod sťažnosť podpíše viac rodičov.

Syn mal tiež podobný problém s triednou učiteľkou. Našťastie sa to vyriešilo k spokojnosti žiakov, učiteľku prepustili, nakoľko sa u nej zistilo aj požívanie alkoholu.

Ďakujem za radu... Lenže mám obavu pomsty... Vieš... V - ako vendetta ... :-D

asi boj voči učiteľke bude dosť márny a hlavne sa môže obrátiť proti synovi.

Ale posilňovanie jeho sebadôvery a naučiť ho ignorovať blbé útoky sa mu ešte v živote mnohokrát zíde. Aj ked je to hodne ťažké.

Ale keď sa nikto proti nej nepostaví, bude pokračovať vo svojom šikanovaní ďalej. A každé dieťa to znáša ináč. Neviem, ako toto šikanovanie znáša Tvoj syn (či si už viac-menej zvykol, či to poznačilo jeho psychiku...). Možno by som ešte skúsila psychologickú poradňu a ak by záver bol, že dieťa je šikanované, priložila by som toto vyjadrenie k sťažnosti. Ak je situácia naozaj vážna, môžeš sa obrátiť na zriaďovateľa školy, na školskú inšpekciu, ombudsmana pre práva detí...

Charon, ale keď sa dáte všetci dokopy a napíšete na Ministerstvo školstva SR, tak to riaditeľka nezmetie pod koberec. Dobre by bolo doložiť skupinový posudok od psychologičky, že deti sú šikanované, čím majú sťažený vyučovací režim. Predsa jedna riaditeľka a jedna učiteľka si nemôžu robiť donekonečna čo chcú.

Charon choré bude to, ak rodičia šikanovaných detí nezasiahnu. Majú predsa zodpovednosť za svoje deti, sú na ZŠ. Svojvôľa pani učiteľky je nehodná jej povolania, aj poslania.

Napada ma moznost audiovizualne zaznamenat, ako si ta nula (prepacte za vyraz, ale nedokazem pouzit vyraz ucitelka, clovek, zena...) lieci svoje komplexy. Neviem ale, ci je taky dokaz pripustny pred sudom (v pripade, ze by ste to chceli tahat az tam), ale urcite si nejake vyuzitie najde, myslim mimosudne. Su to temy, ktorych sa masmedia radi chytaju, takze mozno by ste mali stastie.

Ako tu uz niektori povedali, tvojmu synovi to moze pomoct v zivote, ale to uz musis vediet ty a hlavne on, ci sa cez to dokaze preniest. V kazdom pripade, celkom ina situacia je, ak sa to prejavuje aj na jeho prospechu z daneho predmetu. To uz potom nie je nieco, co ho moze iba psychicky posilnit, ale v prvom rade mu to obmedzuje moznosti jeho dalsieho studia (co asi nechcete).

Dalsia vec je, ze taka ''ucitelka'' nema na skole co hladat. Buzeracia a sikanovanie do skoly urcite nepatria a uz vobec nie zo strany ucitela. A ked je riaditelka taka neschopna, ze si nevie poradit s konfliktom zaujmov, tak je to asi na rodicoch. Ako Blanka povedala, niekto ju musi zastavit, lebo urcite v tom bude pokracovat. Tvoj syn odide, ale ona to asi bude robit, dokym tam bude ucit. Rozhodne by ste sa mali vy, rodicia tych piatich deti, spojit a stazovat sa. Ak to podporite dokazmi a urobite okolo toho cirkus, snad sa to podari vyriesit.

Alebo je tu aj lahsia cesta - zmenit skolu, ak je to teda mozne (myslim, ak je nablizku viacero skol). V kazdom pripade prajem vela stastia a sil.

Pokiaľ je to na ZŠ , ako je to tento prípad , ešte to ako tak ide ....
Je síce jasné , že zmena kolektívu , prostredia je nutná obeta , ale čo už ? Pre dobro dieťaťa je potrebné pouvažovať aj nad takouto eventualitou , nakoľko je známe že sťažnosťami sa v tomto štáte niekedy nič nedeje ....respektíve ..." proti vetru sa onééé nedá .."

Mám s tým svoje skúsenosti zo strednej , hopkal si na mňa ruštinár a bol som v prdeli ...dodnes na neho s " vďakou " a otvoreným nožíkom spomínam , taký to bol láskavý " pán profesor " / síce - o mŕtvych len dobre ../

V takých prípadoch, ako je Tvoj (Tvojho syna), je každá rada dobrá. Môžem Ti povedať, ako by som to riešila ja. V prvom rade by som sa porozprávala so synom. Už je dosť veľký na "dospelácky" rozhovor. Vysvetlila by som mu, že s takýmito ľuďmi sa v živote ešte veľakrát stretne a musí sa naučiť s nimi žiť. Je to veľmi zložité, ale povedzme si na rovinu, všetci to poznáme. Jednoducho sa naučiť do značnej miery odignorovať takéhoto človeka, a napríklad si myslím, že keby jej ( s maximálnym sebazaprením) po tej siahodlhej tiráde na jeho hlúposť slušne poďakoval, asi by to tak skoro nepredýchala.
Druhý front by som otvorila ja, ako dospelá osoba, ktorá síce vie, že právny štát v našej republike je len ilúzia, ale ak má človek dobré nervy a je tvrdohlavý ako baran, dokáže takýmto ľuďom prinajmenšom aspoň znepríjemniť život. To znamená bojovať na inšpekcii, oficiálne u pani riaditeľky (ak by prišlo na lámanie chleba, nebude môcť len tak jednoducho vysvetliť, prečo odignorovala toľko sťažností), obrátiť sa na zriaďovateľa školy, ministerstvo školstva, prinajhoršom na médiá. Jednoducho písať všade a všade sa sťažovať. Neverím, že niekde sa to po vytrvalom úsilí nepodarí.
A ešte jedna vec. Neviem, prečo sa tak vehementne staviaš proti zmene školy. Z podobnej skúsenosti v rodine viem, že niekedy dokáže zázraky. A zo žiaka na prepadnutie sa na inej škole u iného pedagóga stal dvojkár.
Proste treba len bojovať. Naše deti sú náš poklad a nesmieme nikomu dovoliť ničiť im detstvo a k tomu patriace detské ilúzie tak zavčasu. Život im ich aj tak berie veľmi skoro. A aby to bolo v podobe nejakého zakomplexovaného neschopného učiteľa, tak to už je na mňa priveľľa. Čo Vy na to, pán Komenský?

Niečo podobné som riešila s mojim synom. Adoptovali sme ho keď mal 1,5 roka s tým, že po 1.triede, kde mal odobnú učiteľku som ho dala do súkromnej školy. Pokiaľ tam bola zakladateľka-riaditeľka školy, bola som maximálne spokojná. Starali sa o neho nielen o stránke ako učiteľky, ale ako aj mamky a kamarátky. Od tej chvíle s radosťou chodil do školy. Potom otvorili súkromné osemročné gymnázium, riaditeľka odišla do USA, kde aj zostala. Nastúpil nový riaditeľ a všetko išlo dolu vodou. So synom som chodila aj k psychologičke, zistili že je dislektik, disgrafik o čom bola písomne upozornená aj škola. Avšak pán riaditeľ nepovažoval za potrebné, aby informoval aj ostatných profesorov. Začal boj medzi synom a profesormi, pretože niektorí to vôbec neakcepto-vali. To bolo všetko len kapka v mori. Syn v roku 2007 nám skoro zomrel, Podstúpil operáciu lymfatických uzlín (za 8 dní - 4 operácie). Keďže to bolo tesne pred maturitou a musím podotk-núť, že išlo o súkromnú školu (mesačne som platila 1.700,-SK a z 10 mesiacov bol v škole len 2,5 mesiaca). Aby som sa veľmi ne-
rozpisovala, podstata bola v tom, že mi ho nechceli pripustiť k maturite. Začala som konať. Po všetkých interpeláciach zo strany psychlogičky, školskej inšpekcie som si zavolal priamo na ministerstvo školstva, kde mi zodpovedný pracovník pán doktor dal radu s tým, že keby som neuspela a nedalo sa dohodnúť s riaditeľom školy, mám zavolať nazad a bude to riešiť. Nakoniec syna pripustili k maturite a to nebolo všetko, pretože mu chýbali nejaké vysvedčenia z predchádzajúcich ročníkov, nechcel mi ich vydať s oddôvodnením, že to bude za poplatok. Vybavila som si aj to, pretože poplatok pýtal neoddôvodnene a poviem vám, že keď riaditeľ počuje moje meno má dosť.
Odporúčam Vám, nenechajte to na ľahkú váhu, pretože sa môže stať, že s dieťaťom začnú problémy psychického rázu a to bude najhoršie čo sa môže stať.
Prajem Vám veľa zdaru.

Prestup na inú školu by som brala ako poslednú možnosť. Prečo by si moje dieťa malo teraz zvykať na nových spolužiakov (je to tiež záťaž na psychiku), ak chodí teraz na ZŠ niekde blízko bydliska, prečo by malo teraz niekam dochádzať a koniec-koncov, kde je záruka, že na inej škole sa zase nenájde učiteľ/učiteľka, s ktorým bude mať moje dieťa zase problémy?

Sorry, možno už problémy nebudú

Uvažovala by som o tom, keby malo problémy s danou učiteľkou len moje dieťa. Ale ak ich má viac detí, ako píše Charon, tak to nie je riešenie zutekať... neviem teda nakoľko závažné je to šikanovanie, či je to proste len "nepadnutie si do oka", alebo je to "psychické týranie".

Riešim len "záruku" šikanovania, optimizmu nezaškodí v tejto ťažkej téme