Nové Mesto - Terasa [upraviť]

Intenzívna výstavba najväčšieho košiského sídliska Nové mesto (1965).

Skutočná masová sídlisková výstavba v Košiciach sa začala v 60-tych rokoch rozhodnutím vlády o výstavbe Východoslovenských železiarní, kedy bolo potrebné poskytnúť domov pre ich 25 tisíc zamestnancov s rodinami. Výsledkom bola výstavba satelitného Nového Mesta na západnom svahu mestskej kotliny, odkiaľ bol vždy skvelý výhľad na centrum mesta. Odtiaľ sa aj vžil názov Terasa, ktorý sa jedine používa u Košičanov na rozdiel od symbolického Nového Mesta, ktorý dokonca nepoužíva ani administratíva, keďže sídlisko spolu s obytnou lokalitou Popradská vytvára mestskú časť Západ, a tak zostáva Nové Mesto iba historickou reáliou. Obytný súbor bol plánovaný pre 60 000 obyvateľov, čo ho radí vo veľkosti sídlisk na Slovensku na druhé miesto po bratislavskej Petržalke. Sídlisko pretína v strede Trieda Slovenského národného povstania, kade vedie veľkokapacitná električková trať na sever i juh centra a rýchlodráhou priamo do VSŽ. Sídlisko bolo taktiež ako jediné dobudované komplexnou občianskou vybavenosťou (zdravotné strediská, obchodné centrá, školské zariadenia a pošty) i vyššieho typu (nemocnica, kino, univerzitné fakulty) s celomestskou pôsobnosťou (pasové oddelenie polície, budova krajského ÚV KSČ - dnešný magistrát mesta z roku 1985). Nové Mesto následnou výstavbou ďalších sídlisk sa dobou plne urbanisticky zakomponovalo do mechanizmu mesta a v súčasnosti už plní sekundárnu úlohu centra mesta, čo sa ešte len prejaví pri ďalšej výstavbe v oblasti tvz. asanačného pásma (t.j. pozostatok domovej zástavby v okolí Ružovej, určenej na zbúranie).

V rokoch 1954 - 1956 vznikali prvé košické sídliská hneď v niekoľkých lokalitách súčasne. Košice I. na Juhu v okolí Pasteurovho námestia a Košice II.