Zacnem trosku teoreticky. Keby si robil skusku betonu v tlaku, tak nameras nejaku tlakovu pevnost, u beznych betonov cca 30MPa. Ak by si tu vzorku natahoval, tak ju pretrhnes cca pri 2,5 - 3,0 MPa. Teraz ked si vezmes nosnik, alebo jednoducho ohybany prvok, tak sa nejako deformuje, tak aby mal minimum potencialnej energie. Z tohto deformovaneho tvaru vide urcita krivost v jednotlivych prierezoch a tomu prisluchaju ohybove momenty.
Co sposobuje ohybovy moment v priereze? V pruznom stave vzniknu na jednej strane tlakove napatia a na druhej strane prierezu tahove. Pri obdlznikovm priereze rovnakej velkosti. Takze by si mohol vyuzit beton len na 2,5MPa, inak sa prvok zlomi. Tuna ludia vymysleli nasledujucu vec: vyuzime beton na 30MPa a tie tahove napatia prisudme oceli, ktora ma rovnake vlastnosti aj v tahu aj v tlaku. Takto vznikol zelezobeton.
Teraz je otazka? Ako urcit tie oblasti,kde vznikaju tahove napatia a kde treba vlozit nosnu vystuz? No treba urcit deformovany stav, tomu prisluchajucu krivost a ohybove momenty. Moment je sila x rameno. Rameno je dane cca vyskou prierezu a sila je sila v betone a sila vo vystuzi,ktore si rovnako velke. Tahovu silu prenasa vystuz. Oblasti, kde vznikaju tahove sily urci statik vypoctom, casom uz vie,kde to na konstrukcii je a vie poradit aj bez vypoctu. Bez statickej schemy konstrukcie sa to neda.
Strop Wienerberger je sustava prostych nosnikov, ulozenych na 2 koncoch. Tahove zony su na spodu nosnika a je tam predpinacia vystuz. Nic tam netreba dokladat. Ked vsak mame schemu mur-nosnik-mur-nosnik-mur, tak nad strednym murom vzniknu na vrchu prierezu tahove sily. Tam treba dolozit nosnu vystuz 2 cm od horneho okraja. Horna nadbetonavka sa vystuzi kari sietami, to nie je nosna vystuz, to je konstrukcna a len " drzi" nadbetonavku pokope. Cely tento strop sa ukoncuje vencom, 4 pruty + strmienka, postacia 4fi 10 a 6ky strmienka.

Super, velmi pekne dakujem ciners, zase som sa nieco nove (a skutocne poucne) naucil. Aspon trochu aj ked iba minimalne zacinam rozumiet aj tomu co budeme robit. Mna len trosku prekvapilo to, ze v nosnikoch na ich reze som videl iba take tenke drotky, ako keby pospletane ocelove lano (ale ziadny poriadny roxor) preto som nevedel ci nieje vhodne dat aj tam nejaku vystuz... No ale ako vidim, dolezite bude dat vystuz aj nad mury (tak radsej vytiahnem tie roxory co su 1 cm nad nosnikmi, kde prakticky nemaju vyznam a dam ich nad nosne mury - krajove a stredovy). Mam aj 6ky na strmienka takze vyuzijem aj tie (v strednom nosnom mure mi ide kanalizacia, voda...) ta tam to trochu uhnem. Obaja odbornici, ktori mi radili, ze nad murmi zelezo nema ziadny vyznam teda u mna trochu stracaju na dovere. Ozaj, to zakoncenie nad murmi je teda skutocne aj v tomto pripade potrebne 4 prutmi spojenymi strmienkami (z 3 stran je, resp. bude suteren obkoleseny hlinou), alebo staci iba tie 4 pruty pocas betonaze tam len dat a poupravovat v tuhnucom betone? (a ak strmienka, ktore ich budu drzat, stacia tak po metri?). Som velmi rad ze nieco taketo ako porada pre stavbu existuje - a este raz vyjadrujem svoju obrovsku vdaku ciners.

Potiaž je v tom, že ľudia vymýšĺajú ako by si za každú cenu zjednodušili prácu.

Preto zaboha nechcú nič podšalovať a všetko by chceli riešiť hotovými nosníkmi.

Ale deka je deka! Do nej sa daju vložiť "hupy", preklady ponad otvory, a schody sa dajú nadpojiť na deku a vyhoda toho je, že sa dá všetko zabetonovať na 1x a nepochybne takto je to pevnejšie ako nejaké preklady, hurdisky a podobné riešenia z núdze.

Najsilnejšie konštrukcie su monolitické ešte raz MONOLITICKÉ ŽB konštrukcie !

Tie tenké popletené drôtika to je tá predpätá výstuž.Je to lano alebo lanko ktoré sa napne zaleje betónom ,nechá stvrdnúť.
Obaja odbornici, ktori mi radili, ze nad murmi zelezo nema ziadny,NIE SÚ ODBORNÍCI.
Na veniec je nutné poviazať tzv armovací kôš.Strmienka sa dávajú max po 25 cm.Mám x fotiek naviazaných armatúr na stropoch ,ak máte záujem pošlem.
http://www.wienerberger.sk/servlet/S...=1182152969727

http://www.wienerberger.sk/servlet/S...=wb_sk_home_sk

Ok, super, takze hor'sa do vyroby venca. Uz mi zostava iba jeden detail - ako presvedcim svokra (murara na dochodku), ze ten veniec tam musi byt aj so strmienkami? (On je zastancom toho ze ziadne zelezo nad murmi...) Nejaky prakticky priklad by to chcelo... (btw. 220870. ak mate nejake vhodne priklady ako pisete, s radostou si ich pozriem - bud link na nejaky ftp, alebo ak sa zmesti tak priamo na PM...) Este raz dakujem a verim ze tato tema pomoze aj ostatnym, ktori nemaju celkom jasne kam so zelezom nad wienerbergerackym stropom...

Google má kopu fotiek vencov,armatúr a pod.http://www.google.sk/images?hl=sk&q=...og&sa=N&tab=wi
http://www.google.sk/imgres?imgurl=h...26tbs%3Disch:1

Ok, vdaka. Velmi dobre je to vidno napr. tu: http://www.wienerberger.sk/servlet/S...e&gallery=true ale ... ako by som nejako jednoducho vysvetlil svokrovi, preco musi byt vo venci zelezo so strmienkami kazdych 25cm (napr. ak by tam neboli tie strmienka, mohli by popukat steny, alebo by mohol dokonca spadnut strop alebo nieco podobne?) Ak mu to nevysvetlim tak mi povie ze ziadne strmienka do venca davat nebude - je to sice murar na dochodku ale hladam nejaky jednoduchy priklad, ktorym by som mu to vysvetlil...

Strmienka preberaju smykove sily od toho, ze veniec je namahany krutenim od stropu, prebera smykove sily od vodorovnych reakcii zo strechy a smykove sily od nerovnomerneho sadania. To tam nie je len tak naparadu. Padnut nepadne, len sa vytvoria smykove trhliny, zacne korodovat vystuz a dalej si uz nejaku zlobu na svokra domysli )

Nemožné a nepravdepodobné že sa to podarí.Dôchodci sa ťažko presviedčajú.

Pozerám, že po dlhej dobe veľmi zaujimva téma. Pre foto inšpirácie odporúčam stranku http://www.arma-mont.sk/stropy.html. Keď už tu sú takí odborníci, chcel by som sa opýtať pár dotazov, ktoré sú pre mňa otázne. Čím podkladať železo na strope? Ako je na obrázku 1, robotníci ho podkladajú kuskami dlažby. Videl som aj podkladanie kameňom či polystyrénom. Čo je najlepšie alebo či to potom vydrží a ten kameň sa odtiaľ nepoberie smerom k podlahe Ďalej obrázok 2, vo venci je vymedzenie dosiek pomocou dreených vzpier, to isté ako v predošlej otázke, nešpatí to drevo potom vo venci časom? A Obrázok 3, zaujalo ma betónovanie schodov naraz so stropom, no nemalo by sa do každého schodu vkladať železo aj vertikálne takto ako je to na Obrázku 4? Za odpovede ďakujem.

No to by aj mna zaujimalo. Ked sme betonovali dosku, vsetko drevo cim bolo podoprete zvnutra som pocas betonaze povytahoval - osobne si myslim, ze drevo v betone nieje prilis vhodna kombinacia...

to drevo sa vybera ked tam zatecie beton

Armatúra na deke sa môže podkladať kúskami tehliel,kameňmi, narezanými roxormi,drevo a polystyrén nie sú vhodné.Dosky z venca sa vyberajú v priebehu betonáže,nieje vhodné aby tam zostávali.Do jednotlivých stupňov schodov sa železo vertikálne nedáva .

Anglicania vystuzuju aj tie stupne a videl som statika, ktoreho ked investor nahneval, tak mu just vystuzil aj tie stupne schodov, ale to len ako taka pikoska. Normalne sa stupne nevystuzuju, berie sa to len ako zatazenie, nie sucast nosnej konstrukcie. Ak ste velmi precizny, tak na podkladanie vystuze existuju aj hotove vyrobky, no skor je to na RD vyhadzovanie penazi.

Vratim sa naspet k teme... Sice sme svokra uplne nepresvedcili, takze vystuz do venca sme si robili sami (ja s manzelkou a detmi - strmienka nam spravil dedko) po veceroch ked som skor chodil z roboty, preto nam to tolko trvalo.. prikladam obrazky a chcem sa spytat, aku rozdelovaciu vystuz by ste doporucili? Staci karisietovina 6ka (uz mam kupenu)? alebo aj nejaka roxorova rozdelovacia vystuz napr. 10ka kazdeho pol metra a na to kari? Ak vidite este nejaky nedostatok, upozornite ma prosim... (pdf vykresov prilozene v titulku)
Vopred vsetkym dakujem.

Ak vidite este nejaky nedostatok, upozornite ma prosim
Strop nemáte odizolovaný (IPA-u) od základovej platne.

Vďaka za radu, len sa ešte spýtam, kde konkrétne? Dvojitú izoláciu (foalbit+glasbit) mám potiahnutú od základ. platne suterénu (vaňa) až po vrch, kde je prepojená tiež s dvojitou izoláciou základ. platne 1.NP. Pýtal som sa viacerých či odporúčajú dať izoláciu aj pod nosníky, ale všetci mi tvrdili, že tam izolácia nepatrí. Aj v návode k montov. stropu porotherm je písané, že až na poslednom poschodí sa má pod nosníky podložiť ipa (strop porotherm), inak sa vraj nemá podkladať nič... Izolatér mi radil, aby som ešte vrch betónu natrel penetrákom (asfalt). Možno sme sa nepochopili, 220870 - mysleli ste podložiť pod nosníky ipu alebo niečo iné?

Ešte doplním, že plánujem ešte natiahnuť 10ky z každého nosníka aj ponad tú základovú dosku 1NP potiahnutú lepenkou až na koniec, myslíte, že by bolo vhodné aj na konci tej zaizolovanej základovej dosky pre 1NP, ktorú vidíte na predch. obr. spraviť taký nižší pseudo veniec zo 4 želiezok, alebo iba 1roxor 12ku a k nej priviazať tie 10ky čo budú trčať z nosníkov?
Ono je to taký zložitejší prípad, keď 2/3 domu budú podpivničené a 1/3 nebude (pdf v titulku diskusie) ale snáď to nejako dostaviame...

Mozete spravit ten maly vencek 4fi 8 a strmienka fi 6 po 40cm, nezabudnite do debnenia vlozit tep.izolaciu.

Veniec mam samozrejme rieseny vencovkou +polystyren ale do debnenia nad zakladovu dosku 1NP ako? Myslite okolo tych dosiek co su tam na obsalovanie? Ved potom ten polystyren bude vidno z vonku, bude to ok?