Možno vo väčších mestách sa ľudia obracajú s predajom na realitky, ale napr. u nás sa ľudia snažia predať najskôr sami, aby sa vyhli ďaľším poplatkom.Dávajú si inzeráty do miestnych novín. Kto si určí reálnu cenu, zväčša nemá problém predať.
Ale niektorí predávajúci si myslia, že za starú "búdu", ktorá vyžaduje kompletnú rekonštrukciu ( alebo zrovnanie so zemou), dostanú "majland".
Ked nemôžu predať, tak sa obrátia na realitky, myslia si, že realitky dokážu zázraky. Poznám viacero nehnuteľností vo svojom okolí, ktoré takto majitelia predávajú už aj 2-3 roky. Hoci im tam chodí veľa záujemcov, nie sú ochotní z ceny zľaviť, stále ceny držia niekde v oblakoch... nehnuteľnosť chátra a stráca na hodnote.Ale to si neuvedomujú, lebo stále vidia v tom domčeku ten útulný domček z pred mnohých rokov a majú nejaké spomienky...
Je rozdiel predávať nehnuteľnosť vo vychytených oblastiach, vo väčších mestách, alebo v regiónoch , kde je veľká nezamestnanosť a priemerné platy sa pohybujú veľmi nízko. To si veľa predávajúcich neuvedomuje, vidia len tie miliónové ceny na internete, alebo sa držia "dobrých rád" od príbuzných, ktorí žijú vo väčších mestách.
Nechcem sa zastávať realitiek, ale čo má maklér z nehnuteľnosti, ktorú chodí dva roky ukazovať aj dva krát do týždńa a nepredá kvôli vysokej cene?
Myslím, že chyba nie je vždy v realitkách, ale často aj na opačnej strane.
Píšem z vlastnej skúsenosti, lebo som nedávno absolvovala zopár obhliadok nehnuteľností.
Potvrdilo sa mi to, že ked majiteľ ( predávajúci) začal rozhovor, s tým, že sme najmenej 20ty v poradovníku záujemcov a mali by sme sa rýchlo rozhodnúť, tak bude mať nereálnu predajnú cenu a vždy som po čase objavila túto nehnuteľnosť v ponuke realitnej kancelárie. Samozrejme, majiteľ cenu neznížil, ale skúša šťastie...