Jana Acsová Na základe vyššie uvedeného mi vychádza, že príjem podľa § 16/1/c by podliehal zrážkovej dani, keby zmluva nehovorila inak. Ale zmluva s ČR zdanenie podľa môjho názor vylučuje.
Jedine, že by DÚ posúdil poskytované služby ako služby podľa článku 12 ods.3a) Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s ČR. Bolo by dobré vedieť, na základe ktorého článku zmluvy s ČR DÚ usudzuje, že z predmetných platieb za služby mala byť zrážaná dan vo výške 10%.
Podstatné je správne definovanie druhu príjmu. Sú teda finančné analýzy a plánovanie cash flow informácie vzťahujúce sa na priemyselné alebo obchodné skúsenosti? Z tohto by som vychádzala.
Článok 12
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Licenčné poplatky uvedené v odseku 3písmene a) sa však môžu zdaniť aj v tom zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak
je však skutočný vlastník licenčných poplatkov rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto uložená nepresiahne 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov.
Príslušné orgány zmluvných štátov vzájomnou dohodou upravia spôsob aplikácie tohto obmedzenia.
3. Výraz „licenčné poplatky“ použitý v tomto článku označuje platby akéhokoľvek druhu získané ako odplata za použitie alebo za právo na použitie
a) akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného postupu, počítačových programov (softvéru) alebo
akéhokoľvek priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na priemyselné, obchodné alebo vedecké
skúsenosti, alebo
b) akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu vrátane kinematografických filmov a filmov alebo nahrávok a akýchkoľvek
iných prostriedkov obrazovej alebo zvukovej reprodukcie používaných na rozhlasové alebo televízne vysielanie s výnimkou počítačových programov (softvéru).
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatnia, ak skutočný vlastník licenčných poplatkov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom
zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, svoju činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, a ak právo alebo majetok,
za ktorý sa platia licenčné poplatky, sa skutočne viažu na túto stálu prevádzkareň. V takom prípade sa uplatnia ustanovenia článku 7.
5. Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ktorého je platiteľ rezidentom. Ak však osoba platiaca licenčné poplatky bez ohľadu na to,
či je alebo nie je rezidentom niektorého zmluvného štátu, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň v súvislosti s ktorou vznikla povinnosť platiť licenčné poplatky, ktoré
idú na ťarchu tejto stálej prevádzkarne, potom sa predpokladá, že tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza.
6. Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom licenčných poplatkov alebo medzi obidvoma z nich a treťou osobou
suma licenčných poplatkov vzťahujúcich sa na použitie, na právo alebo na informácie, za ktoré sa platia, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným
vlastníkom, keby takéto vzťahy neexistovali, uplatnia sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. Časť platieb presahujúca túto
sumu sa v takom prípade zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Celé znenie zmluvy s ČR v prílohe.