Takže môžeme zrekapitulovať prvé vystúpenie slovenských futbalistov: dosiahli najlepší výsledok v histórii slovenského i novozelandského footbalu (tí zatiaľ mali na MS samé prehry...).
Z doterajších zápasov ma zatiaľ bolela hlava len z monotónneho tónu vuvuzely, dnes k tomu prispeli naši komentátori (to som na rozdiel od vuvuziel ľahko vyriešil prepnutím na iný kanál) a nakoniec z výkonu celého nášho tímu.
Tešil som sa na proklamovaný útočný futbal, ktorý naši sľubovali, akú majú chuť po víťazstve, ale asi ten pobyt v hoteli pri šípkach a stolnom tenise ich vyviedol z miery.
Nakoniec odhliadnuc od tej biedy, kedy absentovalo vlastne všetko - od myšlienky cez nasadenie, prihrávku, spracovanie lopty, využitie 100% šance Viteka - ako i naordinovaná taktika a zlé (resp. zbytočné striedania - o to sa predlžil hrací čas) trénera... Pritom v 88. minúte už tu bola výstraha tretieho stupňa - ale nepoučili sa. Tréner Weiss postrádal pred majstrovstvami sveta eufóriu na Slovensku z titulu účasti na MS; snáď mu dôjde, prečo je tomu tak. Nie je hamba prehrať s lepším súperom, ak som vydal dušu na trávniku - ale premrhať vyhraný zápas s outsiderom, to je už iné kafé.