Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne na rozviazaní PP dohodou, zamestnanec, ak chce odísť, musí dať výpoveď v zmysle § 67 ZP. Výpovedná doba je 2 mesiace a začína plynúť od prvého dňa nasledujúceho mesiaca odo dňa podania výpovede.
Ak zamestnanec nezotrvá počas výpovednej doby u zamestnávateľa, v zmysle § 62 ods. 3 ZP môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať náhradu v sume priemerného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac.
Čo sa mu môže stať, ak nepríde do práce?
V prvom rade zamestnávateľ mu na dni, kedy nenastúpil do zamestnancia, udelí absenciu, za každý deň absencie mu môže krátiť nárok na dovolenku o 1 až 2 dni. Nakoľko absencia je kvalifikovaná ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny, zamestnávateľ s ním môže okamžite skončiť pracovný pomer.
V druhom rade môže od zamestnanca požadovať náhradu škody, ktorú mu zamestnanec svojím konaním môže spôsobiť.

Dovolím si pridať citáciu zo Zákonníka práce:
§ 62 ods. 3 ZP Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

Akú má ten známy náplň práce? Skutočne vykonáva práce zaradené do prvého stupňa náročnosti práce?

"CHARAKTERISTIKY STUPŇOV NÁROČNOSTI PRACOVNÝCH MIEST
Pracovné miesta sú podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce zamestnanca vymedzené týmito charakteristikami:
a) pracovné miesto zodpovedajúce prvému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov,
b) pracovné miesto zodpovedajúce druhému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon ucelených obslužných rutinných prác alebo odborných rutinných kontrolovateľných prác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov, alebo prác spojených s hmotnou zodpovednosťou; výkon jednoduchých remeselných prác; výkon sanitárnych pracovných činností v zdravotníctve; výkon opakovaných, kontrolovateľných prác administratívnych, hospodárskosprávnych, prevádzkovo-technických alebo ekonomických podľa pokynov alebo ustanovených postupov,"

Ak vykonáva práce, ktoré spadajú do 2. stupňa, tak môže okamžite skončiť pracovný pomer podľa § 69 Zákonníka práce: "(1) Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti"

Nevyplatením mzdy sú aj nezaplatené nadčasy, príplatky za sviatky - ak ich zamestnávateľ zamestnancovi nedal, čo v dnešnej dobe je celkom bežný jav

Akosik som nepochopil, čo majú spoločné s výpoveďou stupne náročnosti? Veď ak niekomu nevyplatia mzdu, je jedno, v ktorom stupni je zaradený, výpoveď môže dať vrátnik aj riaditeľ odboru.

A unidat nikde nepísal, že by mu nevyplatili mzdu. Len chce skončiť okamžite. A to môže, ale následky si bude znášať sám.

Chobot, O.K., pýtam sa na tie následky.
P.S. Je to kuchár, po skončení sezóny o prácu aj tak príde!

Ak nenastúpi do práce, zamestnávatel mu bude písať absenciu, z tohto titulu krátenie dovolenky, následne okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Nebude to vadiť novému zamestnávatelovi takýto dôvod skončenia prac. pomeru ?

Navyše, zamestnávatel si môže uplatniť na súde náhradu škody (stáva sa to málokedy)

To máš také, ako keby si sa spýtal, či môže prejsť cez križovatku na červenú a ak prejde, aké to bude mať následky.

Samozrejme, že môže, následky to nemusí mať žiadne. Ale môže ho pri tom prichytiť policajt, môže mu napariť mastnú pokutu, môže mu zobrať VP. Možno tam nebude policajt, ale spôsobí nehodu, možno.... to je všetko v hypotetickej rovine.

Rovnako ako aj tvoja otázka. Možno sa nič nestane - odíde, zamestnávateľ bude jeden deň nasr.tý a hotovo. Môže mu ale skrátiť dovolenku, môže mu strnúť ten jedenplat (ak to mali dohodnuté), môže mu krátiť nejaké odmeny, môže mu robiť problémy s ukončením PP a zápočtovým listom, môže od neho vyžadovať náhradu škody, ak mu nejaká v tej súvislosti vznikne, môže mu urobiť zlé meno v okolí, ... Nevieš, čo všetko bude ochotný ten podnikateľ urobiť, aby mu skomplikoval život.

Majú spoločné to, že ak dostal len minimálnu mzdu a pritom vykonával prácu, ktorá spadá do 2. stupňa náročnosti práce, tak je to potom nevyplatenie mzdy:

"§ 120 Minimálne mzdové nároky
(1) Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len "stupeň") príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu."

(Možno by stačilo zamestnávateľovi pohroziť, že to zamestnanec spraví + oznámenie na inšpektorát + na políciu a zamestnávateľ by si rozmyslel, či nakoniec predsa len neskončia PP dohodou.)

Aha, však sa len pýtam, aby som vedel....

Asi som mala napísať "minimálny mzdový nárok" a nie "minimálna mzda", lebo to nie je to isté.

Zamestnanec podal výpoveď §67, dňa 30.6.2010,mal nárok ešte na 10 dní dovolenky, alebo prepadá keď dal výpoveď?

Nevyčerpaná dovolenka zamestnancovi neprepadá.
Keď si ju zamestnanec nevyčerpal, preplatí mu ju zamestnávateľ v poslednej výplate.

Dôvod skončenia PP nemá vplyv na preplatenie dovolenky. Ak má zam-nec ku dňu skončenia PP nejaký zostatok nevyčerpanej dovolenky, zam-teľ je povinný ju pri skončení PP preplatiť v poslednej výplate.

Aj vtedy ked dal výpoved zamestnanec?

Aj vtedy. Na pomernu cast dovolenky ma vzdy narok.

Dovolenku moze zamestnavatel skratit len za absenciu - o 1-2 dni za kazdy den absencie.

Tak ako som Ti odpovedala vo svojom príspevku č.13, dôvod skončenia PP nemá vplyv na preplatenie dovolenky. Ak si ku dňu skončenia PP zam-nec nestihol vycerpať dovolenku (alikvotnú časť), táto sa musí preplatiť. Je jedno, či PP skončil dohodou, zo strany zam-ca alebo zamestnávateľa.

Neviem, či ti predošlí ľudia odpovedali správne, ale nie je to tým, že by nevedeli, ale preto, lebo si uviedla málo informácií.

Neuvádzaš, či tých 10 dní je zostatok z ročného nároku, alebo zostatok alikvótnej časti. Pri skončení PP sa vypočíta len alikvótna časť nároky na dovolenku.

Takže uveď nasledujúce:

Aký má ročný nárok? (20 alebo 25 dní)
Koľko dní z toho čerpal v tomto roku?

Potom dostaneš presnú odpoveď.

Vrátim sa k tomu kuchárovi. Píšete, že "V druhom rade môže od zamestnanca požadovať náhradu škody, ktorú mu zamestnanec svojím konaním môže spôsobiť." Je nejako definovaná výška tej škody? Môžem si ako zamestnávateľ nárokovať napr. 10000 €?. Jedná sa o to, že asi známy naozaj odíde. ( Sú tam dvaja, druhý zostáva . Zamestnávateľ vie o odchode temer 2 týždne, na dohodu nechce pristúpiť, známy hľadá náhradu. ).

Horna hranica vysky skody nie je definovana, skodu musi majitel preukazat a uplatnit si na sude.

Môžeš si nárokovať, koľko chceš , len musíš pred súdom preukázať, že ti skutočne vznikla škoda v takejto výške.

Poslal žiadosť o skončenie prac.pomeru dohodou písomne a dostal zamietavú odpoveď ? Alebo je to len slovný ping-pong medzi zamestncom a zamestnávatelom ?

Požadovanú náhradu škody je potrebné aby zamestnávatel preukázal súdu. Pri súčasnom počte nezamestnaných to tak lahké nebude (iba ak by Z-ľ svoj vlastný podnikatelský neúspech chcel kompenzovať cez vymáhanie škody od zamestnanca).

Na druhej strane - ak s ním rozviaže prac.pomer z dôvodu hrubého porušenia prac.disciplíny, môže s tým mať niekedy problém pri hľadaní práce.