Prosím, poraďte.

Neviem, možno sa mýlim a niekto ma opraví, ale ako môže niekto pre Vás sprostredkovať bez živnosti podľa obchodného zákonníka? Veď na sprostredkovateľské služby treba živnostenské oprávnenie. Aspoň ja tak popri inom robím tiež.

A keby pre nás robil podľa obč. zákonníka ? Alebo nemôže vôbec vykonávať túto činnosť , iba ak sa zaregistruje ako SZČO ?

Čo nám hrozí, ak s takouto FO / nie je SZČO / uzavrieme Zmluvu o sprostredkovaní ? Je neplatná??????

Na občiansky zákonník nepotrebuje. Napríklad príkazná zmluva....

Ďakujem, ale predpokladám ,že čo sa týka dani z príjmu, tak je to na ňom.

Môže pre vás pracovať na základe § 642 OZ aj keď nemá živnosť, bude sa registrovať na DÚ ako obchodný zástupca a bude mať DIČ.
Províziu mu nezdaňuješ, je to jeho povinnosť si provízie a iné prípadné príjmy zdaniť po skončení zdaňovacieho obdobia, teda roka.
Žiadne hlásenie na DÚ neposielaš, pretože finančné toky idú cez bankový účet, a nie v hotovosti. Naviac, aj pri hotovostných platbách je tá suma 100.000 Sk a viac za rok.

Moc ďakujem.

Podľa mňa ak nemá živnosť, nemôže uzatvoriť zmluvu o sprostredkovaní podľa §642 Obchodného zákonníka. Na tento § sa vzťahujú všeobecné ustanovenia (§261), kde sa hovorí, že táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi atď.

Ale nie som expert na Obchodný zákonník. Ak to nejaké iné ustanovenie mení, oprav ma.

Ahoj vsetci. Tak ja som dnes ostal trochu na pochybach. Nasa spol. ma uzatvorene so svojimi "dealermi" sprostredkovatelske zmluvy (tito dealery, nie su zivnostnici - tuto pracu vykonavaju mimo HPP, popripade su to zeny na materskej, nezam., dochodcovia, atd)., podla Obchodneho zakonnika §642 v navaznosti na §262. Domnievam sa, ze sprostr. zmluvy podla obch. zakonnika nemusia mat medzi sebou uzatvorene len pravnicke subjekty, ale tato zmluva moze byt uzatvorena aj medzi napr. s.r.o. a fyzickou osobou (v nasom pripade takyto clovek nepracuje na zivn. list, ale jeho prijmy mozme charakterizovat ako nahodile).
Provizie, ktore vyplacame nasim dealarom si zahrnujeme do danovych vydavkov podla Zakona o dani z prijmu, §19 ods. 4.
Kedze tento zakon sa odvolava na obchodny zakonnik (nie obciansky, inak by sme mali s dealermi podpisane zmluvy podla obc. zak.) bolo nutne s nasimi dealermi uzatvarat prave zmluvy podla obchodneho zakonniku. Treba poznamenat, ze v tejto SZ je jasne povedane, ze cinnost dalera je nahodila a nepravidelna a nenaplna znaky podnikania.
Rad by som sa spytal nasledovne: maju tito dealeri registracnu povinnost pre DPH? Ak ich cinnost nenaplna znaky podikania, prideli im DU IC pre DPH? Ak ano maju platit preddavky do Zdravotnej a socialnej poistovne? Je to podobne ako u sprostredkovatel doplk. doch. poistenia, ktori sa stavaju po obdrzani licencie SZČO?
A v poslednom rade, myslite si, ze mozme mat s takymito subjektami podpisane sprostr. zmluvy podla obchodneho zakonnika?
Dufam, ze mi svojimi prispevkami a radami pomozete. neviem ci som dostatocne vystihol podstatu problemu, pretoze tento prispevok pisem po precitani prispevkov vo fore, ktore som vyhladal a v tejto oblasti sa velmi nevyznam.
Vopred dakujem .

Uvediem veci na pravú mieru. Skutočne je možné dohodou zmluvných strán upraviť skutočnosť, aby sa ich záväzkový vzťah riadil Obchodným zákonníkom v zmysle § 262, ods.1. Je pravdou, že sprostredkovanie sa má vykonávať predovšetkým na základe živnosti, avšak pri vykonávaní niektorých špecifických činností, pri ktorých sa vyžaduje licencia (poistenie, sprostredkovanie SDS, DDS a pod.) si sprostredkovateľ nemusí vybavovať ŽL, ale iba sa registruje na DÚ ako platiteľ dane (dostane pridelené DIČ) - je to obdoba takých povolaní ako daňový poradca, auditor, atď.

Ahoj dakujem za vysvetlenie. Mohol by si prosim ta poradit, kde by som nasiel zoznam cinnosti, ktore mozu vykonavat pracu na sprostredkovatelsku zmluvu bez zivnostenskeho listu? Je to v zakone o dani z prijmov? A este jeden dotaz: znamena to potom, ze okrem tychto cinnosti, ktore si tu popisal nie je mozne vykonavat pracu na sprostredkovatelsku zmluvu podla obchodneho zakonnika bez zivnostenskeho listu (mam na mysli ten aspekt, ze by sa jednalo o cinnost, ktora je vykonavana nahodile a nepravidelne a nenaplna znaky podnikania)?
Vopred dakujem.

práve zákon o DP toto upravuje. Zoznam činností nevymenujem.
Ale k druhej časti otázky sa vyjadrím, že náhodilo môžeš vykonať nejaké sprostredkovanie, a získaný príjem zdaníš. Ale pre objednávateľa takejto služby to nebude daňový náklad. Dosť sa to sleduje, takže si ani neviem predstaviť, že by ti niekto vyplatil sprostredkovateľskú odmenu bez overenia tvojho ŽL, či máš na sprostredkovanie oprávnenie. Tento druh výdavku sa totiž v minulosti dosť využíval na optimalizáciu daní. A väčšinou si všeobcne sprostredkovateľskú činnosť už "preventívne" podnikatelia dávajú do predmetu činnosti.

Súhlasím s Lidou, iba doplním, že taký zoznam v jednom zákone nie je uvedený, upravuje to zákon o DP. Ide naozaj o to, aby sa bežné sprostredkovanie vykonávalo ako súčasť živnosti, iba v prípade licencovaných činností (ak osoba nevykonáva žiadnu inú živnosť) je možné uzavrieť zmluvu podľa citovaného ustanovenia. Typickým príkladom je napr. v súčasnosti veľmi rozšírené sprostredkovanie starobného dôchodkového sporenia, kde množstvo ľudí, ktoré boli dobrovoľne nezamestnaní a získali licenciu uzatvorili potom s DSS zmluvu o sprostredkovaní podľa Obchodného zákonníka, a dostávali vyplácané provízie bez zdanenia s povinnosťou vysporiadať si daň v ročnom zúčtovaní.

Môj názor je taký, že náhodilé, nepravidelné sprostredkovanie, ktoré nie je živnosťou, sa nevykonáva podľa Obchodného zákonníka, ale podľa § 774 až § 777 Občianskeho zákonníka. U fyzickej osoby, ktorá takéto sprostredkovanie vykoná podliehajú príjmy z neho dani z príjmu FO podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DzP a FO alebo PO, pre ktoré bolo sprostredkovanie vykonané, si nemôžu uplatnit daňové náklady podľa § 19 ods. 4 zákona o DzP, práve preto, lebo takéto sprostredkovanie nespadá pod Obchodný zákonník, na ktorý je tam odvolávka.

Myslím si, že §19 ods.4 nehovorí nič o tom, že výdavok na sprostredkovanie na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka si nemožno uplatniť ako daňový náklad.

Zahrnutie sprostredkovateľskej provízie do daňových výdavkov podmienené tým, či má sprostredkovateľ na túto činnosť oprávnenie v zmysle osobitných predpisov, bolo v zákone o dani z príjmov(§ 24 ods.3 písm. h/ zákona č. 366/1999 Z.z.) v platnosti len do 31.12.2003. Počnúc zdaňovacím obdobím 2004 je jediným obmedzením pre daňovú uznateľnosť provízie za sprostredkovanie jej skutočná úhrada, ale aj to len v prípade sprostredkovateľa - fyzickej osoby v zmysle § 19 ods. 4 ZDP. Iné obmedzenie daňovej uznateľnosti sprostredkovateľskej provízie v zákone o dani z príjmov v súčasnosti podľa mňa nie je (samozrejme, pokiaľ provízia súvisí s dosahovanými príjmami daňovníka, alebo pokiaľ sa netýka sprostredkovania investícií, kde je súčasťou vstupnej ceny pre odpisy).

To je fakt, že sa tam nehovorí nič o Občianskom zákonníku a že je možné, že akékoľvek sprostredkovanie je pre zadávateľa daňovým nákladom (samozrejme za predpokladu ako píše andrej_rv v príspevku 17).
Ale načo je tam táto časť vety? Zbytočne? Prečo sa tam zdôrazňujú práve zmluvy podľa Obchodného zákonníka?
Alebo bol pôvodný zámer iný a z parlamentu to vyšlo takto čudne?
"§ 19
4) Nájomné, odplaty (provízie) za sprostredkovanie, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv,91) uhrádzané fyzickej osobe sa zahrnú do daňových výdavkov v zdaňovacom období, v ktorom boli zaplatené....."

Prave kvoli tomuto spominanemu dodatku, ktory spomenula Katija, sme zmluvy uzatvarali podla obchodneho zakonnika (ide o zmluvu medzi PO a FO). Nepredpokladali sme vsak, ze sprostredkovatelia sa musia prihlasit na danovy urad. A prave v tomto bode som si teraz nie isty, ci to bolo vobec spravne.
Rad by som sa teda spytal, ze ak by sme teda uvedene zmluvy uzavreli podla obcianskeho zakonnika, mohli by sme vyplatene provizie zahrnut do danovych vydavkov?
A na druhej strane sprostredkovatelia: nemuseli by sa potom nahlasovat po podpise takejto zmluvy na danovom urade? Ale jednoducho na konci zdanovacieho obdobie by podali danove priznanie, kde by tento prijem uviedli v casti ostatne nahodile prijmy?
Myslitw, ze by sme tieto zmluvy mali prerobit podla obcianskeho zakonnika?
Aky je vas nazor? Dakujem

Chem Vas poprosit o radu v takomto pripade: dá sa ošetriť neakou zmluvou - okrem dohody o vykonaní práce - práca, ktorú pre nás vykonal SZČO, ktorý nám nemôže vystaviť faktúru, nakoľko má prerušenú živnosť?

Ja som sa pozrel aj do dôvodovej správy pri predložení návrhu zákona, ale konkrétne k tomuto odseku § 19 tam nie je ani slovo. Podľa mňa je ťažisko v slove "aj". Podľa mňa je tým zdôraznené, že provízie idú do daňových výdavkov až po vyplatení aj vtedy, ak sú výsledkom obchodných zmluvných vzťahov (na rozdiel napr. od faktúr, ktoré idú do nákladov bez ohľadu na zaplatenie - a tiež sú v podstate výsledkom zmluvných vzťahov podľa OZ).
Ešte by som odcitoval komentár k zákonu z Poradcu 5-6/2004 str. 96:
"- ods. 4 Toto ust. od 1.1.2004 rieši problematiku nájomného a provízií vyplácaných fyzickým osobám. Uvádzajú sa tu všetky vyplácané provízie fyzickým osobám, ktoré sú:
a) vyplácané len sporadicky na základe jednorazovo vykonávanej činnosti bez akéhokoľvek oprávnenia, ako aj:
b) vyplácané na základe sprostredkovania vykonávaného na základe mandátnych zmlúv a podobných zmlúv uhrádzaných fyzickým osobám"
S výkladom v podobnom duchu (že ide o provízie vyplácané bez ohľadu na to, podľa akého predpisu boli vystavené) sú aj komentáre v ostatných periodikách, ktoré som čítal. A ja som nenatrafil zatiaľ nikde na dôvod, prečo s týmto výkladom nesúhlasiť.