problém by som hľadal niekde inde:
takmer v každej rodine sa nájde "vyžierač", ktorý všetko využíva vo svoj prospech atď...
a potom to tým ostatným vadí, tak sa radšej odsťahujú, ako byt to mali mať denno denne na očiach a tým stále prežívať určitý stres...
A to nehovorím o situáciách, že rodič/rodičia "nadržiavajú" iba jednému súrodencovi napríklad z troch...

je to celý rad problémov, ak sa o rodičov staráš a neskôr ti ukážu "riť" a súrodencovi čo ich má " v paži" by zniesli aj modré z neba a ty si pre nich otrok, vtedy dostaneš chuť sa odsťahovať 1000 km a viac nevidieť nikoho z rodiny !!

No ano, aj na toto som myslel pri zadávaní témy. Je to skoro v každej rodine, ale ja som zvedavý skôr na príčinu, prečo a ako, sa ten vyžierač tak v rodine vychová. Prečo vzniká napríklad to "nadržiavanie" a množstvo iných problémov.
Veď všetci sa máme v rodine radi.

Myslím, že si dal otázku na ktorú ti nikto asi nedá presnú odpoveď.

Hádky,či nezhody bývali v rodinách odjakživa, akurát dnes máš vďaka médiám viac možností sa o tom dozvedieť

Rodeľovanie rodín a osamostatňovanie asi nastalo v dobe stavania prvých činžiakov a sídlisk. Mladí ľudia hľadali v mestách viac práce, viac vymožeností a viac možností pre seba ,aj pre svoje deti. Byty boli maličké, nie stavané pre viac generácií.
A máloktorí rodičia, ktorí mali svoje domčeky ,by ich vymenili za nejaké moderné paneláky.
Skrátka ,časy sa menia.
Naše babky žili iný život,ako ich babky,naše deti budú žiť iný život, ako žila naša generácia.

Ešte niečo mi nedá...v čase môjho detstva bola skôr výnimka, že babky pracovali. Mužov príjem a záhradka stačila na prežitie. Dnes sú životné náklady tak vysoké, že to nestačí.
Dnešní dôchodcovia majú tiež plno možností ako si ešte užiť ,ked celý život pracovali. Niektorí cestujú, niektorí sa dokonca vzdelávajú, alebo sa venujú svojim záľubám,na ktoré nemali prv čas...
Nemyslím, že by bolo správne od nich žiadať, aby sa stali automaticky opatrovateľmi svojich vnúčat...

Skrátka, iná doba, iné možnosti. Nič už nebude tak, ako "bejvávalo"

Ja neviem, raz som už o rodinných vzťahoch písala, nechcem sa rozpisovať zas. Ale podľa mňa všade sú dve strany. Podľa mňa je za všetkým majetok, dnešná doba je už tak nezdravo zmaterializovaná, že to nie je pekné. O čom čítaš: o pochybných modelákch, ktoré majú kabelku za 5000 eur, auto za neviem koľko, frajerov asi toľko, že kto na SK má tučné konto a s dotyčnou ešte nič nemal, tak nie je "in". Sme chorá spoločnosť. Nehovorím že máme spať pod mostom, ale ak mám zdravie, vydarené deti, manžela akého som si vychovala, strechu nad hlavou, čo do úst, tak mi viac netreba. No a ešte mám sestru, švagriné, bratrancov atď., krstnú mamu, kamarátky. Že by bolo treba novú bránu, možno okná no a čo. Raz budú. Ale mám také pekné kvety a na dvore býva jašterička, na záhrade ježko. Nechcela by som byť materiálne bohatá a duchovne chudobná, radšej opačne.

Aj inak by som ale otázku položil ....fikcia to bude inak

Sú manželia ...ON a ONA

ON - jedináčik má rodičov ...
ONA - jedináčik má rodičov ...

Teraz sa pýtam , ktorí rodičia majú tú výsadu , to právo byť / bývať s nimi ???
Veď obe rodiny to svoje dieťa vychovali , vypiplali od malička ...zaslúžia si nejakú tú úctu ...
ON a ONA majú svojich rodičov úprimne radi , vnúčatá tiež starkých radi vidia ...
Takže v jednom obydlí snáď majú bývať ....ON a ONA , ich deti a ich rodičia...
Dokopy 6 dospelých a X detí ?????

ALE , teraz to príde ...

Aj keby neviem čo bolo , aj keby sa neviem ako rodiny mali radi , aj keby neviem čo bolo.....tak aj tak by sa sváry vyskytli...
Neviem si to veru ...respektíve nechcem ani predstaviť ...

A príčiny ...???
Tých je veľa , až príliš veľa ...
Aj dôvody by som vedel ...aspoň jeden , teda určite

Povedala by som, že rodičia zvyčajne vychovávajú deti rovnako.
Avšak stačí, že jedno z detí bolo v detstve chorľavejšie, menej priebojnejšie a rodič akosi nevedome nadobudne pocit, že práve toto dieťa treba akosi viac chrániť a podávať mu pomocné barličky.
A odrazu ten silnejší súrodenec kdesi v podvedomí žiarli a z tej žiarlovisti nemusí vyrásť celý život.

My rodičia taktiež nemôžme chcieť od svojich detí, aby sa nevydali svojou cestou. Jednému sa pošťastí vyštudovať na opačnej strane SK a pošťastí sa mu nájsť práve tu aj prácu, druhé sa zamiluje do partnera o 200 km ďalej od svojho bydliska a nasleduje ho.
Iné rodiny zas žijú na jednej kôpke a vo svojich velikánskych dvoroch postavia ďaľšie dva domy.

Jediný problém pre ktorý sa ľudia posekajú na život a na smrť je ten, že si nevedia odpúšťať a pripisujú často banálnym záležitostiam príliš veľký význam.
Ale to tu bolo od nepamäti, je a aj bude.
Nie nadarmo sme ľudia rozmanití svojim elánom a podelení do skupín cholerikov, melancholikov, sangvinikov či flegamtikov.

...šmarjájozef, toto je otázka!...

Myslím si, že aj v rámci rodiny sa uplatňuje "ponorková choroba". A práve preto, aj ja už bývam mimo, i keď kopec mojich rovestníkov ešte "vyžiera" rodičov. Odsťahovala som sa práve pre zachovanie dobrých vzťahov. Nevravím, že treba ísť tisíc kilometrov od nich, koniec koncov rodinou sú mi práve tí, ktorých budem potrebovať, keď budem mať problémy.

Nezazlievam ani rodičom to, že stále budem pre nich ich dieťa a stále budú mať potrebu mi "organizovať" život. Je to prirodzené, ale aj tak som sa odsťahovala práve pre ten pocit samostatnosti, zodpovednosti,....
A taká dobrá Milka na Deň detí predsa poteší aj v mojom veku


A osobne musím povedať, že odkedy bývam od súrodencov preč, a aj od rodičov, naše vzťahy sa 100x zlepšili. Tešíme sa keď sa vidíme raz za mesiac, nejdeme si do vlasov za to, že brat prehodil mikinu cez stoličku a môj hrebeň je zase tam, kde to jemu nevyhovuje. Nemusíme sa zožierať, keď si niektoý z nás prinesie priateľku/priateľa domov.

Nám odlúčenie otužilo vzťahy, a to veľmi. A veľmi sa mi páči, že návšteva rodičov je pre nás akýmsi výletom na víkend.

ja ale nerozoberám také to "nadržiavanie v detstve" ale nadržiavanie v dospelosti....
je choré ak rodičia majú deti a konkrétne jednému by dali aj modré z neba pričom si ich ani neváži a ostatní čo by to potrebovali viac /dotyčný je "za vodou"/ na nich sa serie... akurát ak treba niečo robiť či už na poli atď..., vtedy sa ozvú aj ďalším...
...paradoxne dotyčný sa ani nepodieľa na "spoločných" prácach... lebo vždy "nemá čas" ...

Hej , you ...nie sme príbuzní ?????

Aspoň vzdialení ???........nemáme náhodou spoločného jedinca ????

No a Tvoj problém je, že Ťa to s.rie.
Vždy keď máš čas pomôcť svojim rodičom, tak im pomôž. Si samostatný jedinec a nerieš čo komu rodičia dali alebo nedali. Zbytočne sa oberáš o svoju energiu.

Nadržiavanie od rodičov, to je veľmi subjektívne. Nemyslím tým samozrejme nejaké vydedenie a podobne. Osobne si však nemyslím, že rodič dokáže venovať viac lásky jednému a druhému menej. Je však pravda, že nie všetky deti musia mať rovnaké predispozície nájsť si také a také zamestnanie.

Keď napríklad budem zarábať 10,000 € mesačne a brat 800 € nebudem mu predsa závidieť a mať pocit že ho uprednostňujú predo mnou, keď mu pomôžu nejakou pôžičkou, keď mu trebárs kúpujú stále veci, ktoré mne už 5 rokov nie.

To potom bude on vyčítať mne, že mňa rodičia poslali na "lepšiu" školu, a že som mala viac šťastia pri hľadaní zamestnania?

To, že mu venujú viac pozornosti, a "dotujú" ho ešte aj v dospelosti predsa nemusí byť prejavom "nadržiavania". Pokiaľ je on /alebo ja/ menej životaschopný pomôžem mu aj ja. A prihodím mu k tým novým rifliam od rodičov aj nové tričko.

A ak si rodičia viac všímajú jedno dieťa, tak je to skôr tým, že potrebuje viac pomôcť, usmerniť, možno spadol do zlého kolektívu, a možno pochybili trošku aj rodičia a majú pocit zodpovednosti.

Ja nemám deti, zatiaľ som len ja dieťa svojich rodičov, nejakú nevraživosť som zatiaľ však nezažila. A dúfam ani nezažijem.

Ja som si vyskúšal oboje. Aj žiť s rodičmi, teda svokrovcami, aj samostatne. A poviem Vám, nech už sú rodičia akoľvek dobrí, najlepšie je mať svoje súkromie. Najdôležitejšie je podľa mňa do akej miery sa vedia ľudia tolerovať a čo si voči druhým dovolia. Ja nemôžem povedať na svokrovcov krivé slovo, pomohli nám vždy keď sme potrebovali, ale žiť by som už s nimi nemohol. To viete ak si idete práve ľahnúť do postele, ste len v spodnom prádle a svokra Vám vbehne do izby len aby sa pred spaním pozrela na vnúčika, ktorého mimochodom pred dvoma minútami držala na rukách. A takých maličkostí sa nazbiera a potom záleží na povahe človeka či sa s nimi vie vysporiadať. Ja aj manželka, obaja pochádzame z dediny a žili sme v dome, sťahovanie do paneláka bol trochu problém ale zvykli sme si. A možno raz si postavíme vlastný domček. Veľmi by som chcel aby naši synovia vyrastali podobne ako my. Ale nikdy by som ich nedržal pri nasilu pri sebe.

A samozrejme súrodenci sú ďalšia kapitola. Moji svokrovci sú gazdovia a my pravidelne trávime leto pri sene, jeseň na poli a pod. Moja švagriná, ktorá žije celý život v meste povedala, že radšej si kúpi mäso a zeleninu v obchode ako má robiť na poli. Ale taktiež nikdy nepovedala že nechce keď jej svokra niečo dávala. A švagor jej to tiež nevyhovára. Asi vie prečo. Mne osobne by nedalo pozerať sa na rodičov ako sa zodierajú a nepomôcť im. Priznám sa, v duchu si poreptám, ale to je všetko. Kto im má pomôcť ak nie my.

Takže oboje má svoje plus a mínus. Je na každom človku, čoho viac si nájde. Či je lepšie bývať s rodičmi celý život alebo byvať sám. My sme si zvolili to druhé ale takmer každý víkend trávime u jedných alebo druhých rodičov. A myslím že tak to je úplne super.

Skoro presne si sa trafil.
Niečo takáto som mal na mysli. Myslel som si, že by to bolo možné riešiť napríklad spoločným domom (poschodie vaše, prízemie naše), alebo dokonca špeciálnym domom, ale vždy nastane ta situácia, že príde prehnaná starosť, či obava, či je všetko v poriadku.
Dokonca prichádza obava z prehnanej ohľaduplnosti. Napríklad, nebudem sa ani pýtať, či niekam večer idú, aby si nemysleli, že zase chcem vartovať vnuka a pri tom ho učiť karty. Pritom by som chcel len grilovať a dobre si pritom zamaškrtiť na červenom vínku. Vlastne o to červené až tak nejde, lebo si chcem hlavne pokvákať. (dozvedieť sa čo nové)
No ale ani to nespomeniem, lebo ma hneď napadne, že dcéru napadne, že som zvedavý, ako sa im dnes darilo. No a následne, čo sa vlastne staráš, čo mám ísť kosiť, aby si mohol zase polievať?
No a tak sa radšej obmedzím, v sobotu nebuntoším, lebo nechcem rušiť. Oni tiež nebuntošia, aby v sobotu nerušili a na obed sa nepýtame, prečo tak dlho spali.
A oheň je na streche.

Čím to je, čím to je...? ako spieva No Name v tej pesničke.
Výchovou, výchovou...! podľa mňa jednoznačne.

Vysvetlím:
To je skôr otázka pre rodičov takých detí /+ samozrejme vplyv okolia/ - čo robili, že sa im taký jedinec podaril vychovať. Háčik je však v tom, že široko-ďaleko vo svojom okolí nepoznám rodiča a ani "vyžierača", ktorí by si niečo také priznali... Ak takého nájdeš, alebo sa ozve tu na Porade, osobne sa s ním rada zoznámim... Už len preto, že dospel k sebareflexii. A ak by sa k tomu náhodou aj schyľovalo, taký rodič si vždy nájde zdôvodnenie - veď on/ona to či ono potrebuje viac ako ten druhý... Určite sa človek takým nenarodí /veď všetky bábätká sú rovnaké a dokonca aj potreby majú rovnaké... - napapať, vycikať, vykakať, pritúliť, pohladkať a spať / - len neskôr sa to niekedy akosi zopsuje... A ani sa takým nestane dovŕšením plnoletosti: Tak otec, mama, odteraz budem Váš vyžierač!
Celý problém je v tom, že to vzniká nenápadne, postupne a prerastá to cez hlavu - najhoršie je, že tí rodičia si snád ani neuvedomujú, akú škodu páchajú... Nielen na tom, koho rozmaznávajú, ale i na dušiach tých druhých.
/Mám na mysli po fyzickej i rozumovej stránke rovnocenných súrodencov, nie telesne alebo psychicky handicapovaných, u ktorých je samozrejmé, že potrebujú zvýšenú starostlivosť rodičov i celej rodiny.../. Takých, ktorí doslova parazitujú na ich často bezdôvodnej náklonnosti a tento status im vyhovuje, resp. im to príde ako samozrejmé, lebo odmalička boli v pozícii "vyvoleného".
Keby na túto Tvoju otázku poznal niekto odpoveď, tak naša justícia by bola bez roboty - spory o majetok, výživné, rozvody, krádeže, vraždy...
nič z toho by neexistovalo, lebo všetky deti by boli vychované v láske, úcte k druhým, vedené k samostatnosti a zodpovednosti k vlastnému životu i životu tých druhých - či už rodiny alebo okolia.
Možno ste to už niekde počuli alebo čítali:
Desatoro božích prikázaní:
...cti otca svojho i matku svoju, nezabiješ, nezosmilníš, nepokradneš, nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu, nepožiadaš manželku blížneho svojho, nepožiadaš majetku blížneho svojho ani ničoho čo jeho je...
Pre neveriacich, moslimov, mohamedánov, budhistov alebo tých, ktorí prudko nesúhlasia - povedané jednou vetou:
"Nerob iným to, čo nechceš, aby robili Tebe".

Len ono je trošku problém s aplikáciou v praxi, tak preto to tu tak vyzerá...

Ak prezradíš, akého jedinca máš na zreteli konkrétne/ teda vzhľadom na tých desatoro/ tak asi sa prihlásim ako prvá, a ešte mi prezraď, že ak sa prihlásia všetci, či bude stretko na Zimnom štadióne. Kapacitne by to mohlo ako tak postačovať.... Ako neveriaca s desatorom prudko súhlasím, ale prudko nesúhlasím s tým, ako sa k nim macošsky správajú neveriaci.... , to len poznámočka k desatoru....

Danila, Ty si jedináčik?

Bárs by si mal pravdu!
Pre dobré vzťahy sa rodina spravidla nerozchádza. Pre zlé často...

Skúsim ešte raz ...inak ...v texte

- neviem či ste to dobre pochopili, ale ja som myslel skôr že ty budeš zarábať 800 eur, brat 10 tis. eur a rodičia budú "dotovať" jeho, nie Teba !!!!!!!!!!!!!!!
- toto často vidím aj vo svojom okolí, rodičia dotujú tých, čo to najmenej potrebujú...