... vždy, keď si myslím, že to už viem, objaví sa v praxi nejaká nová situácia a zas neviem nič...
... preto sa znova musím vrátiť k tomu, čo som sa už pýtala a znova Vás prosím o radu ...
(Chobot i ostatní skúsení, prepáčte, ak to pre Vás bude po 127.krát , ale toto naozaj nie je moja profesia) To, na čo som sa pýtala v tejto téme, aj na základe Vašich odpovedí riešime teraz takto: A) Keď zamestnanec v jeden deň odpracuje viac ako 4 hodiny na svojom pracovisku a potom ide na menej ako 5 hodín na pracovnú cestu, dostane
stravný lístok.
B) Keď na pracovisku odpracuje menej ako 4 hodiny a ide na PC na menej ako 5 hodín, uplatníme
§ 5 odsek (3) Zákona o cestovných náhradách.
C) Keď na pracovisku odpracuje menej ako 4 hodiny a ide na PC trvajúcu viac ako 5 hodín, dostane
stravné podľa ZoCN.
D) Keď na pracovisku odpracuje viac ako 4 hodiny a ide na PC dlhšiu ako 5 hodín, dostane
stravný lístok + stravné podľa ZoCN.
... lenže ...
Kedy mám vlastne vôbec nárok na stravu? Podľa ZP:
(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie ...
Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny.
(2) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla ...
Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. ...
Čo vlastne hovoria „súbežne vnímané“ nasledovné odseky § 152 Z.P. ?
Nerozumiem totiž celkom tomu, ako je to s tým (v mojom prípade) stravným lístkom – ide o odpracovanie viac ako 4 hodín
na pravidelnom pracovisku alebo
o výkon práce „vôbec“? (odsek 2)
Proste – ak v niektorý deň odpracujem napr. 6 hodín, mám nárok na poskytnutie stravy bez ohľadu na to, či tých 6 hodín strávim len na svojom „pravidelnom pracovisku“, alebo či 3 hodiny z toho som na pravidelnom pracovisku a ďalšie 3 hodiny na pracovnej ceste?
Lebo v tom prípade tomu (momentálne) rozumiem tak, že vo vyššie uvedenom prípade
B) vôbec
nie je potrebné uplatňovať § 5 odsek (3) Zákona o cestovných náhradách – jednoducho dostanem stravný lístok tak ako v každý iný deň a basta (ak teda celkovo odpracujem viac ako 4 hodiny).
Iné by to bolo len v prípade, keby mi zamestnávateľ zabezpečoval stravovanie „v závodnej jedálni“, kde by sa obedy vydávali napr. od 12.00 do 14.00, a ja by som od 8.30 do 11.30 bola v práci, a od 11.30 do 14.30 na PC, takže by som na obed nemohla ísť „zvyčajným spôsobom“, a až vtedy by platilo, že mi zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožnil stravovať sa zvyčajným spôsobom, a teda môže mi poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 – 12 hodín. (=
§ 5 (3) ZoCN)
Ale ak dostávam stravné lístky a čas na obed nemáme presne stanovený, tak pri „vykonávaní práce“ viac ako 4 hodiny nie je čo riešiť, či...?
Z toho sa mi totiž odvíjajú ďalšie otázky na základe reálnych konkrétnych situácií z marca, len si ešte musím premyslieť ich formuláciu...
... a možno odpoveď na niektoré z nich vyplynie už z odpovede na túto otázku ...